Skip to content

Skip to table of contents

LOP LE ƐRƐNIA EKOBEE

Tɔɔ̄ Bialoo Jɛhova

Tɔɔ̄ Bialoo Jɛhova

1, 2. Mɛ kɛ̄ na i dap ɛrɛ kpega aā anii’ee ani?

NAA kɛɛrɛ kɔ o gaa kiā ee dee gbɛnɛ fii gaa dɔ. Bu dee bɔātɛ̄ eyii zii, ɛnɛm dee bɔātɛ̄ esira, e naanyɔɔ bɔātɛ̄ epɔm. Sɔ̄ sɔ̄ naa binia boo bɔātɛ̄ edɔɔ. O gbī kɛ̄ o gɔā. Ɛp kɛ̄ loo a e sukɛ̄ doo sɔ̄ bu kpɛdumɛ o muɛ̄ kɛ̄ kpega lo boo naale edɔɔ a loo!

2 Dua kɛ̄tɔɔ̄ i le bu anii’ee lo. Kɛ̄tɔɔ̄ nyɔuwe gaa bee piya gbɛnɛ. O dap bip kɔ: ‘Mɛ kɛ̄ na m dap ɛrɛ kpega aā a?’ Nɛɛ uɛ le-yɔɔ bu Baibol bee ɛm kɔ: M “gaa le kɔ nɛ Jɛhova, ‘Mdaa kɛ̄ teera yii le na e’aga kɛ̄; na Bari nɛɛ m ture nyiɛ loo.’” (Le-yɔɔ 91:2) Aiī, Jɛhova dap i nɛ ziīnɛloo bu dɛ̄dɛɛ̄ i taāŋa anyaawo, e a nɛ i nyɛŋia bɛābu akiiloo deesī li.

3. Bu mɛ sīdee na i dap su Jɛhova nua i kɛ̄ teera yii ani?

3 Bu mɛ sīdee na Jɛhova i dap kpega ani? A dap i yerebah nɛ lo e aabaloo ɛrɛgeba taāŋa i ɛrɛ, e a ɛrɛ ekpo ee ɛrɛgeba nɛɛ a gbī edoo i. Kere piya nu sira i loo anyaawo, i dap suā leere kɔ Jɛhova ekwa dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ leere li deesī. Baibol yere i mɛm loo kɔ: “Sereaa bui loo bu wereloo Bari.” (Jud 21) Lee kɔ i tɔɔ̄ bialoo Jɛhova lo e’ɛrɛ ye yerebah sɔ̄ kɛ̄tɔɔ̄ aga. Mɛ, bu mɛ sīdee na i dap doo wo ani?

TƆGƐ NIA LOO WERELOO BARI

4, 5. Bu mɛ sīdee na Jɛhova etɔgɛ ye wereloo i kumaloo ani?

4 Lokwa i tɔɔ̄ bialoo Jɛhova, lee kɔ i suā kɛ̄ a i wereloo doo. Kɛɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova edoora i nɛ. E nɛa i ekpedɛɛ̄ kɛnɛkɛ̄ sa su dɛdɛɛ̄ te le nam a kpedɛɛ̄ mmɛ bu. A e nɛā nage i lele nuede le kaāna maā e’ɔ̄. Tɛ̄maloo Baibol, Jɛhova etɔgɛ i ye bee le pya ye dogo alu nyɛŋia. Eetɔɔ̄, a tɔgɛ ye wereloo i kumaloo sɔ̄ a bee yere ye Nwiīnɛɛdam a wereloo, lo a le Jizɔs, nua a kɛnɛkɛ̄ lo enɛ ye dum i nyɔɔ. (Jɔn 3:16) E tɛ̄maloo lo waara zɔɔ, i ɛrɛ nyɛŋia bɛābu kumaloo deesī.

5 Jɛhova enɛā Buɛ̄-mɛnɛ Mɛsaia, lo a le bɛbɛɛ a le li bunyɔɔ lo edoo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ tɔga a ina kuma sɔ̄ sɔ̄ naa binia. Lo Buɛ̄-mɛnɛ gaa le doo kɔ kɛnɛkɛ̄ alu paradais, kɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ etɔɔ̄ bu efɛɛloo le ɛɛbu mmɛ deedee. (Le-yɔɔ 37:29) Dɔɔ̄na sīdee Jɛhova etɔgɛ kɔ a weree i loo na tɛ̄maloo etɔgɛ i kɛ̄ etɔɔ̄ kaāna dum doo anii’ee. A kɔ nage i nɛ kɔ i yere kara ye nɛ sa a kpɛ̄naloo e gbaɛ̄tɔ̄loo i kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. Jɛhova etɔgɛ leere kɔ a wereeloo dɛ̄dɛɛ̄ ii.

6. Bu mɛ sīdee na o tɔgɛ nia loo wereloo Jɛhova ani?

6 Bu mɛ sīdee na o tɔgɛ nia loo wereloo Jɛhova ani? Doolo a suā kɔ o gaa ye doo yaa loo dɛ̄dɛɛ̄ nu a e doora a nɛ. Lu nu ekiɛ̄nu kɔ, gbɛnɛ-edo nɛɛ anii’ee naa ɛrɛ yaa. Kɛ̄ a bee le nage doolo sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛnɛkɛ̄. Ziī dee, Jizɔs bee boh lop nɛɛ ebiakpaŋ, mɛ aba ziī aba a bee ye doo yaa. (Luk 17:12-17) I gbī e le doodoo lo nɛɛ a bee doo yaa Jizɔs a. I gbī e wee doo yaa Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.

7. I wereloo kumaloo Jɛhova a kuī doodoo wa?

7 Lu nage ebɛɛ̄ kɔ i tɔgɛ i wereloo kumaloo Jɛhova. Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ ba ɛrɛ e wereloo Jɛhova tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ wa beenyiɛ, dɛ̄dɛɛ̄ wa piogi le dɛ̄dɛɛ̄ wa ekɛɛrɛ. (Buū Matiu 22:37.) Ena lo ama kura ani?

8, 9. Bu mɛ sīdee na i dap tɔgɛ Jɛhova kɔ i weree ye loo ani?

8 Leege lo e aadee kɔ i wereeloo Jɛhova ni? Eeye. Lo i wereloo Jɛhova tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ, piogi, le ekɛɛrɛ, i tɔgɛ lo wereloo tɛ̄maloo i dogo. (Matiu 7:16-20) Baibol tɔgɛ leere kɔ lo a le i wereloo Bari, i sere dɛ̄dɛɛ̄ ye lok. Ekɔ lo ama aga ge ni? Eeye, nyɔnɛbee “dɛdɛɛ̄ . . . lok [Jɛhova] naa lu dumɛ-to.”​—Buū 1 Jɔn 5:3.

9 Sɔ̄ i gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova, bu i ɛɛ sa loo i e sukɛ̄ bu dum. (Aisaia 48:17, 18) Mɛ ena e yerebah i nɛ kɔ i tɔɔ̄ bialoo Jɛhova ani? Doo i naa ɛp.

KIISĪ LO ETƆƆ̄ WAƐLOO JƐHOVA

10. Ena anua o kiisī lo enɔ nu akiiloo Jɛhova ani?

10 O bee tɛɛ̄ doodoo wa lu gbo Jɛhova ni? Tɛ̄maloo o nɔ Baibol, o bee suāloo Jɛhova kaāna sa ye yii gbo. Lo nyinia gbo ama le doodoo miā lo o gbī kɔ a kiisī lo e bɛ. Dookɛ̄ i ɛrɛ eyere kaāni dɛɛ̄ miā lokwa a kiisī lo e bɛ doo, kɛ̄ a lu nage ebɛɛ̄ kɔ i kiisī lo enɔ nu akiiloo Jɛhova lokwa i gbanialoo aga nage loo doolo.​—Kam 2:1-5.

Doodoo miā, wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova gbī kaāni lokwa a kiisī lo e bɛ

11. Bu mɛ sīdee na tɔgɛnu Baibol e ɛrɛ a pah nyɔɔ ani?

11 Kuma sɔ̄ o kiisī lo enɔ Baibol, o gaa le nɔ pya nu e nia a gbɛnɛ. Yere nukuādɛɛ̄ loo kɛ̄ a bee tɔɔ̄loo baɛ pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs doo sɔ̄ Jizɔs bee baatɛ̄ pio mɔmanudɛɛ̄ Baibol wa nɛ. Ba bee kɔ: “I beenyiɛ naa bee bɛa miā i bu, sɔ̄ a bee i kɔ ue nɛ li dee, sɔ̄ a bee i kpaāna nɛ nu a le bu kpa kaɛ?”​—Luk 24:32.

12, 13. (a) Ena a dap siraloo wereloo i ɛrɛ loo Bari ani? (b) Bu mɛ sīdee na i dap doo kɔ wereloo i ɛrɛ loo Jɛhova a kiisī ani?

12 Dookɛ̄ nu pya a wee nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs bee nɔ aābu Kpa Kaɛ bee wa nia doo, o e daba nage ɛrɛ dua nia a le doo wo sɔ̄ o bɔātɛ̄ e dābeeloo Baibol. Lo ama yerebah a nɛ kɔ o suāloo Jɛhova sa ye wereloo. Oo le e gbī kɔ wereloo ama a fiitɔɔ.​—Matiu 24:12.

13 Aba sɔ̄ o lu gbo Bari, lu ebɛɛ̄ kɔ o piiga lo edoo kɔ bui gbanialoo a agatɛ̄. O ɛrɛ e kiisī lo enɔ nu a ye kiiloo le Jizɔs sa ɛrɛ kɛɛrɛ nyɔɔ nu o gaa nɔ le kɛ̄ o yere bu dogo doo. (Jɔn 17:3) Sɔ̄ o buū ale o nɔ Baibol, bip aba ɔɔ kɔ: ‘Ena kɛ̄ ama mɛ tɔgɛ akiiloo Jɛhova ani? Ena anua m were ye loo aābu dɛ̄dɛɛ̄ na beenyiɛ le piogi ani?’​—1 Timɔti 4:15.

14. Bu mɛ sīdee na kara yerebah doo kɔ wereloo i ɛrɛ loo Jɛhova a’agatɛ̄ a?

14 Sɔ̄ o ɛrɛ ziī kaāna gbo, o kɔ ue ye nɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, e lo ama edoo kɔ bui gbanialoo a’agatɛ̄. Bu aba sīdee ama, sɔ̄ i kɔ ue nɛ Jɛhova bu kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄, doo kɔ wereloo i ye ɛrɛ loo a agatɛ̄. (Buū 1 Pya Tɛsalɔnaika 5:17.) Kara lu keebee dɔɔ̄nu a aaba i Tɛ a le li bunyɔɔ. Lee kɔ i kɔ ue ye nɛ aābu i beenyiɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. (Le-yɔɔ 62:8) Ii le e wee tɛɛ̄nyɔɔ i kara aā bee i, mɛ i kara alu taɛ nu i gbī e kɔ. Aiī, lo i kiisī lo enɔ Baibol sa yere kara aābu i beenyiɛ, i doo kɔ wereloo i ɛrɛ loo Jɛhova a’agatɛ̄.

KƆ NU AKIILOO JƐHOVA NƐ PYA DƆƆ̄NA

15, 16. O ɛmadɛɛ̄ tam zue ue doodoo wa?

15 Lo i gbī etɔɔ̄ bialoo Jɛhova, lu nage ebɛɛ̄ kɔ i kɔ nu i yira nɛ pya dɔɔ̄na. Kɔ nu akiiloo Jɛhova nɛ pya dɔɔ̄na lu keebee dee a i kpaā nɛ. (Luk 1:74) E a lu tam Jizɔs bee nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya kaka Nɛɛ Kraist. Ziī ziī ii ɛrɛ e zue leyere ue akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari. O edoora ge wo ni?​—Matiu 24:14; 28:19, 20.

16 Nɛɛ-lɛɛrɛtam Pɔɔl bee ɛmadɛɛ̄ tam zue ue nua tam a kuī gbɛnɛ; a bee ye kue “zɔ.” (2 Pya Kɔrint 4:7) Kɔ nu akiiloo Jɛhova le ye ekɛɛrɛ na tam a lee gbɛnɛ o dap si a. Alu tam o si nɛ Jɛhova, sa a ɛmadɛɛ̄ nu o ye si nɛ nua gbɛnɛ. (Pya Hibru 6:10) Zue ue dap nage a dɔbiī nɛ le pya a a gbaɛ̄tɔ̄ nyɔnɛbee o yerebah nɛ pya dɔɔ̄na le aba ɔɔ lo etɔɔ̄ waɛloo Jɛhova sa ɛrɛ dum a naa tah. (Buū 1 Pya Kɔrint 15:58.) Ɛrɛge dɔɔ̄na tam edap doo kɔ loo a a sukɛ̄ ee lo ama ni?

17. Ena anua tam zue ue lu gbara gbara ani?

17 Tam zue ue lu gbara gbara. Lee kɔ i “zue lo ue” le kɔ i ‘si ye bu gbara gbara.’ (2 Timɔti 4:2) Lu ebɛɛ̄ kɔ pya nɛɛ a dā nu akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari. Baibol kɔ: “Lo gbɛnɛka dee Jɛhova ewara, waɛ loo sa nwaabah lu.” Lo kuma “naale e pɔgɛloo!” (Zefania 1:14; Habakuk 2:3) Aiī, sɔ̄ sɔ̄ naa binia Jɛhova e gbeesī pɔrɔ nyɔuwe Setan. Lɛɛ lo ama gae sira, lu ebɛɛ̄ kɔ a dasī lu e zuurabahtɔ̄ pya nɛɛ lokwa ba dap biaɛfii lo esitam nɛ Jɛhova.

18. Ena anua i gbaaloo dɔɔ̄na pya kaka Nɛɛ Kraist taāŋabah Jɛhova ani?

18 Jɛhova gbī kɔ i gbaaloo pya dɔɔ̄na kaka Nɛɛ Kraist ye taāŋabah. Baibol kɔ “Dooraa i kɛɛrɛabu ɛnia ii lo ezū wa mmɛ loo wereloo le le tam; naale bee i lɛɛbaloo esu i loo bɔŋanaloo dookɛ̄ pio nɛɛ wee doo, taāwo i nɛ e’aga nyiɛ ɛnia ii, e lo a eenyɔɔ sɔ̄ bui muɛ̄ lo dee a gaa lu waɛloo.” (Pya Hibru 10:24, 25) I ɛrɛ e piiga kuma kɛ̄ i dap doo lo e le dɛ̄dɛɛ̄ enɔānu. Si enɔānu nɛ i dee lo e yere mɛm loo sa agɛrɛloo ɛnia ii.

19. Ena edap i yerebah nɛ kɔ i wereloo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba lu Nɛɛ Kraist ani?

19 Sɔ̄ o si enɔānu o muɛ̄ pya kaāna gbo e yerebah a nɛ kɔ o taāŋabah Jɛhova. O muɛ̄ keekee pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa lo ba gaa doo kuma nu ba dap bu taāŋabah Bari dookɛ̄ olo gaa doo. Ba lu nage pya a naa mma sa tɛɛ̄ ekwɔ dookɛ̄ olo doo. Sɔ̄ ba tɛɛ̄ ekwɔ, kpɛ̄naloo e aaloo wa nɛ. (Buū Pya Kɔlɔsi 3:13.) Su o ekɛɛrɛ bie nyɔɔ le elap dogo pya o wuga nɛɛdam le nɛɛwa ba lu Nɛɛ Kraist. Lo o doo wo, e yerebah a nɛ lo e were wa loo sa tɔɔ̄ waɛloo Jɛhova kaāna.

LO KAĀNA DUM

20, 21. Ena akura lo “kaāna dum” a?

20 Jɛhova gbī kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya ye gbo a tɔɔ̄dum a kpeloo gbɛnɛ. Baibol tɔgɛ i kɔ i tɔɔ̄dum li deesī elu kaāna kee loo kɛ̄ a le doo anii’ee.

Jɛhova gbī kɔ o ɛrɛ ekpeloo loo “Kaāna dum.” E niage a ni?

21 Deesī li, i gaa le tɔɔ̄dum mmɛ deedee, naale tɔɔ̄ aba 70 ale 80 zua. I gaa le tɔɔ̄ “dum anaatah” bu mmɛɛ̄ nwanaloo, efɛɛloo, le ɛɛbu bu ekpedɛɛ̄ paradais. Nu Baibol kue “kaāna dum” lo. Jɛhova yira yii lo enɛ i lo kaāna dum, mɛ i ɛrɛ edoo dɛ̄dɛɛ̄ nu i dap anyaawo, lo e “aa baloo.”​—1 Timɔti 6:12, 19.

22. (a) Bu mɛ sīdee na i dap “aa baloo dum a lu kaāna dum” ani? (b) Ena anua ii nyim tura lo e ɛrɛ dum a naa tah ani?

22 Bu mɛ sīdee na i dap “aa baloo dum a lu kaāna dum” ani? I ɛrɛ e “doo le nu” sa “ɛrɛ zɔ bu kaāna tam.” (1 Timɔti 6:18) Lo ama kura kɔ i ɛrɛ esu nu i nɔ aābu Baibol yere bu dogo. Kerewo, kaāna dum naa dɛɛa nyɔɔ ilii ekpo. Ii nyim tura lo e ɛrɛ dum a naa tah. A lu yɔrɔ dɔɔ̄nu a aaba Jɛhova nɛ pya ye zooro a yira agɛrɛ, lo etɔgɛ ye “ewonu.” (Pya Rom 5:15) A taɛ i Tɛ a le li bunyɔɔ lo enɛ dɔɔ̄nu ama pya ye zooro a yira agɛrɛ.

23. Ena anua o biaɛfii leere anyaawo a?

23 Bip oloo, ‘Ekɔ m gaa taāŋa ge bah Bari bu sīdee a yere kpotɛ̄ ni?’ Lo o muɛ̄ kɔ alu ebɛɛ̄ kɔ o kwa baloo pio nu bu o dum, doo wo anyaawo. Sɔ̄ i dɛɛa nyɔɔ Jɛhova sa doo dɛ̄dɛɛ̄ nu i dap doo lo e gbaɛ̄ ye tɔ̄loo, Jɛhova elu i kɛ̄ teera yii. A gaa le kpega pya ye nɛɛ a bɔlɔɔ eture nyiɛ loo leere bu kpɛdumɛ dee lo pɔrɔ nyɔuwe Setan ama. Lo sɔ̄, Jɛhova gaa le doo kɔ i tɔɔ̄ bu paradais mmɛ deedee, dookɛ̄ a bee yira yii loo doo. Aiī, o dap ɛrɛ lo kaāna dum lo o biaɛfii leere anyaawo!