Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UWUHRẸ AVỌ 52

Egbaẹmo Jihova

Egbaẹmo Jihova

Ovie Siria nọ a re se Bẹn-hedad ọ jẹ hae wọ ohọre bru ahwo Izrẹl ze kẹse kẹse. Rekọ taure ọ tẹ te wọ ohọre ze, Elaesha ọruẹaro na ọ vẹ vẹvẹ ovie Izrẹl unu inọ ọ yọrọ oma, kẹsena ovie Izrẹl o ve gine ru ere. Fikiere Bẹn-hedad ọ tẹ gwọlọ epanọ o re ro mu Elaesha tobọ. Nọ a vuẹ Bẹn-hedad nọ Elaesha ọ be rria ẹwho jọ nọ a re se Dọthan, o te vi egbaẹmo Siria nyai mu ei.

Egbaẹmo Siria a tẹ wọ ziọ Dọthan evaọ aso. Evaọ irioke nọ odibo Elaesha ọ ruọ otafe, ọ tẹ ruẹ egbaẹmo Siria nọ e wariẹ okpẹwho na soso họ. Ozọ u te mu ei gaga, o te bo se Elaesha nọ: ‘Olori mẹ, kọ eme ma ti ru na?’ Elaesha ọ tẹ ta kẹe nọ: ‘Enọ e rrọ kugbe omai i bu vi enọ e rrọ kugbe ai.’ Kẹsena Jihova ọ tẹ rọ edhere igbunu fiobọhọ kẹ odibo Elaesha ruẹ igbehru okpẹwho na soso nọ e vọ avọ egbaẹmo Jihova nọ e be dhẹ enyenya gbe ekẹkẹ erae.

Nọ egbaẹmo Siria a jẹ gwọlọ mu Elaesha, ọ tẹ lẹ se Jihova nọ: ‘Ivie Jihova, tu aro rai.’ Dede nọ a jẹ ruẹ ude ghele, a vuhu oria nọ a jọ na ha. Elaesha ọ tẹ ta kẹ egbaẹmo na nọ: ‘Okpẹwho na ọna ha. Wha lele omẹ re me dhesẹ ohwo nọ wha be gwọlọ na kẹ owhai.’ A te gine lele Elaesha kpobọ Sameria, obonọ ovie Izrẹl ọ be rria.

Nọ a te Sameria no, egbaẹmo Siria na a tẹ te riẹ oria nọ a rrọ. Ovie Izrẹl ọ tẹ nọ Elaesha nọ: ‘Kọ me kpe ai?’ Kọ Elaesha ọ nwane rọ uvẹ nana kpe egbaẹmo nana nọ e gwọlọ mu ei na? Ijo. Elaesha ọ ta kẹ ovie Izrẹl nọ: ‘Who kpe ai hi. Kẹ ae emu re a re, kẹsena whọ vẹ kẹ ai uvẹ re a kpo.’ Fikiere ovie Izrẹl o te there emu rọ ghọ ae, kẹsena o te siobọno ai kpo.

“Ma wo imuẹro nana kpahe Ọghẹnẹ inọ, ọ rẹ gaviezọ kẹ omai evaọ oware kpobi nọ ma be yare nọ o rọwokugbe oreva riẹ.”​—1 Jọn 5:14