Ir al contenido

Ir al índice

YEMBOE 19

Eiko avei köi Jehovágüi

Eiko avei köi Jehovágüi

1, 2. ¿Añave rupi, kiapepa yandepuere ñaväe ñañepɨ̈roa vaerä?

EYEPƗAYEMONGETA reo ramboeve tape rupi aramoi peguaño opa oyeasoi. Oyeendu ara jɨapu jare oyekuaa overa jare omboɨpɨ täta okɨ. Jáeramo reeka kiape reñepɨ̈ro vaerä. ¡Ndepɨa maiako reväe yave kiape reñepɨ̈ro vaerä!

2 Añave rupi yaiko jókuae rami. Kuae ara reta yavaete yaema. Ipuereko reparandu ndeyeupe: “¿Kiapepa chepuere aväe añepɨ̈ro vaerä?”. Salmista jei: “Ere yandeYa pe: ‘Cheyeroviaka jare cheñepɨ̈roa ko nde; ¡cheTumpa, arovia jese vae!’” (Salmo 91:2). Jökoraiko añave rupi, Jehová ipuere yandemborɨ ñanoi yave mbaeavai reta, jare omee yandeve esperanza kuri peguarä.

3. ¿Mbaepa yayapota Jehová yandemborɨ vaerä?

3 ¿Këraipa ipuere Jehová oyangareko yanderé? Jae ipuere yandemborɨ ñamomara vaerä oipotagüe mbaeavai reta ñanoi vae jare imbaepuere yaeko oipotagüe ïru kia retagüi oipota maräi yandeapo vae. Yepetëi añave yaasa mbaeporara reta rupi yandepuere yarovia katu Jehová oñono kavita opaete mbae ikaviä vae. Biblia ñanemoäta ngatu: “Peiko avei Tumpa iporoaɨu pe” (Judas 21). Ikaviko ñaï köi Jehovágüi yandemborɨ vaerä yaasa yave mbaeavai rupi. Ërei, ¿këraipa yandepuere yayapo?

EAƗU TUMPA NDERAƗU VAE

4, 5. ¿Këraipa Jehová oechauka yanderaɨu vae?

4 Köi ñaï vaerä Jehovágüi, ikaviko yaikuaa yanderaɨu yae vae. Eyepɨayemongeta opaete mbae Jehová oyapo yandeve vae. Omee yandeve ɨvɨ ipöra vae jare omotɨnɨe temitɨ reta jare mɨmba reta ipöra yae vae. Jaenungavi omee yandeve tembíu jëe ngatu vae yau vaerä jare ɨ ikɨambae vae yau vaerä. Bibliape Jehová yandemboe jee jare jeko kavi reta. Ërei, oechauka iporoaɨu tuicha yaete ombou yave Taɨ Jesús oaɨu yae vae ɨvɨpe omee vaerä jekove yanderé (Juan 3:16). Yandereepɨ ramo, ñanoi esperanza kuri peguarä.

5 Jehová oñono iReino arape, jare ɨmaäma oata opa omboai vaerä opaete mbaeporara reta. Jókuae Reino oyapota ɨvɨ metei paraíso, jokope opaete kia reta yogüɨrekota pɨagüive reve jare yerovia reve jekuae avei pegua (Salmo 37:29). Jaeramiñovi Jehová oechauka yanderaɨu vae yandemboe yave kërai yaiko kavi vaerä añave rupi. Jaenungavi jei yandeve yayerure vaerä chupe jare jae oendu avei yandeyerure reta. Jehová añetete yanderaɨu.

6. ¿Mbaepa ndepuere reyapo remee vaerä yasoropai Jehová iporoaɨure?

6 ¿Mbaepa ndepuere reyapo remee vaerä yasoropai Jehová iporoaɨure? Eaɨu opaete mbae oyapo ndeve vaere. Yandembopɨatɨtɨ añave rupi jeta kia reta omeembae yasoropai. Jökorai oasa Jesús oikose yave ɨvɨpe. Metei ara Jesús ombogüera payandepo kuimbae ipire mbaerasɨ ókui vae reta, ërei meteiño omee chupe yasoropai (Lucas 17:12-17). Jaeramiñovi yayapotako jókuae kuimbae omee yasoropai vae rami jare yaipota avei ñamee yasoropai Jehovápe.

7. ¿Këraitapa yaaɨu Jehová?

7 Yande jaeramiñoko yaechaukata yandeporoaɨu Jehovápe. Jesús jei jemimboe retape oaɨu vaerä Jehová opaete ipɨa ndive, opaete jekove ndive, opaete iyemongeta ndive (emongeta Mateo 22:37). ¿Mbaepa oipota jei jókuae?

8, 9. ¿Këraipa yandepuere yaechauka yaaɨu Jehová vae?

8 ¿Ikavira yaeño yaaɨu Jehová vae? Mbaetɨko. Yaaɨu yave Jehová opaete yandepɨa ndive, yanderekove ndive jare yandepɨayemongeta ndive, yaechautako yandeporoaɨu yayapo vae rupi (Mateo 7:16-20). Biblia yandemboe kavi, yaaɨu yave Tumpa ñaneñeereendutako iporookuai retare. ¿Yavaipa jókuae? Mbaetɨ, echa Jehová iporookuai reta “mbaetɨ ko yavai yayapo vaerä” (emongeta 1 Juan 5:3).

9 Ñaneñeereendu yave Jehovápe, yaiko yerovia reve jare yandepɨa güive reve (Isaías 48:17, 18). Ërei, ¿mbaepa yandemborɨta köi ñaï vaerä Jehovágüi? Yaecha.

JEKUAEÑO EYEMBOYA JEHOVÁRE

10. ¿Maerapa jekuaeñotako reyemboe Jehováre?

10 ¿Këraipa remboɨpɨ reiko Jehová iamigorä? Bibliare reyemboe ramo remboɨpɨ reikuaa Jehová jare neamistad okuakuaa jese. Jókuae amistad tata ramiko. Jekuaeño jendɨ vaerä ikaviko reñono yepea agüɨye ogüe vaerä, jökoraiñovi ikaviko jekuaeño reyemboe Jehováre remomɨ̈rata avei vaerä neamistad jae ndive (Proverbios 2:1-5).

Ndeporoaɨu Jehová kotɨ metei tata ramiko, jekuaeño okuakuaa vaerä ikaviko remomɨ̈rata.

11. ¿Këraitapa reñemosiente reikuaa yave Biblia omboe vae?

11 Jekuaeño reyemboe yave Bibliare, reikuaatako jeta mbae oväeta ndepɨape. Jesús omoësaka ramboeve profecía Bibliape oï vae, emae mókoi jemimboe reta kërai ipɨa vae. Jae reta jei: “Yandembopɨa-kërai etei, omombeu kavi yandeve Tumpa Iñee re yave” (Lucas 24:32).

12, 13. a) ¿Mbaepa ipuere oasa yandeporoaɨu Tumpare? b) ¿Këraipa jekuaeñota ñamomɨ̈rata yandeporoaɨu Jehováre?

12 Jesús omboe vae jókuae mókoi jemimboe reta oväe ipɨape, ipuereko jökorai oasa nde ndive remboɨpɨ reikuaa kavi yave Biblia regua. Jókuae ndemborɨ reikuaa kavi vaerä jare reaɨu vaerä Jehová. Nde reipotaäko opa okañɨ ndeporoaɨu (Mateo 24:12).

13 Remboɨpɨma reiko Tumpa iamigorä yave, ikaviko jekuaeño reñemomɨ̈rata neamistad ipɨ̈rata vaerä. Jekuaeñotako reyemboe Jehováre jare Jesúsre. Jaenungavi, ndepɨayemongeta reyemboe vaere jare kërai ndepuere reyapo nderekovepe (Juan 17:3). Remongeta jare reyemboe yave Bibliare, eparandu ndeyeupe: “¿Mbaepa chemboe kuae Jehováre? ¿Maerapa aaɨuta Jehovápe opaete chepɨa ndive jare cherekove ndive?” (1 Timoteo 4:15).

14. ¿Këraipa yandemborɨ yerure ñamomɨ̈rata vaerä yandeporoaɨu Jehováre?

14 Renoi neamigo yave, nemiari ñoi jae ndive jare jókuae omomɨ̈rata neamistad jae ndive. Jökoraiñovi, jekuaeño yayerure Jehovápe yave yandeporoaɨu ipɨ̈rata aveita jese (emongeta 1 Tesalonicenses 5:17). Yerure jaeko regalo ikaviete vae yandeRu ara pegua omee yandeve vae. Yandepɨa iyɨvɨtegüi ñanemiari aveita jae ndive (Salmo 62:8). Agüɨye yamboaɨkuere yeyé yandeyerure reta, yaetako añetete ñanoi yandepɨape vae. Jekuaeño yayemboe Bibliare yave jare yayerure yandepɨa iyɨvɨtegüi, jekuaeñota ñamomɨ̈rata yandeporoaɨu Jehováre.

NEMIARI ÏRU RETAPE JEHOVÁ REGUA

15, 16. ¿Këraipa ndeveguarä remoërakua yave Tumpa Iñeere?

15 Yaipota yaiko köi Jehovágüi yave, ikaviko ñanemiari ïru retape yandeporogüɨroviare. Ñanemiari yave ïru retape Jehová regua ikavi yaeteko yandeveguarä (Lucas 1:74). Jare Jesús oyókuai opaete cristiano añetete vae retape omoërakua vaerä. Jáeramo opaeteko ñamoërakuata ñee ikavi vae Tumpa iReino regua. ¿Reyapopa reï? (Mateo 24:14; 28:19, 20).

16 Ikavieteko apóstol Pablo peguarä omoërakua vaerä Tumpa Iñeere jáeramo jae jei kuae jaeko “mbae ikavi yae vae” (2 Corintios 4:7). Nemiari yave ïru retape Jehová regua jare oyapota vaere ikavieteko reyapo vaerä. Jökorai ndepuere reyeokuai Jehovápe jare reyapo vae remboyerovia (Hebreos 6:10). Jaenungavi remoërakua Tumpa Iñee yave ikavi ndeveguarä jare oendu ndeve vae retape, echa ndemborɨ jare omborɨvi ïru reta oyemboya vaerä Jehováre jare ñanoi vaerä tekove opambae vae (emongeta 1 Corintios 15:58). ¿Oimera ïru mbaravɨkɨ ndemboyerovia yae vae?

17. ¿Maerapa ikavi ñamoërakua Tumpa Iñee aramoete pegua?

17 Ikaviko ñamoërakua Tumpa Iñee aramoete pegua. Biblia jei: “Emoërakua avei Tumpa iñee jare eñemoäta ngatu avei” (2 Timoteo 4:2). Ikaviko kia reta oendu vaerä Tumpa iReino regua. Biblia jei: “¡Köi yae ma ou vaerä yandeYa iporojäa iara yavaete yae vae! ¡Köi yae ma, outa ete ma!”. Tumpa iara “ouño täi ko iara pe” (Sofonías 1:14; Habacuc 2:3). Jökoraiko, jetaäma oata Jehová omboai vaerä Satanás imundo pochɨ yae vae. Ndei oasa jókuae mbove, ikaviko ñamoërakua kia reta ipuere oiparavo vaerä oyeokuai Jehovápe.

18. ¿Maerapa yayemboatɨta cristiano añetete vae reta yamboete vaerä Jehová?

18 Jehová oipota cristiano añetete vae reta yayemboatɨ yamboete vaerä. Biblia jei: “Yaeka kërai yayomborɨ päve vaerä, ñañomoäta ngatu yayoaɨu vaerä jare tembiapo reta ikavigüe pe. Agüɨye yaata yemboatɨa pe, amogüe vae reta oyepokuaa rami, jaeño yayomboarakuaa; jeiete ñañemoäta ngatu, yaikuaa jókuae ara köi yae ramo” (Hebreos 10:24, 25). Ñañemokɨ̈reɨ avei agüɨye vaerä yaata opaete yemboatɨ retape. Jokope ñañemokɨ̈reɨ jare ñañemomɨ̈rata päve vaerä.

19. ¿Mbaepa yandemborɨta yaaɨu vaerä ñanehermano reta?

19 Yemboatɨ retape, renoita amigo reta añetete vae. Jae reta ndemborɨta reyeokuai vaerä Jehovápe. Reikuaata jeta hermano reta jare hermana reta nde rami jae reta oñemomɨ̈rata oyeokuai vaerä Jehovápe. Ërei, nde rami jae reta iyoa jare oyavɨvi. Jókuae oasa yave neɨ̈ro chupe reta (emongeta Colosenses 3:13). Emae nehermano jeko kavi retare. Jókuae ndemborɨta reaɨu vaerä nehermano reta jare remomɨ̈rata vaerä neamistad Jehová ndive.

“TEKOVE OPAMBAE VAE”

20, 21. ¿Mbaepako tekove añetete vae?

20 Jehová oipota opaete iamigo reta güɨnoi tekove ikaviete vae. Biblia yandemboe tekove ñanoita vae mbaetɨko tekove añave vae rami.

Jehová oipota yae renoi “tekove opambae vae” yerovia reve. ¿Nde reikotara jokope?

21 Yandepuereta yaiko avei kuri, ngaraa yaikoño setenta ani ochenta año. Ñanoitako “tekove opambae vae”, tekove katu, pɨagüive jare yerovia paraísope. Biblia jei jókuaeko tekove añetete vae. Jehová jei omeeta yandeve jókuae tekove añetete vae, jáeramo ñañemomɨ̈ratatako ñanoi vaerä (1 Timoteo 6:12, 19).

22. a) ¿Këraipa yandepuere ñanoi “tekove opambae vae”? b) ¿Maerapa ngaraai yaupitɨ tekove opambae vae yandembaepuere rupiño?

22 ¿Këraipa yandepuere ñanoi “tekove opambae vae”? Jekuaeño yayapo ikavi vae (1 Timoteo 6:18). Kuae oipota jei yayapotako Biblia yandemboe vae. Ërei tekove opambae vae mbaetɨ ñanoi yandembaepuere rupiño. Yepetëi ñañemomɨ̈rata yae ngaraai yaupitɨ. Tekove opambae vae jaeko metei regalo Jehová “ipɨakavi” ramo omee jembiokuai reta jupi vaepe (Romanos 5:15). YandeRu Tumpa ara pegua oipota yae omee kuae regalo jembiokuai retape.

23. ¿Maerapa añave voi reiparavo kavita?

23 Eparandu ndeyeupe: “¿Amboetera aï Tumpa jae oipota rami?”. Reikuaa yave oime amogüe mbae oata reipoepɨ vaerä nderekovepe, aramoete pegua eyapo. Yarovia Jehováre yave jare ñañemomɨ̈rata ñaneñeereendu vaerä jaeko ñanepɨ̈roka. Ara taɨkuegua retape Satanás imundo yavaete vaegüi, Jehová oyangarekota jembiokuai jupi vae retare. Jare oyapota jae jei vae, omeeta yandeve tekove opambae vae paraísope. Añave voi reiparavo kavi yave, ndepuereta renoi tekove opambae vae.