Prejsť na článok

Prejsť na obsah

36. PRÍBEH

Jeftov sľub

Jeftov sľub

Izraeliti znova opustili Jehovu a začali uctievať falošných bohov. Keď na nich útočili Ammónci, títo falošní bohovia im v boji nepomohli. Izraeliti trpeli veľa rokov. Napokon povedali Jehovovi: „Zhrešili sme. Prosíme, zachráň nás pred našimi nepriateľmi.“ Izraeliti zničili svoje modly a opäť začali uctievať Jehovu. Jehova nechcel, aby ďalej trpeli.

Vybral bojovníka Jeftu, aby viedol ľud v boji proti Ammóncom. Jefta povedal Jehovovi: „Ak nám pomôžeš vyhrať tento boj, sľubujem, že keď sa vrátim domov, dám ti prvého človeka, ktorý ma príde privítať.“ Jehova vypočul Jeftovu modlitbu a pomohol mu zvíťaziť.

Keď sa Jefta vrátil domov, prvý človek, ktorý ho bežal privítať, bola jeho dcéra, jeho jediné dieťa. Tancovala a hrala na tamburíne. Čo teraz urobí Jefta? Spomenul si na svoj sľub a povedal: „Ach, nie, dcéra moja! Čo si mi to urobila? Dal som Jehovovi sľub. Teraz ťa musím poslať slúžiť do svätostánku v Šíle.“ Ale jeho dcéra mu povedala: „Otecko, ak si dal sľub Jehovovi, musíš ho splniť. Len mi, prosím, dovoľ odísť s priateľkami na dva mesiace do hôr. Potom pôjdem do Šíla.“ Jeftova dcéra do konca života verne slúžila vo svätostánku. Každý rok ju tam priateľky chodievali navštíviť.

„Kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.“ ​(Matúš 10:37)