Prejsť na článok

Prejsť na obsah

8. OTÁZKA

Čo treba vedieť o sexuálnom útoku?

Čo treba vedieť o sexuálnom útoku?

PREČO NA TOM ZÁLEŽI?

Každý rok sú milióny ľudí znásilnené alebo inak sexuálne zneužité a hlavným terčom týchto útokov sú mladí ľudia. *

ČO BY SI UROBILA TY?

Útočník strhol Annette na zem skôr, než si uvedomila, čo sa deje. Annette spomína: „Skúsila som všetko možné, aby som sa ubránila. Snažila som sa kričať, no nevydala som zo seba ani hláska. Odtláčala som ho, kopala, bila a škriabala. Vtom som pocítila bodnutie noža. To ma úplne ochromilo.“

Čo by si urobila na jej mieste?

NAJSKÔR SA ZAMYSLI!

Aj keď si ostražitá, napríklad si dávaš pozor, keď v noci niekam cestuješ, môže sa stať niečo zlé. „Preteky nepatria rýchlym,“ píše sa v Biblii, „ani priazeň tým, ktorí majú poznanie; lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ (Kazateľ 9:11)

Niektorých podobne ako Annette napadne cudzí človek. Na ďalších zaútočí niekto známy alebo dokonca člen rodiny. To sa stalo aj Natalie, ktorú vo veku iba desať rokov sexuálne zneužil tínedžer, ktorý býval neďaleko. „Cítila som taký strach a hanbu, že som to najprv nikomu nepovedala,“ hovorí.

NIE JE TO TVOJA VINA

Annette stále bojuje s pocitmi viny za to, čo sa stalo. Hovorí: „Stále si v hlave dookola prehrávam ten večer. Prenasleduje ma pocit, že som sa mala viac snažiť nejako sa ubrániť. Fakt je, že keď ma bodol, strach ma úplne ochromil. Nemohla som urobiť nič viac, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že som mala ešte niečo urobiť.“

Aj Natalie zápasí s pocitmi viny. „Nemala som byť taká dôverčivá,“ hovorí. „Rodičia nám so sestrou stanovili pravidlo, že keď sa hráme vonku, máme byť stále spolu, ale ja som neposlúchla. Preto mám pocit, že som tomu susedovi dala príležitosť, aby mi ublížil. To, čo sa stalo, veľmi zasiahlo moju rodinu a ja sa cítim zodpovedná za to, že som im spôsobila toľko bolesti. A to ma trápi najviac.“

Ak máš podobné pocity ako Annette či Natalie, snaž sa predovšetkým stále pamätať na to, že ak si bola znásilnená, nie je to tvoja vina, lebo ty si to nechcela. Niektorí ľudia zľahčujú závažnosť takého činu a ospravedlňujú ho slovami, že „chlapci sú proste takí“ a že obete si za to môžu samy. Znásilnenie sa však nedá ničím ospravedlniť! Ak si sa stala obeťou takého ohavného činu, nikto nemá právo za to obviňovať teba!

Pravdaže, prečítať si slová „nie je to tvoja vina“ je ľahké, no uveriť tomu môže byť oveľa ťažšie. Niektoré obete dusia všetko v sebe, a tak sa vyčerpávajú trýznivými pocitmi viny a ďalšími negatívnymi pocitmi. Ale komu prospeje tvoje mlčanie — tebe alebo tomu, kto ti ublížil? Je v tvojom najlepšom záujme, aby si o tom hovorila.

POVEDZ O TOM NIEKOMU

Biblia hovorí, že keď na spravodlivého Jóba doliehali útrapy, povedal: „Ja dám svojim obavám o seba voľný priechod. Budem hovoriť v horkosti svojej duše!“ (Jób 10:1) Keď o tom povieš dôvernej priateľke, časom ti to môže pomôcť vyrovnať sa s negatívnymi pocitmi.

Tvoje negatívne pocity môžu byť priťažkým bremenom na to, aby si ho niesla sama. Nezdráhaj sa zdôveriť niekomu, kto ti ho pomôže niesť.

Pomohlo to aj Annette. Hovorí: „Zdôverila som sa blízkej priateľke a ona na mňa naliehala, aby som to povedala dvom kresťanským starším z nášho zboru. Som veľmi rada, že som to urobila. Niekoľkokrát si so mnou sadli a povedali mi presne to, čo som potrebovala počuť — že to, čo sa stalo, nebola moja vina. Nič z toho nebola moja vina.“

Natalie sa zverila svojim rodičom. „Veľmi ma podporili,“ hovorí. „Povzbudzovali ma, aby som o tom hovorila, a to mi pomohlo, aby som už nepociťovala taký hnev a smútok.“

Útechou pre ňu bola aj modlitba. Spomína: „Pomohlo mi, keď som sa vyrozprávala Bohu, zvlášť keď som cítila, že sa nedokážem otvoriť pred žiadnym človekom. Keď sa modlím, dokážem sa vyjadrovať voľne. Vďaka tomu cítim hlboký vnútorný pokoj.“

Aj ty raz môžeš pocítiť, že prišiel „čas uzdravovania“. (Kazateľ 3:3) Staraj sa o svoje telesné i citové zdravie. Dopraj si dostatok odpočinku. A plne sa spoliehaj na Jehovu, Boha každej útechy. (2. Korinťanom 1:3, 4)

AK MÁŠ DOSŤ ROKOV NA TO, ABY SI S NIEKÝM CHODILA

Ak na teba bude niekto naliehať, aby si sa dopustila niečoho, čo nie je správne, rázne mu povedz: „Toto nerob!“ či „Daj tie ruky preč!“ Nezdráhaj sa to povedať, ani keby išlo o tvojho chlapca. Nemlč len preto, že sa bojíš, aby si ho nestratila. Ak preto ukončí váš vzťah, potom vôbec nestál za to! Zaslúžiš si pravého muža, ktorý bude rešpektovať tvoje zásady a tvoje právo rozhodovať o svojom tele.

TEST — ČO JE SEXUÁLNE OBŤAŽOVANIE

„Už na základnej škole ma chlapci ťahali zozadu za podprsenku a mali urážlivé poznámky. Napríklad hovorili, že by som sa cítila lepšie, keby som s nimi mala sex.“ (Coretta)

Ktorým výrazom by si označila to, čo robili títo chlapci?

  1. Podpichovanie

  2. Flirtovanie

  3. Sexuálne obťažovanie

„Jeden chlapec mi začal v autobuse hovoriť nechutnosti a obchytkávať ma. Plesla som mu po ruke a povedala som mu, aby si dal spiatočku. Pozeral na mňa, ako keby mi šibalo.“ (Candice)

Ktorým výrazom by si označila to, čo robil tento chlapec?

  1. Podpichovanie

  2. Flirtovanie

  3. Sexuálne obťažovanie

„Minulý rok do mňa jeden chalan hustil, ako sa mu páčim a že by so mnou chcel chodiť, hoci som ho stále odmietala. Niekedy ma pohladkal po pleci. Povedala som, aby prestal, ale nepočúval ma. Potom som si raz zaväzovala šnúrky a on ma plesol po zadku.“ (Bethany)

Ktorým výrazom by si označila to, čo robil tento chlapec?

  1. Podpichovanie

  2. Flirtovanie

  3. Sexuálne obťažovanie

Správna odpoveď na všetky tri otázky je C.

Čím sa sexuálne obťažovanie líši od podpichovania a flirtovania?

Sexuálne obťažovanie je vždy jednostranné. Človek v ňom pokračuje aj napriek tomu, že mu povieš, aby s tým prestal.

Sexuálne obťažovanie je vážna vec. Môže prerásť až do sexuálneho násilia.

^ 4. ods. Hoci je tento článok zameraný hlavne na dievčatá, uvedené zásady môžu pomôcť aj chlapcom.