V Egypte sa Jakobova rodina stala známou ako Izraeliti. Po smrti Jakoba a Jozefa začal vládnuť nový faraón. Bál sa, že sa Izraeliti stanú silnejšími než Egypťania. Preto urobil z Izraelitov otrokov. Museli vyrábať tehly a tvrdo pracovať na poliach. Ale čím horšie sa k nim Egypťania správali, tým viac sa ich národ zväčšoval. Faraónovi sa to nepáčilo, a tak prikázal zabiť všetkých izraelských chlapcov, ktorí sa narodia. Vieš si predstaviť, ako to Izraelitov vystrašilo?

Jednej izraelskej žene, ktorá sa volala Jochebed, sa narodil krásny chlapček. Chcela ho ochrániť, a tak ho uložila do košíka a ten ukryla v trstine na rieke Níl. Jeho sestra Mirjam bola nablízku, aby videla, čo sa bude diať.

O chvíľu sa prišla vykúpať do rieky faraónova dcéra a zbadala košík. Našla  v ňom plačúce bábätko a prišlo jej ho ľúto. Mirjam sa jej opýtala: „Mám ti nájsť ženu, ktorá ti bude dieťatko dojčiť?“ Keď faraónova dcéra súhlasila, Mirjam priviedla svoju mamu Jochebed. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi si toto dieťa, dojči ho pre mňa a ja ti za to zaplatím.“

Keď chlapec podrástol, Jochebed ho priviedla k faraónovej dcére, ktorá mu dala meno Mojžiš a vychovávala ho ako vlastného syna. Mojžiš vyrastal ako princ a mohol mať všetko, čo len chcel. Ale nikdy nezabudol na Jehovu. Vedel, že v skutočnosti je Izraelita, a nie Egypťan. A rozhodol sa slúžiť Jehovovi.

Keď mal Mojžiš 40 rokov, chcel pomôcť svojmu ľudu. Videl, ako jeden Egypťan bije izraelského otroka. Mojžiš za to Egypťana tak silno udrel, že zomrel. Potom ukryl jeho telo v piesku. Keď to faraón zistil, chcel Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš utiekol do madianskej krajiny. Tam sa oňho Jehova staral.