Cit atir i jami ma tye

Cit atir ka ma nyuto lok ma tye iye

DUL ME APAR WIYE ABONGWEN

Bed Cok ki Jehovah

Bed Cok ki Jehovah

1, 2. Watwero nongo gwok ki kwene i kare-ni?

GO KONG ni itye ka wot i yo i nino mo ma kot nen calo mito cwer. Te polo ocako cido woko, lut kot omeny kun woto ki mor malongo. Ma pe orii, kot ocako cwer matek. Icako yenyo ka gwokke. Pud dong ibibedo ki yomcwiny ya ka inongo ka maber dok ma otwo!

2 Watye ka kwo i kare ma rom aroma ki kare me kot-ti. Lobo-ni tye ka balle medde ameda. Iromo penye kekeni ni, ‘Atwero nongo ka gwokke ki kwene?’ Laco jabuli owero ni: ‘Abiwaco bot Jehovah ni, In kalarena ki cella, in Lubangana ma ageno.’ (Jabuli 91:2) Ada, Jehovah twero gwokowa i lobo man ma opong ki peko-ni.

3. Watwero weko Jehovah bedo kalarewa nining?

3 I yo ango ma Jehovah gwokowa kwede? En konyowa me lweny ki peko mo keken ma watye kwede, dok en tek loyo ngat mo keken ma mito wanowa. Kadi bed gin mo marac otimme i komwa kombeddi, watwero bedo ki gen ni Jehovah biyubo jami ma oballe i anyim. Baibul cuko cwinywa ni: “Wugwokke kenwu i mar pa Lubanga.” (Juda 21) Omyero wabed cok ki Jehovah wek wanong kony ki bote i kare man ma kwo tek-ki. Ento watwero timo man nining?

JOL MAR PA LUBANGA

4, 5. Jehovah onyuto marre piwa nining?

4 Me bedo cok ki Jehovah, omyero waniang kit ma en marowa kwede. Tam kong i kom jami ducu ma Jehovah otimo piwa. En omiyowa lobo mamwonya-ni dok oketo iye kwai ginapita ki lee mapatpat. En bene omiyowa cam mamit me acama ki pii maleng me amata. Jehovah opwonyowa nyinge kacel ki kite mabeco kun tiyo ki Baibul. Ma dong pire tek loyo, en onyuto botwa mar i kare ma ocwalo Wode me amara, Yecu, i lobo me to piwa. (Jon 3:16) Dok pi gityer meno, watye ki gen ma mwonya atika pi anyim.

5 Jehovah oketo Ker pa Meciya, ma en aye gamente me polo ma dong cokcok-ki bigiko pekki ducu. Ker man biloko lobo-ni doko paradic, ka ma dano ducu gibibedo iye ki yomcwiny kacel ki kuc pi naka. (Jabuli 37:29) Yo mukene ma Jehovah onyuto kwede marre piwa aye ni en pwonyowa yo maber loyo me kwo kombeddi. En bene mito ni waleg bote, dok en tye atera me winyo legawa. Jehovah onyuto ka maleng ni emaro wan ducu ki acel acel.

6. Omyero idok i mar pa Jehovah nining?

6 Myero idok i mar pa Jehovah nining? Nyut bote ni itye ki pwoc pi jami ducu ma en otimo piri. Tye me cwercwiny ni, dano mapol i kareni pe ginyuto pwoc. Meno aye gin ma obedo ka timme i kare ma Yecu onongo pud tye i lobo. I nino mo acel, Yecu ocango ludobo apar, ento ngat acel keken aye onyuto pwoc bot Yecu. (Luka 17:12-17) Wamito bedo calo laco ma opwoyo Yecu-ni. Wamito nyuto pwoc bot Jehovah kare ducu.

7. Omyero wamar Jehovah nining?

7 Wan bene omyero wanyut ni wamaro Jehovah. Yecu owaco bot lupwonnyene ni myero gumar Jehovah ki cwinygi ducu, ki kwogi ducu, ki tamgi ducu. (Kwan Matayo 22:37.) Man te lokke ngo?

8, 9. Watwero nyuto bot Jehovah nining ni wamare?

8 Mono romo me wacone awaca ki dogwa ni wamaro Jehovah? Pe. Ka wamaro Jehovah ki cwinywa, kwowa, ki tamwa ducu, ci wabinyuto marwa pire i ticwa. (Matayo 7:16-20) Baibul nyuto ka maleng ni ka wamaro Lubanga, wabilubo cikke. Man mono obedo gin matek? Pe gire, pien cik pa Jehovah “pe nurowa.”Kwan 1 Jon 5:3.

9 Ka wawinyo dog Jehovah, wabibedo ki yomcwiny kacel ki yengo i kwowa. (Icaya 48:17, 18) Ento ngo ma bikonyowa me bedo cok ki Jehovah? Kong wanenu.

MEDDE KI NYIKO COK BOT JEHOVAH

10. Pingo omyero ibed ka medo ngecci i kom Jehovah?

10 In idoko larem Jehovah nining? Ki i kwanni me Baibul, icako ngeyo Jehovah dok idongo lirem macok kwede. Lirem man tye calo mac ma myero kibed ka bukone wek omedde ki lyel kare ducu. Kit macalo myero ibed ka medo yen wek mac omedde ki lyel, in bene omyero ibed ka medo ngecci i kom Jehovah wek liremwu omedde ki bedo matek.Carolok 2:1-5.

Marri pi Jehovah obedo calo mac ma myero kibed ka medo yen iye wek omedde ki lyel

11. Pwony me Baibul bigudo cwinyi nining?

11 Ka imedde ki kwano Baibul, ci ibipwonyo jami ma bigudo pal cwinyi adada. Nen kong kit ma lupwonnye pa Yecu aryo guwinyo kwede i kare ma Yecu otito lok pa lunebi me Baibul botgi. Gin guwaco ni: “Cwinywa nakanen pe obedo ka pukke, i kare ma en tye ka lok kwedwa i wangayo, kun yabbiwa ginacoya?”Luka 24:32.

12, 13. (a) Ngo ma twero timme i kom marwa pi Lubanga? (b) Ngo ma myero watim wek marwa pi Jehovah pe okwe woko?

12 Kit macalo lupwonnye pa Yecu cwinygi opukke i kare ma guniang Ginacoya, twero bedo in bene iwinyo kumeno i kare ma icako niang Baibul. Man okonyi me ngeyo Jehovah ki dok marre. Pe myero iwek mar meno okwe woko.Matayo 24:12.

13 Ka dong idoko larem Lubanga, myero iti matek wek liremwu omedde ki dongo. Omyero imedde ki pwonyo lok i kome kacel ki Yecu kun itamo i kom gin ma itye ka pwonyone ki kit ma iromo tic kwede i kwoni. (Jon 17:3) Ka itye ka kwano Baibul, penye kekeni ni: ‘Man pwonya gin ango i kom Jehovah? Pingo omyero amar en ki cwinya dok ki kwona ducu?’1 Temceo 4:15.

14. Lega konyowa nining me gwoko marwa pi Jehovah wek obed matek?

14 Ka itye ki laremi macok, iloko kwede kare ki kare, dok meno weko liremwu bedo matek. I yo acel-lu, ka waloko ki Jehovah kare ki kare i lega, man weko marwa pire bedo ka lyel. (Kwan 1 Jo Tecalonika 5:17.) Lega obedo mic ma pire tek ma oa ki bot Wonwa me polo. Kare ducu omyero walok kwede kun nongo legawa a ki i cwinywa. (Jabuli 62:8) Pe omyero wabed ka nwoyo lega ma nongo wamako i wiwa, ento omyero watit gin ma tye i cwinywa. Ada, ka wamedde ki kwano Baibul kun walego lega ma a ki i cwinywa, ci marwa pi Jehovah bibedo matek.

BED KA LOK KI JO MUKENE I KOM JEHOVAH

15, 16. In ineno tic me tito kwena nining?

15 Ka wamito bedo cok ki Jehovah, omyero bene wanywak niyewa ki jo mukene. Lok ki jo mukene i kom Jehovah obedo mot madit. (Luka 1:74) Dok man obedo tic ma Jehovah omiyo bot Lukricitayo ducu. Wan ducu ki acel acel omyero watit kwena maber me Ker pa Lubanga. Tika dong itye ka timo man?Matayo 24:14; 28:19, 20.

16 Lakwena Paulo otero tic me tito kwena calo gin ma pire tek adada; mumiyo en olwongo ni “lonyo.” (2 Jo Korint 4:7) Tito bot jo mukene lok i kom Jehovah ki yubbe obedo tic ma pud dong pire tek loyo ma itwero timone. Obedo yo me tic pi Jehovah dok en pwoyo gin ma itimo pire. (Jo Ibru 6:10) Tito kwena romo kelo adwogi maber boti ki jo ma winyi pien konyi kacel ki jo mukene me nyiko cok bot Jehovah ki me nongo kwo ma pe tum. (Kwan 1 Jo Korint 15:58.) Tika tye tic mo mukene ma twero mini yengo makato meno?

17. Pingo tic me tito kwena obedo gin ma mitte pi oyot?

17 Tic me tito kwena obedo gin ma mitte pi oyot. Omyero ‘watit lok pa Lubanga,’ kun ‘wacung iye matek.’ (2 Temceo 4:2) Dano myero guwiny lok i kom Ker pa Lubanga. Baibul wacci: “Nino madit pa Rwot [Jehovah] tye cok, tye cok dok tye ka bino oyotoyot.” Agikki piny “pe bigalle.” (Jepania 1:14; Kabakuk 2:3) Ada, cokcok-ki, Jehovah bijwero lobo pa Catan-ni woko. Ma peya meno otimme, omyero wacik dano wek guyer ka gimito tic pi Jehovah nyo pe.

18. Pingo omyero wawor Jehovah kacel ki Lukricitayo luwotwa?

18 Jehovah mito ni wawore kacel ki Lukricitayo luwotwa. Baibul wacci: “Myero watamu kit macalo watwero tugo kwede cwinywa kekenwa i mar ki i tiyo tic mabeco, kun pe waweko cokke kacel, kit macalo jo mogo dong guloko odoko kitgi-ni, ento myero wacuku cwinywa kekenwa, makatone kit macalo wuneno nino maca dong tye ka nyiko cok-ki.” (Jo Ibru 10:24, 25) Omyero watute ki kerowa ducu me bedo tye i cokke ducu. Cokkewa miniwa kare me jingo ki cuko cwinywa kekenwa.

19. Ngo ma twero konyowa me maro omege ki lumegiwa ma Lukricitayo?

19 Ka ibedo tye i cokke, ibinongo lurem mabeco ma gibikonyi me woro Jehovah. Ibirwatte ki omege ki lumege mapat pat, ma gin bene gitye ka tute ki kerogi ducu me woro Jehovah. Gin bene gitye calo in pienni gitye ki goro dok gitimo bal. Ka gutimo bal, bed atera me timo kica botgi. (Kwan Jo Kolocai 3:13.) Kare ducu, ket cwinyi i kom kit mabeco pa omege ki lumege, pien man bikonyi me marogi ki me nyikke cok bot Jehovah.

KWO MA EN AYE DONG KWO KIKOME

20, 21. “Kwo ma en aye kwo kikome” obedo gin ango?

20 Jehovah mito ni lureme ducu gubed ki kwo maber loyo. Baibul pwonyowa ni kwo i kare me anyim bibedo pat adada ki kwo me kare-ni.

Jehovah mito ni inong mit pa “kwo ma en aye kwo kikome.” Tika ibilimone?

21 I kare me anyim, pe dong wabikwo pi mwaka 70 nyo 80 keken, ento wabikwo pi naka. Wabinongo mit pa “kwo ma pe tum” ki yotkom, kuc, wa ki yomcwiny i paradic. Meno aye gin ma Baibul lwongo ni “kwo ma en aye kwo kikome.” Jehovah ocikke me miyowa kwo man, ento omyero wati ki kerowa ducu wek ‘wamak’ matek.1 Temceo 6:12, 19.

22. (a) Watwero mako “kwo ma en aye kwo kikome[-ni]” nining? (b) Pingo pe watwero tic pi kwo ma pe tum?

22 Watwero mako “kwo ma en aye kwo kikome[-ni]” nining? Omyero wati “tic mabeco” dok wabed “lulonyo i timo ber bot dano.” (1 Temceo 6:18) Man te lokke ni omyero waket gin ma wapwonyo ki i Baibul i tic. Ento, nongo kwo ma en aye kwo kikome-ni pe jenge i kom tutewa. Pe watwero tic pi kwo ma pe tum. Man obedo mic ma Jehovah miyo me nono bot luticce ma lugen ‘pi kicane.’ (Jo Roma 5:15) Wonwa me polo tye ki miti madit me miyo mic man bot luticce ma lugen.

23. Pingo omyero imok tam matir kombeddi?

23 Penye kekeni ni, ‘Am An mono atye ka woro Lubanga i yo ma en cwako?’ Ka inongo ni myero itim alokaloka mogo i kwoni, ci tim woko cutcut. Ka wajenge i kom Jehovah dok watimo jami ducu ma watwero me winyo lokke, en bibedo kalarewa. En bigwoko jone ma lugen i kare me agikki me lobo pa Catan-ni. Ci dong Jehovah bimiyo wakwo i Paradic matwal, kit ma en ociko kwede. Adada, itwero nongo kwo ma en aye kwo kikome ka imoko tam matir kombeddi!