Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

ONỌ AVỌ 8

Eme U Fo nọ Mẹ rẹ Riẹ Kpahe Ọgbaduo?

Eme U Fo nọ Mẹ rẹ Riẹ Kpahe Ọgbaduo?

OWARE NỌ U RO WUZOU

Kukpe kukpe a be gba ima ahwo buobu du, yọ izoge họ ahwo nọ a be mae tẹrovi.

EME WHỌ HAI TI RU?

Taure Annette o te ti rri otọ mu, yọ ohwo nọ ọ gwọlọ gbae du na o tu rie fihọ otọ no. Annette ọ ta nọ: “Mẹ daoma bẹ re me gele iei no omamẹ. Me je bo gaga rekọ uvou mẹ u je do via ziezi hi. Me je tu ei, thihi iei, tehe iẹe, tubẹ viẹ ituabọ họ iẹe dede. Rekọ ẹsiẹvo na ọ tẹ rọ amagha duwu omẹ. Mẹ gbẹ sae kpobọ họ.”

Whọ tẹ rẹriẹ ovao dhe ọkpọ oware nọ o via kẹ Annette na, eme who re ru?

DHIZU JE RORO OMOJỌ!

Dede nọ whọ sae ruẹrẹ oma kpahe je tube muẹrohọ otọ ziezi nọ whọ tẹ rrọ obọ otafe, eware iyoma e rẹ sae via ghele. Ebaibol na ọ ta nọ: ‘Ọ mae dhẹ a rẹ rọ kparobọ họ, yọ orọnọ ọgba-eriariẹ eware e rẹ mai woma kẹhẹ, keme oke gbe eware idudhe e rẹ via kẹ ohwo kpobi.’—Ọtausiuwoma Na 9:11, NW.

Wọhọ epanọ o via kẹ Annette na, ahwo nọ izoge buobu a riẹ hẹ ae a rẹ gbae du. Rọkẹ izoge efa, ohwo nọ a riẹ hayo ohwo uviuwou rai jọ, ọye ọ rẹ gbae du. Okenọ Natalie ọ jọ ikpe 10, uzoge jọ nọ ọ be rria kẹle uwou rai ọ tẹ gbae du. Natalie ọ ta nọ: “Fikinọ ozọ u je mu omẹ yọ oma o jẹ vuomẹ evaọ oke ọsosuọ, mẹ ta kẹ ohwo ọvo ho.”

WHỌ WHA RIẸ ZE HE

Udu u re gbe bru kpe Annette fiki oware nọ o via kẹe na. Ọ ta nọ: “Kẹse kẹse mẹ rẹ kareghẹhọ oware nọ o via kẹ omẹ evaọ aso ẹdẹ yena. O rẹ jọ omẹ oma nọ mẹ hae gbẹ daoma họre ohwo na viere. Rekọ uzẹme riẹ họ, nọ ọ rọ amagha duwu omẹ no, me te whu dhe fiki ozọ. Mẹ gbẹ sae kpobọ họ, rekọ me roro nọ mẹ hae gbẹ daoma ru oware jọ.”

Ere ọvona udu u re bru kpe Natalie re. Ọ ta nọ: “Mẹ riẹ mẹ hai ti fievahọ omamẹ hẹ. Ọsẹgboni mẹ a fi uzi họ kẹ omai nọ, mẹ avọ oniọvo mẹ ma hae jọ usu ẹsikpobi nọ ma tẹ be zaharo evaọ obọ otafe, rekọ me yo ho. Fikiere, mẹ họ ọnọ o rovie uvẹ na fihọ kẹ ọmọzae nọ ọ gba omẹ du na. Oware nọ o via kẹ omẹ na o kẹ ahwo uviuwou mẹ uye gaga, yọ o rrọ omẹ oma nọ mẹ wha riẹ ze. Kẹse kẹse udu u re bru kpe omẹ.”

Otẹrọnọ udu u re bru kpe owhẹ wọhọ epanọ u bi bru kpe Annette hayo Natalie na, kareghẹhọ nọ orọnikọ ohwo na ọvo o fiomahọ otọ kẹ oware na ha. Ahwo jọ a re rri ọgbaduo wọhọ oware nọ u te oware ovo ho, a vẹ ta nọ ere emezae na a re ru, hayo ohwo nọ a gba du na ọye ọ wha riẹ ze. Rekọ ohwo ọvo ọ gwọlọ nọ a gbae du hu. Otẹrọnọ oware utioye o via kẹ owhẹ, riẹ nọ whọ wha riẹ ze he!

Uzẹme riẹ họ, o lọhọ re a ta nọ “whọ wha riẹ ze he,” rekọ o rrọ bẹbẹ re ohwo ọ ginẹ rọwo nọ ọye ọ wha riẹ ze he. Ahwo jọ nọ oware nana o via kẹ a rẹ rọwo tae via kẹ omọfa ha, fikiere udu u re bru kpe ai vrẹta. Rekọ whọ gbẹ ta via ha, ono o rẹ mae kẹ uye—whẹ orẹ manikọ ohwo nọ ọ gba owhẹ du na? Ukpenọ who fibo, whọ sai ru oware jọ.

TAE VIA KẸ OHWO JỌ

Ebaibol na ọ vuẹ omai nọ okenọ Job ọ rẹriẹ ovao dhe ebẹbẹ ọ ta nọ: “Mẹ rẹ ta eware nọ e be dha omẹ eva via.” (Job 10:1) O sai fiobọhọ kẹ owhẹ nọ who te ru epọvo na. Whọ tẹ tae via kẹ ogbẹnyusu ra jọ nọ who fievahọ, onana o te lẹliẹ iroro nọ e gba dhe owhẹ udu na kpotọ, yọ u ti fiobọhọ kẹ owhẹ wo omosasọ.

U fo nọ whọ ọvo ọ rẹ wọ owha iroro nọ e gba dhe owhẹ udu na ha. Kọ u gbe woma re whọ tae via kẹ ohwo nọ ọ rẹ sai fiobọhọ kẹ owhẹ?

Ere Annette o ru. Ọ ta nọ: “Nọ mẹ ta oware na via kẹ ogbẹnyusu ọkpekpe mẹ jọ, ọ tẹ tuduhọ omẹ awọ nọ mẹ nyae ta kẹ ekpako jọ evaọ ukoko mẹ. Yọ eva e were omẹ gaga nọ me ru ere. A keria kugbe omẹ unuẹse buobu jẹ tuduhọ omẹ awọ inọ, oware nọ o via na mẹ wha riẹ ze he. Keme mẹ ginẹ whae ze he.”

Natalie ọ ta oware nọ o via kẹe na kẹ ọsẹgboni riẹ re. Ọ ta nọ: “A fiobọhọ kẹ omẹ gaga. A tuduhọ omẹ awọ nọ mẹ ta oware nọ o be kẹ omẹ uye kpobi via, yọ onana o wha riẹ ze nọ iroro nọ e gba dhe omẹ udu na i ro kpotọ.”

Olẹ u fiobọhọ kẹ Natalie gaga re. Ọ ta nọ: “Olẹ u fiobọhọ kẹ omẹ gaga, maero evaọ okenọ me je roro nọ mẹ sae ta oware nọ o via na kẹ ohwo ọvo ho. Nọ mẹ tẹ be lẹ, ozọ u re mu omẹ hẹ. Fikiere o rẹ lẹliẹ iroro mẹ kpotọ jẹ kẹ omẹ udu udhedhẹ.”

Riẹ nọ oware kpobi u wo oke, makọ “oke nọ a ro siwẹ,” koyehọ oke nọ ohwo ọ rẹ rọ kpairoro vrẹ. (Ọtausiuwoma Na 3:3) Rẹrote omara ziezi, whọ rọ awaruọ kpe omara no ho. Daoma serihọ ziezi. Maero na, fievahọ Jihova, Ọghẹnẹ nọ ọ rẹ kẹ omosasọ na.​—2 Ahwo Kọrint 1:3, 4.

WHO TE TE OHWO NỌ Ọ RẸ NYUSU-ORỌO NO

Otẹrọnọ whẹ yọ ọmọtẹ, yọ ohwo nọ who bi lele nyusu-orọo ọ be kao obọ te owhẹ evaọ oghẹrẹ nọ whọ gwọlọ họ, onọ o rẹ sai su kpohọ ọfariẹ-ogbe, oware ovo o thọ họ re whọ ta kẹe nọ, “Whọ gbẹ dariẹ ofa ha!” hayo, “Si obọ ra no omẹ!” Who fibo fiki ozọ họ inọ usu ra avọ ogbẹnyusu ra o te fa. Ọ tẹ fa usu no owhẹ fikinọ whọ ta ere kẹe, kiyọ o fo kẹ owhẹ hẹ! Ohwo nọ o fo kẹ owhẹ họ, ọmọzae nọ ọ rẹ rọ adhẹẹ kẹ owhẹ gbe izi Ebaibol nọ who bi koko.

DAWO ẸVORI RA SỌ WHỌ RIẸ OWARE NỌ URUEMU OBẸLẸ O RRỌ

“Nọ mẹ jọ ekọleji, emezae a rẹ nya kẹle omẹ a ve si ọgbivie mẹ evaọ obemu jẹ ta eme etọtọ wọhọ—epanọ oma o te were omẹ te nọ me te lele ai wezẹ.”​—Coretta.

Eme who roro nọ ọmọzae nana o ru na?

  1. Emiehwẹ?

  2. Ẹlẹlẹ?

  3. Obẹlẹ?

“Nọ mẹ jọ omoto ẹdẹjọ, ọmọzae jọ nọ ma gbẹ jọ omoto na o te mu eme etọtọ họ ẹta jẹ be gba omẹ yaoma. Mẹ tẹ tehe abọ riẹ no, jẹ ta kẹe nọ o go te obei ovẹrẹ. O te rri omẹ wọhọ ohwo nọ uzou riẹ o gba ha.”​—Candice.

Eme who roro nọ ọmọzae nana o je ru kẹ Candice na?

  1. Emiehwẹ?

  2. Ẹlẹlẹ?

  3. Obẹlẹ?

“Ukpe n’ukpo, ọmọzae jọ ọ jẹ hae ta kẹ omẹ nọ mẹ were e riẹ gaga, yọ ọ gwọlọ nọ o re lele omẹ wezẹ, rekọ mẹ se thahethahe. Ẹsejọ dede, ọ rẹ rọ obọ rara omẹ ẹkoko. Mẹ rẹ ta kẹe nọ ọ seba, rekọ o re yo ghele he. Epanọ me ro ruwẹ bi thuru ufi eviẹ mẹ evaọ ẹdẹjọ na, ọ tẹ tehe omẹ ikebe.”​—Bethany.

Eme who roro nọ ọmọzae nana o ru na?

  1. Emiehwẹ?

  2. Ẹlẹlẹ?

  3. Obẹlẹ?

Evaọ usu enọ esa na, onọ o gba họ C.

Ẹvẹ uruemu obẹlẹ u ro wo ohẹriẹ no ẹlẹlẹ hayo emiehwẹ?

Uruemu obẹlẹ o rẹ were ohwo nọ o bi ru ei na, rekiyọ o be dha ohwo nọ a bi ru ei kẹ na eva. Whọ tẹ make ta kẹ ohwo na nọ ọ seba, yọ o gbe bi ru ei ghele.

Uruemu obẹlẹ yọ oware nọ a rẹ rọ zaharo kẹ ohwo ho. U re su kpohọ ọgbaduo.