Najstarší syn kráľa Saula, Jonatán, bol statočný bojovník. Dávid o ňom povedal, že je rýchlejší ako orol a silnejší ako lev. Jedného dňa videl Jonatán na vrchu niekoľko filištínskych bojovníkov. Svojmu zbrojnošovi povedal: „Zaútočíme na nich, iba ak nám dá Jehova znamenie. Ak nám Filištínci povedia, aby sme vyšli za nimi hore, budeme vedieť, že na nich máme zaútočiť.“ Filištínci zakričali: „Poďte hore a bojujte s nami!“ A tak títo dvaja muži vystúpili na vrch a porazili 20 vojakov.

Jonatán ako Saulov najstarší syn sa mal stať kráľom po svojom otcovi. Vedel však, že Jehova si vybral za ďalšieho kráľa Dávida. Napriek tomu naňho nežiarlil. Z Jonatána a Dávida sa stali dobrí priatelia. Sľúbili si, že sa budú  navzájom ochraňovať. Jonatán dal Dávidovi na znak priateľstva svoj plášť, meč, luk a opasok.

Keď Dávid utekal pred Saulom, Jonatán za ním prišiel a povedal mu: „Buď silný a odvážny. Jehova si ťa vybral za kráľa. Aj môj otec to vie.“ Chcel by si mať takého dobrého priateľa, ako bol Jonatán?

Jonatán neraz riskoval život, aby pomohol svojmu priateľovi. Vedel, že jeho otec, kráľ Saul, chce Dávida zabiť, a tak otcovi povedal: „Ak Dávida zabiješ, bude to hriech. Neurobil nič zlé.“ Saul sa na Jonatána rozzúril.

O niekoľko rokov Saul i Jonatán zahynuli v boji. Keď Jonatán zomrel, Dávid vyhľadal jeho syna Mefibóšeta. Povedal mu: „S tvojím otcom sme boli dobrí priatelia, preto sa o teba budem starať, kým budeš žiť. Budeš bývať v mojom paláci a jesť pri mojom stole.“ Dávid na svojho priateľa Jonatána nikdy nezabudol.