Keď bol Mojžiš na vrchu Sinaj, Jehova mu povedal, aby postavil zvláštny stan, ktorý sa nazýval svätostánok. Tam mali Izraeliti uctievať Jehovu. Keď putovali, mali svätostánok nosiť so sebou.

Jehova povedal Mojžišovi: „Povedz ľudu, aby doniesli dary na stavbu svätostánku.“ Izraeliti priniesli zlato, striebro, meď, drahokamy a šperky. Darovali aj vlnu, ľanové plátno, zvieracie kože a mnoho iných vecí. Boli takí štedrí, že im Mojžiš musel povedať: „Stačí! Už viac nenoste.“

Pri stavbe svätostánku pomáhalo mnoho šikovných mužov a žien. Jehova im dal na túto prácu múdrosť. Niektorí priadli nite, tkali látky alebo vyšívali. Iní pracovali so vzácnymi kameňmi a zlatom alebo vyrezávali veci z dreva.

Ľud postavil svätostánok presne tak, ako im povedal Jehova. Urobili krásnu oponu, čiže záves, ktorý rozdeľoval svätostánok na dve časti — Svätú a Najsvätejšiu. V Najsvätejšej bola uložená truhlica, ktorá sa nazývala truhla zmluvy. Bola vyrobená z akáciového dreva a zo zlata. Vo Svätej stál zlatý svietnik, stôl a oltár na pálenie kadidla. Na nádvorí bolo medené umývadlo a veľký oltár. Truhla zmluvy  pripomínala Izraelitom ich sľub, že budú poslúchať Jehovu. Vieš, čo je zmluva? Je to záväzný sľub alebo dohoda.

Jehova si vybral Árona a jeho synov, aby pracovali vo svätostánku ako kňazi. Mali sa oň starať a prinášať tam obete Jehovovi. Do Najsvätejšej smel vstúpiť len veľkňaz, Áron. Vstupoval tam iba raz za rok, aby priniesol obeť za svoje hriechy, za hriechy svojej rodiny a za hriechy celého izraelského národa.

Izraeliti dokončili svätostánok rok po odchode z Egypta. Teraz mali miesto, kde mohli uctievať Jehovu.

Jehova spôsobil, že sa nad svätostánkom objavil oblak, a tým dal najavo, že ho schvaľuje. Kým bol oblak nad svätostánkom, Izraeliti zostali táboriť na mieste, kde práve boli. Ale keď sa zdvihol, vedeli, že je čas ísť ďalej. Rozobrali svätostánok a putovali za oblakom.