Prejsť na článok

Prejsť na obsah

45. PRÍBEH

Rozdelené kráľovstvo

Rozdelené kráľovstvo

Kým Šalamún uctieval Jehovu, v Izraeli vládol pokoj. Ale potom sa Šalamún oženil s mnohými ženami z cudzích krajín. Tieto jeho manželky uctievali modly. Šalamún sa postupne začal meniť a nakoniec aj on uctieval modly. Jehovu to rozhnevalo. Povedal mu: „Odtrhnem kráľovstvo od tvojej rodiny a rozdelím ho na dve časti. Väčšiu časť dám jednému z tvojich sluhov a tvojej rodine zostane tá menšia.“

Jehova svoje rozhodnutie potvrdil aj iným spôsobom. Jeroboám, jeden zo Šalamúnových sluhov, raz stretol na ceste proroka Achijaha. Prorok roztrhol svoj plášť na dvanásť kusov a povedal Jeroboámovi: „Jehova vezme Šalamúnovej rodine kráľovstvo Izraela a rozdelí ho na dve časti. Vezmi si desať kusov z tohto odevu, lebo ty budeš kráľom nad desiatimi kmeňmi.“ Kráľ Šalamún sa o tom dozvedel a chcel Jeroboáma zabiť! Preto Jeroboám utiekol do Egypta. Šalamún neskôr zomrel a kráľom sa stal jeho syn Rechoboám. Vtedy si Jeroboám povedal, že mu už nič nehrozí a môže sa vrátiť do Izraela.

Starší muži v Izraeli povedali Rechoboámovi: „Ak budeš s ľuďmi dobre zaobchádzať, budú ti verne slúžiť.“ Ale jeho kamaráti mu radili: „Musíš byť na ľudí tvrdý! Nech pracujú ešte viac!“ Rechoboám poslúchol radu svojich mladých kamarátov. Bol krutým panovníkom a ľudia sa proti nemu vzbúrili. Jeroboáma urobili kráľom nad desiatimi kmeňmi, ktoré sa začali nazývať izraelské kráľovstvo. Zvyšné dva kmene zostali verné Rechoboámovi a začali sa nazývať judské kráľovstvo. Tak bolo 12 kmeňov Izraela rozdelených.

Jeroboám nechcel, aby jeho ľud chodil uctievať Boha do Jeruzalema, kde vládol Rechoboám. Vieš prečo? Obával sa, že sa obrátia proti nemu a pridajú sa na stranu Rechoboáma. A tak im urobil dve zlaté teľatá a povedal: „Jeruzalem je príliš ďaleko. Môžete Boha uctievať aj tu.“ Ľudia začali uctievať zlaté teľatá a znovu zabudli na Jehovu.

„Nevstupujte do nerovného zväzku s neveriacimi. Lebo čo má spoločné spravodlivosť s nezákonnosťou?... Čo má spoločné veriaci s neveriacim?“ ​(2. Korinťanom 6:14, 15)