Wulu kɔ nuhua edwɛkɛ ne azo

Wulu kɔ nuninyɛne ne azo

KPUYA 4

Kɛzi Mebali Me Nvonleɛ Nwo Gyima Ɛ?

Kɛzi Mebali Me Nvonleɛ Nwo Gyima Ɛ?

DEƐMƆTI ƆHYIA LA

Saa ɛdie wɔ nvonleɛ ɛto nu a, ɔbamaa bɛahola bɛava bɛ nwo bɛado ɛ nwo zo.

BONI A ƐBAYƐ A?

Suzu tɛnlabelɛ ɛhye anwo: Wɔ mekɛ mɔɔ Tim nee ɔ gɔnwo mɔ ɛlɛdi nwɔhoa la ɔbɔle bɔlo ne ɔmaanle ɔhɔbɔle awie mɔɔ de bikye bɛ la kale neanleɛ ne anu.

Saa ɛdawɔ a ɛle Tim a, anrɛɛ boni a ɛbayɛ a?

GYINLA NA SUZU NWO!

ƐBAHOLA WƆAYƐ NINYƐNE NSA:

  1. 1. Nriandi.

  2. 2. Bɔ awie gyɛne somolɛ.

  3. 3. Ka mɔɔ ɛzi la kile ɔ menle, na tua nwolɛ kakɛ ne.

Bie a ɔbayɛ wɔ ndɛ kɛ ɛkpa 1 ne. Noko debie kpalɛ bie ati a dahuu ɔwɔ kɛ ɛdie wɔ nvonleɛ ɛto nu a—saa ɔle kale neanleɛ mɔɔ wɔbɔ ye anzɛɛ debie gyɛne a.

NINYƐNE NSA MƆƆ ƆTI ƆWƆ KƐ ƐKA NƆHALƐ LA

  1. Ɔle debie kpalɛ mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ a.

    Baebolo ne ka kɛ: “Yɛkpondɛ kɛ dahuu yɛyɛ mɔɔ le kpalɛ la” anzɛɛ yɛdi nɔhalɛ.Hibuluma 13:18.

  2. Menli ta fa bɛdabɛ mɔɔ bɛdie bɛ nvonleɛ bɛtu nu la ɛtane kyɛ bɛ.

    Baebolo ne ka kɛ: “Sonla mɔɔ fea ye mɛladonlɛ zo la ɛnrɛkpazi, na sonla mɔɔ ka ye ɛtane na ɔgyakyi ye ɛyɛlɛ la, bɛse ye anwunvɔne.”Mrɛlɛbulɛ 28:13.

  3. Mɔɔ hyia kpalɛ la, Nyamenle anye die nwo.

    Baebolo ne se: “[Gyihova] kyi sonla mɔɔ ɛnli boɛ la, na ɔmaa mɔɔ di boɛ la nwu ye ngyehyɛlɛ ne.”—Mrɛlɛbulɛ 3:32.

Bɛhyele Karina mɔɔ ɛnyia ɛvolɛ 20 la kɛ ye kale ne ɛlɛnriandi somaa. Yeanga yeangile ye papa noko nzinlii ɔnwunle ye. Karina ka kɛ, “Wɔ ɛvolɛ ko anzi, me papa nwunle kɛlata ne mɔɔ kile kɛ bɛhyele me la. Ɛhye vale me hɔle ngyegyelɛ nu!”

Ɛzukoalɛdeɛ boni a wɔ nu a? Karina ka kɛ: “Saa yɛfa nvonleɛ bie yɛsie a, ɔmaa ninyɛne sɛkye bɔkɔɔ. Kɛ ɔde biala la yɛbanyia nwolɛ ahatualɛ!”

KƐZI ƐBAZUKOA DEBIE WƆAVI NU LA

Baebolo ne se: “Yɛ muala yɛfo wɔ ninyɛne dɔɔnwo anu.” (Gyemise 3:2) Yɛɛ kɛ mɔɔ yɛnwu ye la, saa yɛfo na yɛdie yɛto nu ndɛndɛ a, ɔkile kɛ yɛbɛlɛ yɛ nwo aze yɛɛ yɛ adwenle ɛdi.

Bieko, mɔɔ ɔwɔ kɛ ɛyɛ la a le kɛ ɛbazukoa debie wɔavi nu. Kakula bɛlɛra Vera ka kɛ: “Menwu nvonleɛ biala kɛ ɔle anwubielɛ mɔɔ mekola mesukoa debie mefi nu na ɔboa me ɔmaa medi tɛnlabelɛ ne anwo gyima kpalɛ mekɛ fofolɛ a.” Yɛnlea kɛzi ɛbahola wɔayɛ zɔ la.

Ɛliele wɔ papa basekɛ na ɛzɛkyele ye. Duzu a ɛbayɛ a?

  • Mmaka ɛhwee na fa ye kɛ wɔ papa annwu ye.

  • Ka mɔɔ zile la pɛpɛɛpɛ kile wɔ papa.

  • Ka mɔɔ zile la kile wɔ papa na bɔ awie somolɛ.

Wɔambɔ mɔdenle wɔ sɔnea nu ɔluakɛ wɔanzukoa. Duzu a ɛbayɛ a?

  • Fa ɛzonle ne to sɔnea ne azo.

  • Die to nu kɛ ɛdawɔ a wɔambɔ mɔdenle a.

  • Ka kɛ kilehilevolɛ ne ɛngulo wɔ edwɛkɛ.

Ɛfa wɔ adwenle ɛsie nvonleɛ mɔɔ wɔyɛ ye dɛba la azo a, ɔle kɛ ɛlɛka kale na ɛlɛnea driving mirror ne anu la

Sia nea tɛnlabelɛ ne bieko, na fa ye kɛ ɛdawɔ a ɛle (1) wɔ papa (2) wɔ kilehilevolɛ ne a. Saa ɛdie wɔ nvonleɛ ɛto nu a, adwenle boni a wɔ papa nee wɔ kilehilevolɛ ne banyia ye wɔ ɛ nwo a? Na saa ɛkeda zo a, adwenle boni a bɛbanyia ye wɔ ɛ nwo a?

Kakye nvonleɛ mɔɔ ɛyɛle ye ɛkenle ɛvolɛ ne la na bua kpuya ɛhye mɔ.

Nvonleɛ boni a ɛyɛle a? Kɛzi ɛlile nwolɛ gyima ɛ?

  • Mengedale zo.

  • Membɔle awie gyɛne somolɛ.

  • Menliele mendole nu ndɛndɛ.

Kɛzi ɛdele nganeɛ wɔ mekɛ mɔɔ wɔanlie wɔando nu la ɛ?

  • Meyɛ deɛ—bɛanwu me nzi!

  • Medo mɛla—anrɛɛ ɔwɔ kɛ meka nɔhalɛ.

Kɛzi anrɛɛ ɛbahola wɔali tɛnlabelɛ ne anwo gyima kpalɛ ɛ?

Boni a ɛzukoale ɛvile wɔ nvonleɛ ne anu a?

KƐZI ƐDWENLE NWO Ɛ?

Duzu ati a ɔyɛ se ɔmaa menli bie mɔ kɛ bɛbalie bɛ nvonleɛ bɛado nu ɛ?

Saa dahuu biala ɛbɔ mɔdenle kɛ ɛkeda wɔ nvonleɛ zo a, kɛzi menli babu wɔ ɛ? Na saa ɛdie ɛto nu a kɛzi bɛbabu wɔ ɛ?Luku 16:10.