Jeden Izraelita, ktorý sa volal Elkána, mal dve manželky, Annu a Peninnu. No Annu miloval viac. Peninna sa Anne stále posmievala, lebo Anna nemala deti a ona mala veľa detí. Elkána chodieval každý rok so svojou rodinou uctievať Boha do svätostánku v Šíle. Keď tam raz boli, všimol si, že jeho milovaná Anna je veľmi smutná. Povedal jej: „Anna, neplač, prosím. Veď máš mňa. A ja ťa milujem.“

Neskôr sa Anna išla sama pomodliť. Veľmi plakala a prosila Jehovu o pomoc. Sľúbila mu: „Jehova, ak mi dáš syna, ja ho dám tebe, aby ti celý život slúžil.“

Veľkňaz Éli videl, ako Anna narieka, a myslel si, že je opitá. Anna mu povedala: „Nie, môj pane, nie som opitá. Niečo ma veľmi trápi a hovorím o tom s Jehovom.“ Éli si uvedomil, že sa mýlil, a povedal jej: „Kiež ti Boh dá, po čom túžiš.“ Anna sa teraz cítila oveľa lepšie a odišla. Asi o rok sa jej narodil syn a dala mu meno Samuel. Vieš si predstaviť, aká bola teraz šťastná?

 Anna nezabudla na svoj sľub Jehovovi. Keď prestala Samuela dojčiť, priviedla ho do svätostánku, aby tam slúžil. Élimu povedala: „Toto je ten chlapec, o ktorého som sa modlila. Požičiavam ho Jehovovi, aby mu slúžil celý svoj život.“ Elkána a Anna každý rok navštevovali Samuela a vždy mu priniesli nový pláštik. Jehova dal Anne ešte troch synov a dve dcéry.