Skip to content

Skip to table of contents

LOP LE ƐRƐTAA EKOBEE

M Kiīge Na Dum Nɛ Bari Sa Liamaā Ni?

M Kiīge Na Dum Nɛ Bari Sa Liamaā Ni?

1. Ena o dap kɛɛrɛ sɔ̄ o enɔā kpa ama sah ani?

O ENƆĀ gbɛnɛ-edo kaka a le bu Baibol sɔ̄ o gaa nɔ kpa ama. Pio lo kaka na: yii Bari yira lo enɛ dum a naa tah, kɛ̄tɔɔ̄ pya e’ua, le bɛābu aakɛ̄ bu luh. (Eklisiastis 9:5; Luk 23:43; Jɔn 5:28, 29; Mumuuna 21:3, 4) O e daba bɔātɛ̄ esi enɔānu Pya Ekeebee Jɛhova sa muɛ̄ kɔ wa sīdee taāŋabah lu kaka. (Jɔn 13:35) O e daba bɔā nage tɛ̄ e nyɔɔnɛ Jɛhova yii gbo kaāna, sa o e daba biaɛfii kɔ o sie tam ye nɛ. Nyɔɔwo, o dap kɛɛrɛ kɔ, ‘Ena m doo anyaawo lokwa m dap sitam nɛ Bari ani?’

2. Ena anua ziī gbara Itiopia bee gbī e liamaā ani?

2 Nu ziī gbara Itiopia a bee tɔɔ̄ bu dee Jizɔs bee kɛɛrɛ lo. Sɔ̄ pio sɔ̄ etɛ̄na aā sɔ̄ Jizɔs bee aakɛ̄ bu luh, nɛɛ a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs akura Filip bee zue ue nɛ lo gbara. Filip bee doo kɔ a suā kɔ Jizɔs na Mɛsaia a. Nu lo nɛɛ Itiopia bee nɔ bee ye zū kaāna, sa aba lo sɔ̄ a bee kɔ: “Ɛp! Maā le akɛāma. Ena a a kpaɛ̄ loo edoo mɛ baptism a?”​—Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 8:26-36.

3. (a) Amunu lok na Jizɔs bee nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ ani? (b) Elu e limaā nɛɛ doodoo wa?

3 Baibol tɔgɛ leere kɔ lo o gbī esitam nɛ Jɛhova, o ɛrɛ e liamaā. Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Kiraa sa doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ alu pya a mɛ nyɔɔnɛ dumɛ, sa wa doo baptism.” (Matiu 28:19) Jizɔs bee sere nage edoba kɛ̄ tɛ̄maloo e liamaā. Bee lu esu dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ ziire bu maā. Naa bee lu esu maā ye karɛ ekobee. (Matiu 3:16) Nii’ee sɔ̄ alu e limaā pya Nɛɛ Kraist, ɛrɛ nage elu esu dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ ziire bu maā.

4. Ena o liamaā tɔgɛ pya dɔɔ̄na ani?

4 Sɔ̄ o liamaā, a tɔgɛ pya dɔɔ̄na kɔ, bu kaka, o gbī elu gbo Bari le kɔ o gbī e sitam ye nɛ. (Le-yɔɔ 40:7, 8) Nyɔɔwo, o dap bip aba ɔɔ kɔ: Ena a lee kɔ m doo lokwa m liamaā ani?

SUĀNU LE YIRA

5. (a) Ena o dasī doo lɛɛ o dap liamaā ani? (b) Ena anua enɔānu pya Nɛɛ Kraist lu ebɛɛ̄ ani?

5 Lɛɛ o gae liamaā, o ɛrɛ e suāloo Jɛhova le Jizɔs. O e bee bɔātɛ̄ lo ama tɛ̄maloo enɔ Baibol. (Buū Jɔn 17:3.) Mɛ naale dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ lo. Baibol kɔ o ɛrɛ e “mma bu suānu” lo edoo nu Jɛhova gbī. (Pya Kɔlɔsi 1:9) Enɔānu Pya Ekeebee Jɛhova e yerebah a nɛ kɔ o gbanialoo kiikɛ̄ Jɛhova le a’agaloo. Ziī gbɛnɛ nu anua o si pya lo enɔānu dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ lo.​—Pya Hibru 10:24, 25.

Lɛɛ o gae liamaā, o ɛrɛ e dasī nɔ Baibol

6. Ena a lee kɔ o suā akiiloo Baibol lɛɛ o liamaā ani?

6 Bu kaka, Jɛhova naa ɛmadɛɛ̄ kɔ o dasī suā dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bu Baibol lɛɛ o liamaā. Naa bee ɛmadɛɛ̄ kɔ gbara Itiopia a dasī suā dɛ̄dɛɛ̄ nu lɛɛ a gae lu eli ye maā. (Doonu Pya Nɛɛ-lɛɛratam 8:30, 31) E i gaa le nɔ nu akiiloo Bari mmɛ deedee. (Eklisiastis 3:11) Mɛ, lokwa o liamaā, lee kɔ o suā sa yira kere alu aba, pya kpog bee tɔgɛnu Baibol.​—Pya Hibru 5:12.

7. O nɔ Baibol e yerebah a nɛ doodoo wa?

7 Baibol kɔ: “Lo a le yira naale naa lu edap doo nu a ye nia.” (Pya Hibru 11:6) Nyɔɔwo, lee kɔ o ɛrɛ yira lɛɛ o gae liamaā. Baibol kɔ i nɛ kɔ pio nɛɛ a bee le gbɛnɛ buɛ̄ Kɔrint a kere bee dā nu pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs gaa bee tɔgɛ, sa aāloo wo, ba “bee yira sa alu edoo wa baptism.” (Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 18:8) Bu aba lo sīdee, o enɔā Baibol e yerebah a nɛ kɔ o ɛrɛ yira bu pya yii Bari le bu ekpo waara zɔɔ Jizɔs, lo edap i kpɔā lɛɛ bu pɔrɔ le luh.​—Joshua 23:14; Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 4:12; 2 Timɔti 3:16, 17.

KƆ PYA KAKA A LE BU BAIBOL NƐ PYA DƆƆ̄NA

8. Ena ezū a kɔ o kɔ nu o enɔā nɛ pya dɔɔ̄na ani?

8 Kuma sɔ̄ o gaa nɔ gbɛnɛ-edo nu a le bu Baibol sa muɛ̄ kɛ̄ a gaa a yerebah nɛ bu o dum doo a, o yira e’agaloo. E taɛ a e kɔ nu o gaa nɔ nɛ pya dɔɔ̄na. (Jeremia 20:9; 2 Pya Kɔrint 4:13) Mɛ, mɛɛ̄ na o kɔ nɛ ani?

Yira ezū a kɔ o kɔ nu o yira nɛ pya dɔɔ̄na

9, 10. (a) Ba mɛɛ̄ na o dap dasī kɔ nu o enɔā nɛ a? (b) Ena o doo lo o gbī e nyɔɔnɛ bɔŋanaloo gbaa zue ue ani?

9 O dap gbī e kɔ nu o gaa nɔ nɛ pya o butɔ, pya o gbo, pya nɛɛ le ɔɔ gbaa le, ale pya le ɔɔ gbaa sitam. Lo ama lee, mɛ doo bu fɛgɛ le wereloo. Sɔ̄ naale e binia, o dap gbaaloo bɔŋanaloo kii ee uwe zue ue. Sɔ̄ o e saa edoo wo, o dap kɔ nɛ nɛɛ Ekeebee a gaa a nyɔɔnɛ nɔ Baibol kɔ e bee a nia lo e nyɔɔnɛ bɔŋanaloo gbaa sitam zue ue. Lo a le lo nɛɛ muɛ̄ kɔ o e kpɛ̄naloo, e lo a le o gaa tɔɔ̄dum a gbanialoo nu Baibol kɔ, lo sɔ̄ baɛ bui egbaa zɔ̄ŋia baɛ nɛɛ kanɛɛ a le bu bɔŋanaloo.

10 Ena e sira bie lo zɔ̄zɔ̄ŋia ani? Pya lo kanɛɛ e nyɔɔnɛ a kɔnia ue lo e ɛp sɛh o dāge beeloo sa yira pya kpog bee tɔgɛnu Baibol ale oo dābeeloo. Ba e ɛp nage lo a le o tɔɔ̄dum ziī ziī biradee gbaage loo nu Baibol kɔ le lo o gbīge elu ziī yɛɛ Pya Ekeebee Jɛhova ale oo gbī. Nyɛŋiabu kɔ pya kanɛɛ wee kuūdɛɛ̄loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ ale bu bɔŋanaloo, gbaānage loo olo, nyɔɔwo bɔɔ aa a aa lo e kɔ ue wa nɛ. (Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 20:28; 1 Pita 5:2, 3) Sɔ̄ bui e aara zɔ̄zɔ̄ŋia ama, pya kanɛɛ edoo kɔ o suā lo a le o dap bɔātɛ̄ e nyɔɔnɛ bɔŋanaloo zue ue.

11. Ena anua alu ebɛɛ̄ kɔ i nyaana i sīdee tɔɔ̄dum lɛɛ i dap nyɔɔnɛ bɔŋanaloo zue ue ani?

11 Pya kanɛɛ dap a baatɛ̄ nɛ kɔ a lee kɔ o nyaana baloo pio nu lɛɛ o dap nyɔɔnɛ bɔŋanaloo gbaa zue ue. Ena anua a lu ebɛɛ̄ lo e nyaana baloo pya lo nu ani? Nyɔɔbee sɔ̄ i kɔ nu akiiloo Bari nɛ pya dɔɔ̄na, i yira dɔ Jɛhova sa ɛrɛ e tɔɔ̄dum bu sīdee a ye nɛ ka.​—1 Pya Kɔrint 6:9, 10; Pya Galetia 5:19-21.

KIIYA SA OBIA AALOO

12. Ena anua dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ gbī kikiiya ani?

12 A ɛrɛ nage dɔɔ̄na nu o ɛrɛ edoo lɛɛ o dap liamaā. Nɛɛ-lɛɛratam Pita bee kɔ: “Nyɔɔwo, kiiyaa, sa obia lu lokwa alu e zugere dɛ̄dɛɛ̄ bui pɔrɔ lɛɛ.” (Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 3:19) Ena kikiiya kura ani? A kura kɔ ɛrɛgeba pɔrɔ nu o e bee doo a kiɛ̄ a. Bu edoba, lo o e bee yii bu dum kunagā, o ɛrɛ e kiiya. E kere o gaa bee piiga lo edoo nu a lee aadee, lee nage kɔ o kiiya, nu anua na bee dɛ̄dɛɛ̄ ii lu pya pɔrɔ sa gbī kɔ Bari a aaloo i pɔrɔ i nɛ.​—Pya Rom 3:23; 5:12.

13. Ena ‘obia aaloo’ kura a?

13 Lege aba ɛrɛ ekiɛ̄nu loo nu o edoora na a gbɔɛ̄ ani? Eeye. Pita bee kɔ a lee nage kɔ o ‘obia aaloo.’ Lo ama kura kɔ o ɛrɛ ekiī ɛrɛgeba ekwɔ dogo o wee le bu tua sɔ̄ sa bɔātɛ̄ edoo nu a lee. Lo enɛ edoba lo ama, naa kɛɛrɛ kɔ o gaa si ziī kɛ̄ tua sɔ̄. Sɔ̄ o lege gaa kii li, o muɛ̄ kɔ dee o gaa tɛɛ̄ nyɔɔ naa le ɛɛ. Ena o doo ani? Bu sīdee baɛbaɛ beenyiɛ naale loo, o kɛɛrɛloo, yira, obia sī sa tɛɛ̄ nyɔɔ lo lera dee. Bu aba lo sīdee, sɔ̄ o gaa nɔ Baibol, o dap muɛ̄ kɔ a ɛrɛ pio dogo, ale nu a le bu o dum lo a lee kɔ o nyaana. Kpɛ̄naloo e ‘obia aaloo’​—lo a le nyaana baloo pya nu alu ebɛɛ̄​—sa bɔātɛ̄ edoo nu a lee.

BIAƐFII LO E KIĪLOO NƐ

O e yirage yii nɛ Jɛhova kɔ o gaa le sie tam ye nɛ ni?

14. Bu mɛ sīdee na o kiīloo a nɛ Bari ani ?

14 Dɔɔ̄na nu alu ebɛɛ̄ kɔ o doo lɛɛ o liamaā na kiīloo a nɛ Jɛhova. Sɔ̄ o kiīloo a nɛ Jɛhova, o yere kara yira yii kɔ o taāŋae bah aba alɛ le lo esu dodoo nu a gbī nua tuatua bu o dum.​—Deuteronomi 6:15.

15, 16. Ena a zū nɛɛ kɔ a kiī ye loo nɛ Bari ani?

15 Yira yii kɔ o sie tam nɛ aba Jɛhova le doodoo sɔ̄ o yira yii lo etɔɔ̄ loo ziī nɛɛ o wereloo bu dɛ̄dɛɛ̄ o dee tɔɔ̄dum. Naa kɛɛrɛbu kɔ ziī nɛɛdam le ziī nɛɛwa gaa nɔɔ̄ lo e iya ziī. Kuma kɛ̄ lo nɛɛdam gaa suā dua nɛɛ lo nɛɛwa lu doo, kɛ̄ a ye wereloo kaāna sa gbīnage e’ii ye doolo. Kere biaɛfii ama lu lo a kuī, lo nɛɛdam kpɛ̄naloo e toora ɛrɛgeba toh lo ama e nua nyɔnɛbee a wereloo lo nɛɛwa.

16 Kuma sɔ̄ o gaa nɔ nu akiiloo Jɛhova, o bɔātɛ̄ e were ye loo sa gbī edoo dɛ̄dɛɛ̄ nu o dap lo esitam ye nɛ. Lo ama ezū a kɔ o yere kara sa ye yira yii nɛ kɔ o sie tam ye nɛ. Baibol kɔ ɛrɛgeba nɛɛ a gbī enyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs ɛrɛ e “kiī ye loo.” (Maak 8:34) Ena lo ama kura ani? A kura kɔ o su gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova nua tuatua bu o dum. Nu Jɛhova gbī kuī ee oloo nia nu le nu o seea sī.​—Buū 1 Pita 4:2.

BƆƆ AA A AA KƆ OO LE E DAP E YIRA MMƐ KƐ̄

17. Ena anua pio nɛɛ naa kiīloo wa nɛ Jɛhova ani?

17 Pio nɛɛ naa yira e kiīloo nɛ Jɛhova, nyɔɔbee bɔɔ aa wa kɔ ba naale e dap e sere wa yii lo esitam ye nɛ. Ba naa gbī elɔgara Jɛhova, ale ba kɛɛrɛ kɔ lo ba sii ye kiīloo nɛ, Jɛhova naale e bip e wa ebip loo nu ba doo.

18. Ena e yerebah a nɛ kɔ o be eeba bɔɔ kɔ o lɔgarae Jɛhova ani?

18 O wereloo kumaloo Jɛhova e yerebah a nɛ kɔ o be eeba bɔɔ kɔ o lɔgarae ye. Nyɔɔbee o were ye loo, o doo dɛ̄dɛɛ̄ nu o dap lo e sere yii o bee ye yira nɛ. (Eklisiastis 5:4; Pya Kɔlɔsi 1:10) Oo le ekɛɛrɛ kɔ doo nu Jɛhova gbī aga ereloo. Nɛɛ-lɛɛratam Jɔn bee ɛm kɔ: “Alɛ ama na wereloo Bari a, lokwa i sere dɛ̄dɛɛ̄ ye lok, e dɛ̄dɛɛ̄ ye lok naa lu dumɛ-to.”​—1 Jɔn 5:3.

19. Ena anua bɔɔ naa le e aa i lo e kiī i loo nɛ Jɛhova ani?

19 Oo ɛrɛ e’mma lɛɛ o gae kiī o loo nɛ Jɛhova. Alɛ naa ɛmadɛɛ̄ nu ii le edap doo i aāba lɔgɔ sɔ̄. (Le-yɔɔ 103:14) Alɛ e yerebah a nɛ lo edoo nu a lee. (Aisaia 41:10) Ture nyiɛ loo Jɛhova tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ, “e alɛ gaa le doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ o nwīdee a lera.”​—Kam 3:5, 6.

KƆ SIĀ LO E’ƐRƐ KPƆĀ

20. Sɔ̄ o e kīna oloo nɛ Bari sah, ena o sikɛ̄ doo a?

20 O kɛɛrɛge kɔ o e kpɛ̄naloo ekiī oloo nɛ Jɛhova ni? Sɔ̄ o e kīna oloo nɛ Jɛhova sah, o e kpɛ̄naloo edoo lo a za nyɔɔnɛ. Elee o liamaā.

21, 22. Bu mɛ sīdee na o kɔ o yira siā ani?

21 Doolo nɛɛ a kuūdɛɛ̄loo pya kanɛɛ bu bui bɔŋanaloo suā kɔ o e kīna oloo nɛ Jɛhova le kɔ o gbī e liamaā. Lo sɔ̄ alɛ e kɔ nɛ pya dɔɔ̄na nɛɛ kanɛɛ kɔ ba a nyɔɔnɛ a tɛɛ̄nyɔɔ pio kpog bee tɔgɛnu Baibol. Lo ba muɛ̄ kɔ o e kpɛ̄naloo, ba gaa le kɔ a nɛ kɔ o dap liamaā bie Asɛmbli ale Kɔnvɛnsɔn Pya Ekeebee Jɛhova esikɛ̄ lu e’ɛrɛ. Bie lo Asɛmbli, elu e baatɛ̄ nu liamaā kura. Nɛɛ a gaa kɔ ue ebip baɛ ebip pya a gbī e liamaā. Tɛ̄maloo eture lo ebip, o gaa kɔ o yira siā.​—Pya Rom 10:10.

22 Lo sɔ̄ elu eli a maā. Elu eziire a bu maā. Lo liamaā etɔgɛ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ kɔ o e kīna oloo nɛ Jɛhova sa o e lua ziī nɛɛ Ekeebee Jɛhova.

NU O LIAMAĀ TƆƆ̄DƆ

23. Ena liamaā “bu bee Tɛ le Nwiīnɛɛdam le kaɛ edɔɔ̄” kura ani?

23 Jizɔs bee kɔ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ elu elimaā “bu bee Tɛ le Nwiīnɛɛdam, le kaɛ edɔɔ̄.” (Buū Matiu 28:19.) Ena lo ama kura ani? A kura kɔ o yere nukuādɛɛ̄ loo ekpo Jɛhova ɛrɛ le tam Jizɔs gaa si lo edoo ekɛɛrɛ Bari, gbaānage loo kɛ̄ Bari su ye kaɛ edɔɔ̄ daānu lo e mmɛɛ̄ nu a gbī doo.​—Le-yɔɔ 83:18; Matiu 28:18; Pya Galetia 5:22, 23; 2 Pita 1:21.

Sɔ̄ o liamaā, o tɔgɛ kɔ o gbī edoo nu a nia Bari

24, 25. (a) Ena liamaā tɔɔ̄dɔ ani? (b) Ena elu ekɔ bu lo kpɛdumɛ ekobee ue ani?

24 Liamaā tɔɔ̄dɔ nu a kuī kaāna. Sɔ̄ alu esu a ziire bu maā, a kura kɔ o e’ua, ale o e kīna o nama sīdee tɔɔ̄dum. Sɔ̄ o aabu maā, kura kɔ o gaa le bɔātɛ̄ aā sīdee tɔɔ̄dum lo edoo nu Bari gbī. A tɔgɛ kɔ o gaa le sitam nɛ Jɛhova aā lo dee kiisī. Nyɛŋiabu kɔ oo kiī oloo nɛ nɛɛ, bɔŋanaloo, ale tam. O e bee kiī o dum nɛ Jɛhova.

25 O kiīloo nɛ e yerebah a nɛ kɔ o yii gbo Jɛhova kaāna. (Le-yɔɔ 25:14) Lo ama naa kura kɔ nɛɛ e’ɛrɛ kpɔā aba tɛ̄maloo liamaā. Nɛɛ-lɛɛratam Pɔɔl bee ɛm kɔ: “Bu aabɔɔ le nyɔŋ kwak-kwak bui siaa tam loo bui kpɔā.” (Pya Filipai 2:12) Liamaā lu bɔātɛ̄. Mɛ, bu mɛ sīdee na o dap tɔɔ̄ bialoo Jɛhova ani? Lo kpɛdumɛ ekobee ue a le bu kpa ama eture ebip ama.