Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

FAGNONTENEAGNE 5

Ino ty Hataoko fa Ampijalé o Ajajao Raho?

Ino ty Hataoko fa Ampijalé o Ajajao Raho?

NAGNINO ZAY RO MILA FANTAREGNE?

Miankigne amy ty avale’o aze ty hahavy iareo tsy hampijale azo sasa.

INO TY HATAO’O?

Eretsereto zao: Tsy te hianatse sasa ty Avisoa. Fa nagnino? Nagnely vande miomba aze ty mpiharo mianatse ama’e, telo volagne lasagne zay. Nipetaha iareo agnaragne ka reke. Ty ila’e manintogne i kahie’ey sady manorake aze an-taneo, le sare manao tsy asa’e aze. Ty ila’e maniotse aze, le naho fa mitolike ty Avisoa sare manao tsy mahafantatse iareo. Omale zay ty Avisoa le vata’e nampanahelo, satria nisy nandefa fampitahoragne aze ty tamy Internet ao ...

Ino ty ho natao’o naho ihe ro Avisoa?

MANDINEHA SOA HEY!

Ko mieretseretse tie tsy misy raha azo’o atao. Azo’o resegne reke faie tsy voatere hialy ama’e rehe. Akore ty anoagne izay?

  • KO DAREAGNE. Hoe ty Baiboly: “Aboa ze tsisy saigne ty haboseha’e iaby, fa mahatindry fo hatrake ampara’e ty hendre.” (Ohabolana 29:11) Ho rokake avao i ajajay amy ty fara’e, naho mikezake manindry ty fo’o rehe ndra atao’o sare tsy trea i raha atao’ey.

  • KO MAMALE FATE. Hoe ty Baiboly: “Ko mamale raty ty raty.” (Romanina 12:17) Hitombo i olagney naho mamale fate rehe.

  • KO MIHARINE TY MISY IAREO. Hoe ty Baiboly: “Mahimbagne ze mamantatse ty loza hiseho le mietake.” (Ohabolana 22:3) Naho mbe azo atao, le ko mandeha amy ty toeragne va’e hisy ajaja hampijale azo.

  • MAHAIA MAMALE. Hoe ty Baiboly: “Mampikepake haboseke ty valen-drehake maleme.” (Ohabolana 15:1) Afake misomonga rehe. Naho mirehake ama’o iareo tie vondrake loatse rehe, le ko taitse fa anò hoe izao avao tie: “Meagne kedekede vao nareo?”

  • LE AVY LE MANDENÀ. Hoe ty Nora, 19 taogne: “Matotse naho mahery rehe naho tsy mamale aze. Atoro’o amy izay ka fa mahavita mifehe tegna rehe fa tsy mitovy amy i ajaja mpampijaley.”—2 Timoty 2:24.

  • MIKEZAHA TSY HATAHOTAHOTSE. Le avy le ara o ajajao rehe naho matahotahotse sady tsy matoky tegna. Fanta’e tie tsy hahavany hamale aze rehe, le ampijalé’e. Tsy hahavany reke naho trea’e rehe fa tsy matahotse aze.

  • MIREHAFA AMY TY HAFA. Hoe ty ramosé raike taloha toy: “Risiheko ze ajaja misy mampijale tie mandenà ambarao. Izay ty vahaolagne treako fa mete. Amy izay ka i mpampijale ajajay tsy hanao izay amy ty hafa sasa.”

Ko haligno fa ambone ty heri’e ty azo naho tsy matahotahotse aze rehe