Keď sa Šalamún stal kráľom Izraela, Jehova sa ho opýtal: „Čo ti mám dať?“ Šalamún odpovedal: „Som ešte mladý a neskúsený. Prosím, daj mi múdrosť, aby som sa dobre staral o tvoj ľud.“ Jehova mu povedal: „Keďže si ma žiadal o múdrosť, urobím ťa najmúdrejším človekom na zemi. A urobím ťa aj veľmi bohatým. A ak ma budeš poslúchať, budeš dlho žiť.“

Šalamún začal stavať chrám. Použil to najkvalitnejšie zlato, striebro, drevo a kamene. Na stavbe pracovali tisíce zručných remeselníkov, mužov i žien. Po siedmich rokoch bol chrám dokončený a pripravený na zasvätenie Jehovovi. Bol tam oltár a na ňom pripravené obete. Šalamún kľačal pred oltárom a modlil sa: „Ó, Jehova, tento chrám nie je pre teba dosť veľký ani krásny, ale prijmi, prosím, naše uctievanie a vypočuj naše modlitby.“ Prijal Jehova tento chrám a Šalamúnovu modlitbu? Keď sa Šalamún domodlil, z neba zišiel oheň a spálil obete na oltári. Tak Jehova ukázal, že tento chrám schválil. Keď to Izraeliti videli, mali veľkú radosť.

Kráľ Šalamún bol známy svojou múdrosťou v celom Izraeli i v ďalekých krajinách. Ľudia za ním prichádzali, aby im pomohol vyriešiť ich problémy. Prišla za ním dokonca aj kráľovná zo Sáby, aby ho vyskúšala ťažkými otázkami. Keď počula jeho odpovede, povedala: „Neverila som tomu, čo mi o tebe ľudia rozprávali, ale teraz vidím, že si ešte múdrejší, než som počula. Tvoj Boh, Jehova, ťa požehnal.“ Ľuďom v Izraeli sa žilo dobre a boli šťastní. Ale to sa neskôr zmenilo.