Keď faraón počul, že Izraeliti opustili Egypt, oľutoval, že ich poslal preč. Vojakom prikázal: „Pripravte všetky bojové vozy a ideme rýchlo za nimi! Nemali sme ich nechať odísť.“ Faraón so svojimi mužmi začal Izraelitov prenasledovať.

Jehova viedol svoj ľud pomocou oblaku cez deň a pomocou ohňa v noci. Priviedol ich k Červenému moru a povedal im, aby si postavili tábor.

Potom Izraeliti uvideli, že sa k nim blíži faraón so svojimi vojakmi. Teraz boli uväznení medzi morom a egyptským vojskom. Volali k Mojžišovi: „Určite zomrieme! Mal si nás nechať v Egypte.“ Ale Mojžiš im povedal: „Nebojte sa. Čakajte a uvidíte, ako nás Jehova zachráni.“ Mojžiš naozaj dôveroval Jehovovi, však?

Jehova povedal Izraelitom, aby zbalili tábor. V ten večer Jehova presunul oblak medzi Egypťanov a Izraelitov. Na strane Egypťanov bola tma. Ale na strane Izraelitov bolo svetlo.

Jehova teraz povedal Mojžišovi, aby vystrel ruku nad more. Potom Jehova spôsobil, že celú noc dul silný vietor. More sa  rozdelilo na dve polovice a uprostred sa objavil pás suchej zeme. Milióny Izraelitov tadiaľ prešli na druhú stranu, zatiaľ čo po oboch stranách stála voda ako múr.

Faraónovo vojsko začalo prenasledovať Izraelitov po suchom morskom dne. Vtedy Jehova spôsobil medzi vojakmi zmätok. Z bojových vozov začali odpadávať kolesá. Vojaci kričali: „Utečme! Jehova za nich bojuje.“

Jehova povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more.“ V tej chvíli sa múry vody zrútili na egyptské vojsko. Faraón a všetci jeho muži zahynuli. Nikto neprežil.

Na druhom brehu mora veľký dav ľudí chválil Boha piesňou: „Spievajme Jehovovi, lebo sa veľmi preslávil. Koňa i jazdca vrhol do mora.“ Kým ľud spieval, ženy tancovali a hrali na tamburínach. Všetci boli veľmi šťastní, lebo teraz boli naozaj slobodní.