Izraeliti odišli od vrchu Sinaj a putovali pustatinou Páran na miesto, ktoré sa volalo Kádeš. Tam Jehova povedal Mojžišovi: „Pošli z každého kmeňa jedného muža na výzvedy do Kanaánu, krajiny, ktorú dám Izraelitom.“ A tak Mojžiš vybral 12 mužov a povedal im: „Choďte do Kanaánu a zistite, či je to úrodná krajina. Všimnite si, či sú jej obyvatelia slabí alebo silní, či žijú v stanoch alebo v mestách.“ Dvanásť vyzvedačov, medzi ktorými boli aj Jozua a Káleb, sa teda vydalo na cestu do Kanaánu.

O 40 dní sa vyzvedači vrátili a priniesli figy, granátové jablká a hrozno. Podali správu: „Je to dobrá krajina, ale jej obyvatelia sú silní a mestá majú vysoké múry.“ Nato Káleb povedal: „Porazíme ich. Poďme hneď!“ Vieš, prečo to Káleb povedal? Lebo on a Jozua dôverovali Jehovovi. Ale tých ostatných 10 vyzvedačov hovorilo: „Nie! Ľudia sú tam veľkí ako obri! Vyzerali sme pri nich ako lúčne kobylky.“

Izraelitov to vystrašilo. Začali sa sťažovať a jeden druhému hovorili: „Prečo by sme tam mali ísť a dať sa zabiť? Vyberme si  iného vodcu a vráťme sa do Egypta.“ Jozua a Káleb povedali: „Poslúchnite Jehovu a nebojte sa. Jehova nás ochráni.“ Ale Izraeliti nepočúvali. Dokonca chceli Jozuu a Káleba zabiť!

Čo urobil Jehova? Povedal Mojžišovi: „Hoci som pre Izraelitov toľko urobil, stále ma neposlúchajú. Preto zostanú v pustatine 40 rokov a tam aj zomrú. Len ich deti a Jozua s Kálebom budú žiť v krajine, ktorú som im sľúbil.“