Ľudia v asýrskom meste Ninive boli veľmi zlí. Jehova povedal svojmu prorokovi Jonášovi, aby za nimi išiel a odkázal im, že sa majú zmeniť. Ale Jonáš sa vydal opačným smerom. Nastúpil na loď do Taršíša a odplával.

Počas plavby sa na mori strhla silná búrka a námorníci sa veľmi báli. Modlili sa k svojim bohom a hovorili: „Prečo nás postihlo toto nešťastie?“ Jonáš im nakoniec povedal: „Ja som na vine. Utekám pred úlohou, ktorú mi dal Jehova. Hoďte ma do mora a búrka prestane.“ Námorníci to nechceli urobiť, ale on na tom trval. Keď ho napokon hodili do mora, búrka utíchla.

Jonáš si myslel, že zomrie. Ako klesal hlbšie a hlbšie do mora, modlil sa k Jehovovi. Potom Jehova poslal obrovskú rybu, ktorá Jonáša prehltla, ale neublížila mu. V bruchu ryby sa Jonáš modlil k Bohu: „Sľubujem, že už ťa budem poslúchať.“ Jehova ho chránil vo vnútri ryby tri dni a potom spôsobil, že ho ryba vypľula na suchú zem.

Keď Jehova zachránil Jonáša, znamenalo to, že už nemusí ísť do Ninive? Nie. Jehova ho tam znova poslal. Tentoraz  Jonáš poslúchol. Išiel tam a zlým Ninivčanom povedal: „O 40 dní bude Ninive zničené.“ Potom sa stalo niečo nečakané — Ninivčania ho počúvli a zmenili sa. Ninivský kráľ povedal svojmu ľudu: „Volajte k Bohu a napravte sa. Možno nás nezničí.“ Keď Jehova videl, že ľutujú svoje správanie, nezničil ich.

Jonáš sa nahneval, lebo mesto nebolo zničené. Len si to predstav: Jehova bol k Jonášovi trpezlivý a zľutoval sa nad ním, ale Jonášovi nebolo ľúto obyvateľov Ninive. Sadol si za mestom do tieňa tekvice a trucoval. Potom tekvica uschla a Jonáš sa na to rozhneval. Jehova mu povedal: „Tebe je ľúto za touto rastlinou. A mne nemá byť ľúto všetkých tých ľudí, ktorí žijú v Ninive? Ja som sa nad nimi zmiloval a nechal ich nažive.“ Čo tým chcel Jehova povedať? Ľudia v Ninive boli oveľa dôležitejší než obyčajná rastlina.