Eya go dikagare

Eya go lelokelelo la dikagare

POTŠIŠO 8

Ke Eng Seo ke Swanetšego go se Tseba ka go Tlaišwa ka Thobalano?

Ke Eng Seo ke Swanetšego go se Tseba ka go Tlaišwa ka Thobalano?

KE KA BAKA LA ENG GO TSEBA GO LE BOHLOKWA?

Ngwaga o mongwe le o mongwe batho ba dimilione ba a katwa goba ba gobošwa ka thobalano. Go hlaselwa bafsa kudu.

O BE O TLA DIRA ENG?

Motho yo a ilego a hlasela Annette o ile a mo lahlela fase pele a ka lemoga seo se diregago. Annette o re: “Ke ile ka leka kamoo nka kgonago go lwa le yena. Ke ile ka leka go goeletša eupša lentšu la gana go tšwa. Ke ile ka mo kgorometša, ka mo raga, ka mmetha ka difeise le go mo ngapa. Ka yona nako yeo ke ile ka kwa thipa e ntlhaba ke moka ka felelwa ke matla.”

Ge nkabe o be o le boemong bja go swana le bjoo, o be o tla dira’ng?

EMA GOMME O NAGANE!

Le ge o ka dula o ntšhitše mahlo dinameng ge o sepela bošego, dilo tše mpe di ka direga. Beibele e re: “Yo a nago le lebelo ga a thope sefoka lebelong . . . bao ba nago le tsebo ga ba ratwe; ka gobane nako le ditiragalo tšeo di sa letelwago di ba wela ka moka.”Mmoledi 9:11.

Ka go swana le Annette, bafsa ba bangwe ba tlaišwa ke motho yo ba sa mo tsebego. Ba bangwe ba hlaselwa ke motho yo ba mo tsebago goba setho sa lapa. Ge Natalie a be a na le mengwaga e lesome feela, o ile a tlaišwa ka thobalano ke mofsa yo a bego a dula kgauswi le ka gabo. O re: “Ke be ke tšhogile kudu e bile ke lewa ke dihlong moo mathomong ke ilego ka se botše motho.”

GA O NA MOLATO

Annette o dula a ipea molato ka seo se diragetšego. O re: “Ke phela ke nagana ka seo se diragetšego bošegong bjoo, ke ikwa okare nkabe ke ile ka leka ka matla go lwa le yena. Taba ke gore ka morago ga gore a ntlhabe ka thipa, ke ile ka tonya. Ke ile ka se sa kgona go dira selo, eupša ke ikwa okare nkabe ke dirile se sengwe.”

Natalie le yena o dula a ipea molato. O re: “Ke be ke sa swanela go nagana gore ke šireletšegile. Batswadi ba ka ba be ba beetše nna le ngwanešo molao wa gore re swanetše go ralokela ka ntle re le ba babedi, eupša ka se ba kwe. Ka gona ke ikwa okare ke dumeletše moagišani wa gešo gore a nkwiše bohloko. Seo se diragetšego se kwišitše lapa la gešo bohloko kudu, gomme ke ipona molato ka go ba bakela bohloko bjoo. Taba yeo e ntshwenya kudu.”

Ge e ba o ikwa go swana le Annette goba Natalie, dula o gopola gore ge motho a katwa ga se gore o tla ba a rata. Batho ba bangwe ba dira gore go katwa go bonagale e se selo, ba bolela gore ke ka tsela yeo bašemane ba lego ka yona le gore ge motho a katwa o ba a ipaketše seo. Eupša ga go na motho yo a swanelwago ke go katwa. Ge e ba o kile wa katwa, o se ke wa ipea molato!

Ke therešo gore go bonolo go bala mantšu ao a rego “o se ke wa ipea molato,” eupša go a dumela go ka ba thata kudu. Batho ba bangwe ga ba bolele gore ba ikwa bjang ka seo se diragetšego gomme ba ipona molato e bile ba nagana ka tsela e fošagetšego. Eupša go homola go thuša mang? Wena goba motho yo a go tlaišitšego? O tla holega ge o ka kgetha go dira selo se itšego.

BOLELA KA SEO SE GO DIRAGALETŠEGO

Beibele e re botša gore ge monna wa go loka e lego Jobo a be a le garegare ga mathata a gagwe, o ile a re: “Ke tla bolela ke šulafaletšwe moyeng!” (Jobo 10:1) Le wena o ka holega ge o ka bolela. Go bolela le motho yo o mmotago go ka go thuša go amogela seo se go diragaletšego gomme wa imologa.

Go tlaišwa ka thobalano ke taba e kgolo. Go ka feleletša ka gore o katwe.

Annette o ile a hwetša gore seo ke therešo. O re: “Ke ile ka bolela le mogwera wa ka yo mogolo, gomme a nkgothaletša gore ke boledišane le bagolo ba sego kae ba phuthegong ya gešo. Ke a leboga gore ke ile ka dira seo a mpoditšego sona. Ba ile ba dula fase le nna ka makga a mmalwa gomme ba mpotša seo ke bego ke nyaka go se kwa, ba mpotša gore seo se diragetšego ga se phošo ya ka. Seo se ntiragaletšego e be e se phošo ya ka.”

Natalie o ile a botša batswadi ba gagwe gore o tlaišitšwe ka thobalano. O re: “Ba ile ba nthekga. Ba ile ba nkgothaletša gore ke bolele ka taba yeo, gomme seo se nthušitše gore ke se ke ka ikwa ke tlalelane le go nyama ka gare.”

Le gona Natalie o ile a homotšwa ke thapelo. O re: “Go bolela le Modimo go nthušitše, kudukudu dinakong tša ge ke be ke ikwa ke sa kgone go boledišana le motho yo mongwe. Ge ke rapela, ke kgona go bolela ke lokologile. Thapelo e dira gore ke ikwe ke na le khutšo e bile ke išitše maswafo fase.”

Le wena o tla hwetša gore go na le “nako ya go alafa.” (Mmoledi 3:3) Itlhokomele mmeleng le maikwelong. Khutša, gomme go feta tše ka moka, bota Jehofa, yena Modimo wa khomotšo yohle.—2 Bakorinthe 1:3, 4.

GE E BA O GODILE GOMME O SWANELEGA GO RATANA

Ge e ba o le ngwanenyana gomme o gapeletšwa go itshwara ka tsela e fošagetšego, ga go na phošo ge o ka bolela o tiišitše wa re: “O se ke wa dira seo!” goba, “Ntlogele!” O se ke wa tšhaba gore lesogana la gago le tla go tlogela. Ge e ba le go tlogela ka baka la taba ye, gona go lokile! O swanelwa ke go hwetša monnanna, yo a tlago go hlompha mmele wa gago le seo o se dumelago.

Tsela yeo o ikwago ka yona e ka go imela kudu. Go re’ng o sa hwetše thušo ka go bolela le motho yo a itšego mabapi le kamoo o ikwago ka gona?

DIPOTŠIŠO TŠA MABAPI LE GO TLAIŠWA KA THOBALANO

Coretta o re: “Ge ke be ke sa tsena sekolo phraemari, bašemane ba be ba nkgoga ka poti gomme ka lenyatšo ba re, ke tlo ikwa ke le kaone kudu ge nka dira thobalano le bona.”

O nagana gore bašemane bao

  1. Ba be ba mo kwera?

  2. Ba be ba bapala le yena ka lerato?

  3. Ba be ba mo tlaiša ka thobalano?

Candice o re: “Ge re be re le ka peseng, mošemane yo mongwe o ile a thoma go nkwera le go ntshwaraswara. Ke ile ka kgapha letsogo la gagwe gomme ka mmotša gore a tloge kgauswi le nna. O ile a ntebelela bjalo ka ge eka ke a gafa.”

O nagana gore mošemane yo o be a dira’ng Candice?

  1. Ba be ba mo kwera?

  2. Ba be ba bapala le yena ka lerato?

  3. Ba be ba mo tlaiša ka thobalano?

Bethany o re: “Ngwageng o fetilego mošemane yo mongwe o be a duletše go mpotša gore o a nthata, le gore o nyaka go intšha le nna le ge ke be ke gana ke tiišitše. Ka dinako tše dingwe o be a ntshwaratshwara. Ke be ke mmotša gore a ntlogele, eupša a gana. Ke moka ka letšatši le lengwe ge ke be ke bofa seeta sa ka, o ile a mpetha ka mo morago.”

Go ya ka wena, na mošemane yo

  1. Ba be ba mo kwera?

  2. Ba be ba bapala le yena ka lerato?

  3. Ba be ba mo tlaiša ka thobalano?

Karabo ya nnete go dipotšišo tše tše tharo ke ya C.

Go tlaišwa ka thobalano go fapana bjang le go bapala ka lerato goba go kwerwa?

Go fapana ka gore ge motho a go tlaiša ka thobalano o tla ba a go gapeletša. Motho yo a go tlaišago o tšwela pele le ge o mmotša gore a go tlogele.