Jezábel mala dcéru Ataliu, ktorá bola rovnako zlá ako jej matka. Atalia sa vydala za judského kráľa. Keď jej manžel zomrel, začal vládnuť jej syn. Ale keď zomrel aj on, rozhodla sa vládnuť nad Judskom sama. Pokúsila sa zabiť všetkých členov kráľovskej rodiny, ktorí by mohli vládnuť namiesto nej, a nezľutovala sa ani nad svojimi vnukmi. Každý sa jej bál.

Veľkňaz Jehojada a jeho manželka Jehošeba vedeli, že to, čo robí Atalia, je veľmi zlé. Riskovali život, aby ukryli jedného jej vnuka, ktorý sa volal Joáš. Chlapčeka vychovávali v chráme.

Keď mal Joáš sedem rokov, Jehojada si dal zavolať všetkých veliteľov a Lévitov a povedal im: „Strážte chrámové brány a nikomu nedovoľte vojsť.“ Potom Jehojada urobil Joáša kráľom a dal mu na hlavu korunu. Judský ľud volal: „Nech žije kráľ!“

Kráľovná Atalia počula, že sa niečo deje, a ponáhľala sa do chrámu. Keď uvidela nového kráľa, vykríkla: „Sprisahanie! Sprisahanie!“ Velitelia ju chytili, odviedli preč a usmrtili. No podarilo sa odstrániť aj zlý vplyv, ktorý mala na národ?

Jehojada pomohol národu uzavrieť s Jehovom zmluvu, v ktorej sľúbili, že budú uctievať iba Jehovu. Jehojada im povedal, aby zbúrali Baalov chrám a rozbili  modly na márne kúsky. Pridelil kňazom a Lévitom prácu v chráme, aby tam ľud mohol znovu uctievať Jehovu. K bránam postavil strážcov, aby do chrámu nevošiel nikto nečistý. Potom Jehojada a velitelia vzali Joáša do paláca a posadili ho na trón. Judský národ sa radoval. Konečne mohli slúžiť Jehovovi oslobodení od zlej Atalie a uctievania Baala. Vidíš, ako Jehojada vďaka svojej odvahe pomohol mnohým ľuďom?