Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

FAGNONTENEAGNE 8

Ino ty Hataoko fa Nisy Namahotse Raho?

Ino ty Hataoko fa Nisy Namahotse Raho?

NAGNINO ZAY RO MILA FANTAREGNE?

An-tapetrisa’e ty ndaty misy mamahotse isan-taogne. Sady ajaja naho tanora ty ankamaroa’e.

INO TY HATAO’O?

Nitantara ty Miza tie: “Natonta o ndaty tan-taneo hey raho taloha ty hamahora’e ahy. Nikezake nanohetse aze raho, nitoka mafe faie tsy nisy naharey. Natoseko reke, dinakako, nikomondroeko sady nirangoteko. Tsinibo’e i mesa’ey amy izay raho, le tsy nahahetseke.”

Ino ty ho natao’o naho ihe ro Miza?

MANDINEHA SOA HEY!

Va’e fa mitao soa ohatse rehe, naho fa mandeha an-dalagney amy ty halegne. Faie ko haligno fa va’e hisy avao ty raha tsy ampoizegne. Hoe ty Baiboly: “Tsy ze mahalay ro maharese, sady tsy ze mahay raha ro teàgne, fa va’e ho voan-draha amy ty andro tsy ampoize’e iareo.”—Mpitoriteny 9:11.

Maro ty tanora vahora ty ndaty tsy fanta’e manahake i Miza. Faie ty ila’e ndaty fanta’e avao ndra ty longo’e. Izay ty nanjò i Tezasoa. Vinaho ty tanora raike mpiharo tanàgne ama’e reke tamy ty reke folo taogne. Hoe reke: “Tsy vaniko hey ty nirehake aze tama o ndaty, satria natahotse sady nimegnatse raho.”

TSY HADISOA’O ZAY

Mbe nahatsiaro ho diso avao ty Miza tafara ty nisehoa i rahay. Hoe reke: “Niherekeregne an-tsaiko ao avao i rahay. Nieretseretse raho fa toko’e ho nialy mafe faie natahotse ka raho naho fa tsinibo’e i mesa’ey, le tsy nahahetseke. Faie toko’e ho nisiako mafemafe reke.”

Nahatsiaro ho diso ka ty Tezasoa. Hoe reke: “Tsy toko’e ho natoky tegna loatse raho. Fa nirehake anay ty rae aman-dreneko tie toko’e izahay mirozay avao ty miharo fihisagne faie tsy nitsanogne raho. Nagnomey fahafahagne ty mpiharo tanàgne amako raho mba hagnararaotse ahy. Nahatsiaro tegna ho tompon’andraikitse raho satria nampanahelo ty rae aman-dreneko i raha nisehoy. Izay ty mafe tamako.”

Naho manahake ty tsapa i Miza ndra i Tezasoa ty tsapa’o, le ko haligno fa tsy sitrapo’o tihoe nisy namahotse. Maro ty ndaty mirehake tie: “Fa fomba ty lahilahy ty mila ampela,” ndra, “Pipike pinay i ampelay kanao reke voa.” Faie ko mino izay rehe. Tsy misy ndaty fagneva ty ho vahoragne satria raha mampangorigne zay. Tsy hadisoa’o zay!

Maregne fa mora ty mirehake tie “tsy hadisoa’o zay”, faie sarotse ty mino aze. Va’e ho heagne ty eretsere’o avao rehe tie: “Izaho ro diso,” le mahatsiaro tegna ho meloke sady kivy. Va’e haeta’o ka ty raha nahazo azo. Faie ia ty ho voa naho manao izay rehe? Ihe sa i namahotsey? Mirehafa areke fa zò’o sady hahasoa azo ty manao izay.

REHAFO TY NANJÒ AZO

Rehafe ty Baiboly fa nijale mafe ty ndaty maregne atao tihoe Joba, le tapa-kevetse ‘hirehake ty haoream-po’e!’ (Joba 10:1) Manoa hoe izay ka. Haivagnivagne rehe naho rehafe’o amy ty ndaty atokisa’o ty raha niseho tama’o.

Tsy ho zaka’o irery ty alahelo’o. Nagnino naho mipay fagnampeagne ama o ndaty?

Izay ty tsapa i Miza. Hoe reke: “Nirehake tamy ty ragnetse maifitse ahy raho, le nandrisike ahy reke mba hirehake amy ty androanavi-pagnahy. Fale raho fa izay ty nataoko. Nampahereze iareo raho sady nirehafe iareo tie tsy hadisoako i rahay.”

Nirehake tamy ty rae aman-drene’e ka ty Tezasoa. Hoe reke: “Nanohagne ahy iareo sady nandrisike ahy hirehake ty miomba i rahay tamy iareo, le izay ty nagnampe ahy tsy ho boseke naho tsy hagnamelo-tegna.”

Tsy kivy sasa ka ty Tezasoa naho fa nivavake. Hoe reke: “Nagnampe ahy ty nivavake taman’Andrianagnahare lohotsie fa amy izaho tsy te hirehake ama o ndatỳ. Naho fa mivavake raho, le mamorake ze agnate foko ao. Manjare milamigne naho miadan-tsaigne raho amy izay.”

Matokisa ka rehe fa mbe ho ‘sitragne.’ (Mpitoriteny 3:3) Amboaro ty fo’o sady anò ze hahasalama azo. Mitofatofà ka rehe. Ambone izay iaby, mivavaha amy i Jehovah fa hampionogne azo reke.—2 Korintianina 1:3, 4.

VOGNOGNE HAMPIARAKE VAO REHE?

Naho fa manere azo ho raty findesam-batagne i ajalahy miarake ama’oy, le avy le rehafo reke tie: “Ko atao’o hoe io raho!” ndra, “Asintaho mberoagne agne ty tagna’o toy!” Ko matahotse rehe tie hisarake ama’o reke naho mirehake izay. Naho misarake ama’o reke, le izay ty magnamaregne fa tsy fagneva ty ho vali’o reke! Ndaty magnaja azo naho ty fitsipike orihe’o ty fagneva ty ho vali’o.

AKORE TY ATAO TY AJALAHY MPITSOBORE AMPELA?

“Mpianatse amy CEG raho. Le avy le sininto ty ajalahy mpiharo mianatse amako ty taly i soutien-koy sady mirehake raha vetaveta iareo. Ohatse, ho sambatse zao raho naho fa manao firaisagne amy iareo.”—Coretta.

Naho ty heve’o, manao akore o ajalahy rehoe?

  1. Misole vao?

  2. Te hiarake ama’e vao?

  3. Te hanao firaisagne ama’e vao?

“Nandeha bisy raho, le nisy ajalahy le avy le nirehake raha vetaveta amako sady nanazoke ahy. Natorako mberoagne agne i tagna’ey sady nampifindraeko toeragne reke. Nangareke ahy reke sady nirehake tie minegne raho.”—Candice.

Naho ty heve’o, ino ty teà o ajalahy iohoe hatao?

  1. Misole vao?

  2. Te hiarake ama’e vao?

  3. Te hanao firaisagne ama’e vao?

“Nisy ajalahy raike zay tamy i taogney lava nangatake ahy mba hiarake ama’e, faie niliereko. Misy fotoagne safosafoe’e ty tagnako. Rinarako reke tsy hanao izay sasa faie tsy nimete. Namehe i kirarokoy raho tie indraike, le nipehe’e ty voliko.”—Bethany.

Naho ty heve’o, ino ty teà o ajalahy iohoe hatao?

  1. Misole vao?

  2. Te hiarake ama’e vao?

  3. Te hanao firaisagne ama’e vao?

Ty vale o fagnonteneagne rehoe 3 iaby.

Ino ty tsy mampitovy tihoe misole ndra te hiarake?

Mampijale i ndaty teà’e hanoagne firaisagney ty ndaty mpitsibore ampela. Tohize’e avao ty fanoe’e ndra tie fa mandrara aze rehe.

Va’e hamahotse azo ty ndaty raike naho misisike hiarake ama’o.