Hagnente ty agnate’ao

Hizilike amy ty lohahevetse

LESOGNE 41

I Davida Naho i Saoly

I Davida Naho i Saoly

Tinendre i Saoly ho lahibey o maramila’eo ty Davida naho fa nahafate i Goliata. Nanjare teà o vahoakeo ty Davida satria nandrese avao. Nisy ampela nanalaka iareo, le nitsinjake naho nihira tie: ‘I Saoly nahafate agnarivo’e, fa i Davida nahafate agnale’e.’ Nanjare nialogna i Saoly ty Davida sady teà’e hovonoegne.

Nahay nititike harpa ty Davida. Tinora i Saoly lefogne reke tie indraike tamy ty fotoagne nititiha’e harpa. Nahay niala ty Davida, le i tragnoy ty nivoa. Teà’e hovonoegne ty Davida. Hafara’e nilay ty Davida, le nietake tan-tane efetse agne.

Ninday maramila 3 000 lahy ty Saoly hipay i Davida. Nifanendreke tamy ty lakato nietaha ry Davida ty lakato nilira ry Saoly. Nibisibisike tamy i Davida i ragne’ey tie: ‘Vonò amy izay reke fa tratse.’ Nipiapia mbamy i Saoly mbeo ty Davida, le tinapa’e ty sisy i akanjo’ey faie tsy nifanta i Saoly. Nanegnegne ty Davida tafara izay, satria tsy nagnaja ty mpanjaka tinendre i Jehovah. Tsy nenga’e hovonoegne ka ty Saoly. Nitoka i Saoly reke tamy izay tie azo’e vinono reke faie tsy vinono’e. Tsy te hamono i Davida sasa vao ty Saoly tafara izay?

Tsy izay. Mbe te hamono aze avao reke. Nipiapia mbamy ty toeragne niroroa iareo mbeo ty Davida naho i Abisay kele ana’e. Ndra i Abnera mpiambegne i Saoly, niroro ka. Hoe ty Abisay: ‘Ao fa hovonoeko reke.’ Hoe ty Davida: ‘Mbe i Jehovah ty hanaze aze, fa i lefo’ey naho i findesa’e ranoy ro alao, le andao handeha.’

Nanganike tamy i vohitse narine iareoy ty Davida, le nitoka tie: ‘O Abnera, nagnino tsy nambena’o i mpanjaka’oy io?’ Fanta i Saoly ty feo i Davida, le hoe reke: ‘Afake namono ahy rehe faie tsy namono. Fantako fa i rehe vata’e ty ho mpanjaka o Israelio.’ Nandeha noly ty Saoly. Ty longo i Saoly iaby vao ro nalaigne i Davida?

“Naho azo atao, sady naho mbe miankigne ama’areo avao, le milongoa amy ze ndaty iaby. Ko mamale fate ry kolahe, fa omeo’areo toeragne ty havigneran’Andrianagnahare.” —Romanina 12:18, 19