Jehova si vybral Jeremiáša, aby slúžil ako prorok v judskom národe. Poslal ho za ľuďmi, aby im povedal, nech prestanú robiť zlé veci. Čo na to Jeremiáš? Povedal: „Ale Jehova, veď som iba chlapec. Neviem, ako hovoriť k národu.“ Jehova ho povzbudil: „Neboj sa. Poviem ti, čo máš hovoriť. Pomôžem ti.“

Jehova povedal Jeremiášovi, aby zvolal starších ľudu, rozbil pred nimi hlinený džbán a povedal im: „Takto bude zničený Jeruzalem.“ Keď to Jeremiáš urobil, starší sa veľmi rozhnevali. Kňaz Pašchur ho udrel a dal mu ruky a nohy do drevenej klady. Celú noc sa Jeremiáš nemohol hýbať. Na druhý deň ráno ho Pašchur prepustil. Jeremiáš si povedal: „Už nevládzem. Nebudem viac zvestovať.“ Ale naozaj sa vzdal? Nie. Keď o tom popremýšľal, povedal: „Jehovovo posolstvo je vo mne ako horiaci oheň. Nemôžem mlčať.“ A tak Jeremiáš ďalej ľudí varoval.

Po niekoľkých rokoch začal v Judsku panovať nový kráľ. Kňazi a falošní proroci nenávideli Jeremiáša za to, čo hovoril. Povedali kniežatám: „Tento muž si zaslúži zomrieť.“ Jeremiáš im povedal: „Ak ma zabijete, zabijete nevinného človeka. To, čo hovorím, nie sú moje slová, ale Jehovove.“ Keď to kniežatá počuli, povedali: „Tento muž si nezaslúži smrť.“

 Jeremiáš ďalej zvestoval varovné posolstvo a kniežatá sa veľmi rozhnevali. Požiadali kráľa, aby dal Jeremiáša zabiť. Kráľ povedal, nech si s ním urobia, čo chcú. A tak ho vzali, hodili do hlbokej studne s bahnom a dúfali, že tam zomrie. Jeremiáš sa začal zabárať do bahna.

Potom dvorný úradník Ebed-melech povedal kráľovi: „Kniežatá hodili Jeremiáša do studne! Ak ho tam necháme, zomrie!“ Kráľ Ebed-melechovi prikázal, aby si vzal 30 mužov a vytiahol ho zo studne. Jeremiáša vo zvestovaní nič nezastavilo. Chceš byť ako on?