Keď bol v Izraeli hlad, Izraelitka, ktorá sa volala Noemi, odišla s manželom a dvoma synmi do krajiny Moáb. Neskôr jej manžel zomrel. Jej synovia sa oženili s Moábkami. Jedna sa volala Rút a druhá Orpa. Žiaľ, neskôr zomreli aj obaja synovia.

Keď Noemi počula, že v Izraeli už nie je hlad, rozhodla sa vrátiť domov. Rút a Orpa sa vydali na cestu s ňou, ale Noemi im povedala: „Boli ste mojim synom dobrými manželkami a mne dobrými nevestami. Chcem, aby ste sa znova vydali. Vráťte sa domov, do Moábu.“ Odpovedali jej: „Máme ťa rady. Nechceme ťa opustiť.“ Ale Noemi im stále hovorila, aby sa vrátili. Orpa nakoniec odišla, ale Rút s ňou zostala. Noemi jej povedala: „Orpa sa vracia k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa s ňou, choď aj ty domov, do domu svojej matky.“ No Rút odpovedala: „Neopustím ťa. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ Čo myslíš, ako sa Noemi cítila, keď počula tieto slová?

Rút a Noemi prišli do Izraela na začiatku žatvy jačmeňa. Jedného dňa sa Rút vydala na polia zbierať klasy, ktoré zostali po žatve. Prišla na pole muža, ktorý sa volal Boaz. Bol to syn Rachab. Boaz počul, že Rút je Moábka, ktorá verne pomáha Noemi. Svojim žencom povedal, aby pre Rút nechávali na poli trochu viac klasov.

 Večer sa Noemi opýtala Rút: „Komu patrí pole, na ktorom si dnes pracovala?“ Rút povedala: „Patrí mužovi, ktorý sa volá Boaz.“ Noemi jej povedala: „Boaz je príbuzný môjho manžela. Zostaň pracovať na jeho poli s ďalšími mladými ženami. Budeš tam v bezpečí.“

Rút pracovala na Boazovom poli až do konca žatvy. Boaz si všimol, že je to pracovitá a výnimočná žena. V tých časoch bolo zvykom, že ak nejaký muž zomrel a nemal synov, jeho príbuzný sa oženil s vdovou, ktorá po ňom zostala. A tak sa Boaz oženil s Rút. Narodil sa im syn Obéd, ktorý bol neskôr starým otcom kráľa Dávida. Priateľky Noemi boli nadšené. Povedali: „Najprv ti dal Jehova Rút, ktorá je k tebe veľmi dobrá, a teraz máš vnuka. Nech je Jehova chválený.“