Hanenty ty anatiny ao

Ho amy loha hevitsy any

TOKO FAHA-16

Manompoa a Ndranahary

Manompoa a Ndranahary

1, 2. Ino ty fanontanea tokony hapetrakinao amy ty vatanao? Le manino raha zay ro tena ilà?

NIHAINAO lafa nianatsy Baiboly iha fa maro ty mivola hoe manompo a Ndranahary, fe mampianatsy raha diso na manao raha hala-Ndranahary. (2 Korintianina 6:17) Zay ty antony mahavy ani-Jehovah mandidy antsika hiala amy fivavaha diso, na “Babylona Bevata.” (Apokalypsy 18:2, 4) Tsy maintsy mifily tsika kiraidraiky hoe: ‘Hanompo a Ndranahary amy fomba itiavany azy va aho, sa tsy hiala amy ze fa nahazatsy ahy?’ Ino ty hataonao?

2 Tena soa laha fa niala tamy fivavaha diso iha. Fe mety mbo misy fombafomba sisany mbo tsy foinao ty any. Hohenteantsika hoe teani-Jehovah va raha rey sa halany, le diniho hoe manino ro tena ilà ty mampitovy ty fahitantsika raha rey amy ty ani-Jehovah.

MIVAVAKY AMY SARY MASY NOHO AMIN’OLO FA NIMATY

3. a) Manino ro sarotsy amin’olo sisany ty tsy hampiasa sary masy sasy? b) Ino ty volanini-Baiboly mikasiky ty fampiasà sary masy?

3 Fa zatsy mampiasa sary na manisy pilasy masy ty olo sisany mba hivavaha amy Ndranahary. Laha zay ty fa nahazatsy anao, le mety ho hafahafa amy ty eritseritsinao ty hoe hivavaky amy Ndranahary kanefa tsy hampiasa raha rey. Fe tiarovo, fa Jehovah fa nampianatsy antsika ty fomba tokony hivavaha aminy. Sady mivola mazava koa ty Baiboly fa tsy teani-Jehovah hampiasa sary tsika lafa mivavaky aminy.—Vakio Eksodosy 20:4, 5; Salamo 115:4-8; Isaia 42:8; 1 Jaona 5:21.

4. a) Manino tsika ro tsy tokony hivavaky amin’olo fa nimaty? b) Nanino Jehovah ro nandrara ty vahoakiny tsy hiresaky tamin’olo fa nimaty?

4 Mety misy olo mandany fotoa noho hery mba hampifalifalea olo fa nimaty. Mety mivavaky amin’olo fa nimaty iny mihintsy aza rozy. Kanefa fa nianarantsika fa tsy misy sasy ty olo lafa maty ka tsy afaky manampy na mampijaly antsika. Tena raty ty mifandramby amin-drozy, satria ty demonia laha ty marina, ro miresaky amintsika fa tsy longontsika fa nimaty iny. Zay nahavy ani-Jehovah namepetsy ty Israelita mba tsy hiresaky amin’olo fa nimaty na hanao raha misy ifandrambesany amy demonia.—Deoteronomia 18:10-12; henteo Fanazavà Hevitsy 26 noho 31.

5. Ino ty hanampy anao tsy hivavaky amin’olo fa nimaty sasy sady ho afaky amy fampiasà sary masy lafa mivavaky amy Ndranahary?

5 Ino ty hanampy anao tsy hivavaky amin’olo fa nimaty sasy noho ho afaky amy fampiasà sary masy lafa mivavaky amy Ndranahary? Mila mamaky Baiboly iha sady mandiniky soa hoe manao akory ty fahitàni-Jehovah ani-raha reo. Sahala “raha mampangaroharo” raha reo aminy. (Deoteronomia 27:15) Mivavaha amy Jehovah sanandro mba hanampeany anao hitovy hevitsy aminy noho hanompo azy araky ty itiavany azy. (Isaia 55:9) Afaky matoky iha fa hameani-Jehovah ze hery ilànao mba ho afaky amy kila raha misy ifandrambesany amy fivavaha diso.

METY VA TY MANKALAZA KRISMASY?

6. Nanino ty 25 Desambra ro nifilỳ hankalazà ty andro nahaterahani-Jesosy?

6 Tafilitsy amy fety farany ze malaza amy tany toy iaby ty Krismasy, sady maro ty mieritseritsy fa fankalazà ty andro nahaterahani-Jesosy raha io. Fe misy ifandrambesany amy fivavaha diso ty Krismasy laha ty marina. Nanazava ty bokim-pahaia raiky, fa nankalaza ty andro nahaterahani-masoandro ty mpanompo sampy Romana tamy 25 Desambra. Tsy daty nahaterahani-Jesosy ty 25 Desambra fa nataoni-mpitariky fivavaha ho daty nahaterahany mba hitaoman-drozy mpanompo sampy maro hiova ho Kristiana. (Lioka 2:8-12) Tsy nankalaza Krismasy ty mpianatsini-Jesosy. Mivola ty boky raiky, fa ‘tsy nisy nahay ty daty marina nahaterahani-Jesosy’ tanatini-roanjato tao tafarani-nahaterahany, sady ‘olo vitsivitsy avao ro nidary ani-raha zay.’ (Fifotora Masini-Raha Laliky, amy safà Anglisy) An-jatony tao maromaro tafarani-nahafatesani-Jesosy vo nanomboky nankalazà ty Krismasy.

7. Manino ty tena Kristiana ro tsy mankalaza Krismasy?

7 Maro ty mahay fa baka amy fanompoa sampy ro niatombohani-Krismasy, noho ty fombafomba fatao miaraky aminy, manahaky hoe fanaova fety noho fanomeza kadò. Nisy fotoa ohatsy, tsy azo natao ty nankalaza Krismasy, tan’Angletera noho tamy faritsy sisany tan’Ameriky tany, satria fetini-mpanompo sampy raha io. Voasazy ze tratsy nankalaza ani-raha io. Fe nankalaza Krismasy ndraiky ty olo lafa tafara atoy. Manino ty tena Kristiana ro tsy mankalaza Krismasy? Satria ta hampifalifaly a Ndranahary rozy amy kila raha ataon-drozy.

METY VA TY MANKALAZA ANDRO NAHATERAHA?

8, 9. Manino ty Kristiana voalohany ro tsy nankalaza andro nahateraha?

8 Tean’olo maro koa ty mankalaza andro nahateraha. Tokony hankalaza andro nahateraha va ty Kristiana? Olo tsy manompo ani-Jehovah avao ro nankalaza raha io amy Baiboly ao. (Genesisy 40:20; Marka 6:21) Natao mba hanompoa ndranahary diso ty fankalazà andro nahateraha. Zay nahavy ty Kristiana taloha any nieritseritsy fa “fombafombani-mpanompo sampy ty mankalaza ty andro nahateraha.”—Ty Bokim-pahaiani-Zao Tontolo Zao (anglisy).

9 Nino ty Romana noho ty Grika taloha tany hoe misy fanahy avy eo saky misy ajà raiky ateraky, ka miaro azy amy andro iaby iainany. Hoy ty boky raiky: “Nisy fifandrambesa hafahafa tamy fanahy io, noho ty ndranahary mitovy daty nahateraha tamy olo io.”—Lovantsofy Mikasiky ty Aniversera (anglisy).

10. Manino ty Kristiana henanizao ro tsy tokony hankalaza andro nahateraha?

10 Tsy teani-Jehovah ty fety misy ifandrambesany amy fivavaha diso. (Isaia 65:11, 12) Zay ro mahavy antsika tsy hankalaza andro nahateraha na fety hafa misy ifandrambesany amy fivavaha diso.

TENA RATY VATANY VA RAHA ZAY?

11. Manino ty olo sisany ro mankalaza fety? Ino ty tena tokony ho vatan-draha amintsika?

11 Maro ty olo fa mahay hoe baka amy mpanompo sampy ty Krismasy noho ty fety sisany, fe mbo mankalaza avao rozy. Mieritseritsy rozy hoe fotoa mety soa mba hiaraha amy fianakavia ty fety. Mitovy hevitsy amy zay koa va iha? Tsy raty ty hoe ta hiaraky amy fianakavianao. Jehovah ro namoro ty fianakavia, le teany iha laha mifandramby soa amy fianakavianao. (Efesianina 3:14, 15) Fe ndre zay, le tsy hanao fety misy ifandrambesany amy fivavaha diso tsika mba hampifalea ty longontsika, satria ty fifandrambesa soa amy Jehovah ro vatan-draha amintsika. Zay nahavy apostoly Paoly nivola hoe: “Ataovo hay soa avao ze teani-Tompo.”—Efesianina 5:10.

12. Manino ty fety raiky ro mety tsy hekèni-Jehovah?

12 Maro ty mieritseritsy hoe tsy manahy ndre baka aia ndre baka aia ty nifotorani-fety raiky. Fe tsy maneky ani-raha zay Jehovah. Tsy teany ty fety baka amy sampy, na ty fety mandrengy olo na firenena. Nanao fety maro ho ahi-ty ndranahariny, ohatsy, ty Ejipsiana. Nanao fety mitovitovy amy raha rey ty Israelita, lafa niala tany, le somary nataony hoe “fety ho ani-Jehovah.” Fe nisazìni-Jehovah rozy. (Eksodosy 32:2-10) Tokony hanoriky raha nivolanini-Isaia mpaminany toy tsika: “Ka mikasiky ze maloto!”—Vakio Isaia 52:11.

MIEZAHA HO SOA FANAHY LAFA MANAZAVA RAHA

13. Ino iaby ty fanontanea mety ho avy an-tsainao ao lafa manapa-kevitsy tsy hankalaza fety sasy iha?

13 Mety hisy fanontanea maro hipetraky lafa manapa-kevitsy tsy hankalaza fety sasy iha. Ohatsy hoe: Akory laha manontany ahy ty mpiaraky miasa amiko hoe manino aho ro tsy mankalaza Krismasy miaraky amin-drozy? Manao akory laha amean’olo kadò aho? Ino ty tokony hataoko laha mitao ahy hanao fety ty valiko? Ino ty hanampy ty anakinay tsy halahelo, lafa tsy ankalazà ty andro nahaterahany na ty fety hafa?

14, 15. Ino ty azonao atao laha misy miarahaba tratsini-fety na manome kadò anao?

14 Tena ilà ty mandiniky soa hoe ino ty hovolaninao na ty hataonao lafa miseho raha reo. Lafa misy miarahaba anao tratsini-fety, ohatsy, le afaky mivola avao iha hoe: “Misaotsy!” Fe laha misy manontany anao hoe manino iha ro tsy manao fety iny io, le afaky manazava iha. Fe tokony ho soa fanahy noho hahay mandanjalanja, sady hanaja olo avao iha. Hoy ty Baiboly: “Anovo soasoa noho soa sira avao ty safà hovolaninareo, mba ho hainareo ze tokony havalinareo ty olo kiraidraiky.” (Kolosianina 4:6) Afaky mivola, ohatsy, iha hoe miaraky mifalifaly amin’olo noho manome kadò zahay, fe tsy amy fety manahaky ani-reo ro anaovanay azy.

15 Ino ty tokony hataonao laha misy manome kadò anao? Tsy manome lalàna maro mikasiky ani-raha zay ty Baiboly. Fe volaniny ao hoe mila malio ty feoni-fieritseretantsika. (1 Timoty 1:18, 19) Mety tsy hain’olo manome kadò anao iny hoe tsy mankalaza fety io iha, na mety hainy avao, fe mivola ie hoe: “Haiko fa tsy mankalaza fety toy iha, fe ta hanome kadò anao aho.” Afaky mifily iha amy zay hoe handramby sa tsy handramby. Fe ndre ino ndre ino fanapahan-kevitsinao, le tokony halio avao ty feoni-fieritseretanao. Tsy teantsika mihintsy laha mahavy antsika tsy hifandramby soa amy Jehovah ty raha ataontsika.

IHA NOHO TY FIANAKAVIANAO

Sambatsy ty olo manompo ani-Jehovah

16. Ino ty tokony hataonao laha ta hankalaza fety ty fianakavianao?

16 Ino ty tokony hataonao laha ta hankalaza fety ty fianakavianao? Ka mifamaly amin-drozy iha. Tiarovo fa mana zo hanao ze teany hatao rozy. Miezaha ho soa fanahy, le hajao ty fanapahan-kevitsiny satria teanao koa rozy laha manaja ty fanapahan-kevitsinao. (Vakio Matio 7:12.) Ka ino ty tokony hataonao laha teani-fianakavianao hiaraky manao fety amin-drozy iha? Mivavaha amy Jehovah mba hanampeany anao hahay hanapa-kevitsy. Eritsereto raha miseho iny, le manaova fikaroha. Tiarovo fa ta hampifaly ani-Jehovah avao iha.

17. Ino ty hanampy ty anakinao tsy hieritseritsy hoe voa mafy satria tsy mankalaza fety?

17 Ino ty hanampy ty anakinao tsy halahelo, lafa misy mankalaza fety? Afaky manao fetifety kelikely ho ahin-drozy iha, ndre tsy matetiky aza. Afaky manome kadò amy fotoa tsy ampoizin-drozy koa iha. Fe kadò farany ze soa azonao amea ty anakinao ty fotoanao noho ty fitiavanao.

ARAHO TY FIVAVAHA MARINA

18. Manino tsika ro tokony hivory?

18 Mba hampifalea ani-Jehovah, le mila miala amy fivavaha diso tsika, sady tsy mankalaza fety fataon-drozy rey sasy. Fe mila manaraky ty fivavaha marina koa tsika. Amy fomba akory? Raiky amy zay ty famonjea fivoria Kristiana tsy tampaky. (Vakio Hebreo 10:24, 25.) Vatan-draha amy ty tena mpanoriky ty fivavaha marina fivoria rey. (Salamo 22:22; 122:1) Afaky mifampahery tsika lafa miaraky mivory.—Romanina 1:12.

19. Manino ro tokony horesahinao amin’olo ty fahamarina nianaranao baka amy Baiboly ao?

19 Asehontsika koa hoe manoriky ty fivavaha marina tsika lafa resahintsika amin’olo ty raha nianarantsika tamy Baiboly ao. Maro ty olo miasa loha tratsini-raha raty miseho an-tany etoy. Mety mahay olo manao ho zay iha. Volano aminy fa mbo ho soa biby ty fiaina amy hoavy. Mandehana avao mamonjy fivoria, le resaho amin’olo hafa ty raha nianaranao, le tsy ta handeha amy fivavaha diso any sasy iha amy zay sady tsy ho manimany fety tany rey sasy. Matokisa fa ho sambatsy iha, sady hahazo fitahia maro baka amy Jehovah lafa miezaky manompo azy araky ze teany.—Malakia 3:10.