Yaa mi ní ɔ nɔ

Yaa e mi ní ɔ mi

NÍ KASEMI 58

A Kpata Yerusalɛm Hɛ Mi

A Kpata Yerusalɛm Hɛ Mi

Yuda bi ɔmɛ si Yehowa si abɔ nɛ a ya ja lakpa mawuhi. Yehowa bɔ mɔde kaa e maa ye bua mɛ jehahi babauu. E tsɔ gbali fuu konɛ a bɔ mɛ kɔkɔ, se a bui tue. Mohu ɔ, a ye gbali ɔmɛ a he fɛu. Mɛni Yehowa pee loko a kpa amaga jami?

Nebukadneza nɛ ji Babilon matsɛ ɔ ngɔ ma amɛ kakaaka. Benɛ e ye Yerusalɛm nɔ kunimi ɔ, e nu Matsɛ Yehoyakin, nimli ngua amɛ, ta buli ɔmɛ, kɛ nihi nɛ a le ga ní tsumihi kɛ ho Babilon ya. E ngɔ níhi nɛ a he jua wa nɛ a ngɛ Yehowa sɔlemi we ɔ hulɔ. Lɔ ɔ se ɔ, Nebukadneza pee Zedekia Yuda matsɛ.

Sisije ɔ, Zedekia buɔ Nebukadneza tue. Mahi nɛ bɔle mɛ, kɛ lakpa gbali ɔmɛ wo Zedekia ga kaa e te si kɛ si Babilon matsɛ ɔ. Se Yeremia bɔ lɛ kɔkɔ ke: ‘Ke o te si kɛ wo Babilon matsɛ ɔ, nɔ gbemi, kɛ hwɔ, kɛ hiɔ maa ba Yuda.’

Benɛ Zedekia ye matsɛ jeha kpaanyɔ ɔ, e pee e juɛmi kaa e maa te si kɛ wo Babilon matsɛ ɔ. E de Ijipt ta buli ɔmɛ kaa a ye bua lɛ. Kɛkɛ nɛ Nebukadneza tsɔ e ta buli ɔmɛ konɛ a ya tua Yerusalɛm ma a. Ta buli ɔmɛ ya bɔle ma a kɛ kpe. Yeremia de Zedekia ke: ‘Yehowa ke, ke nyɛ ngmɛɛ nyɛ he kɛ ha Babilon bi ɔmɛ ɔ, nyɛɛ kɛ ma a tsuo yi ma ná wami. Se ke nyɛ pee we jã a, Babilon bi ɔmɛ maa sã Yerusalɛm ma a, nɛ a maa nuu nyɛ kɛ ho.’ Zedekia de ke: ‘I be ma a he ngmɛɛe ha mɛ!’

Jeha kake kɛ fã se ɔ, Babilon ta buli ɔmɛ ku Yerusalɛm gbogbo ɔmɛ, nɛ a tsɔ ma a la. A sã sɔlemi we ɔ, nɛ a gbe nihi fuu, nɛ a nuu nimli akpehi abɔ kɛ je.

Zedekia tu fo kɛ je Yerusalɛm, se Babilon bi ɔmɛ nyɛɛ e se. A ya nu lɛ ngɛ he ko nɛ e kɛ Yɛriko he kɛ we, nɛ a kɛ lɛ ya ha Nebukadneza. Babilon matsɛ ɔ ha nɛ a gbe Zedekia binyumu ɔmɛ ngɛ e hɛ mi. Lɔ ɔ se ɔ, a ywia Zedekia hɛ ngmɛ, nɛ a wo lɛ tsu, nɛ e gbo ngɛ lejɛ ɔ pee se. Se Yehowa wo Yuda bi ɔmɛ si ke: ‘Jeha 70 se ɔ, ma ngɔ nyɛ kɛ ya nyɛ ma a mi ngɛ Yerusalɛm.’

Mɛni a maa pee nihewi kɛ zangmawi nɛ a nuu mɛ kɛ ho Babilon ya a? Anɛ a maa ya nɔ nɛ a ye Yehowa anɔkuale lo?

‘Yehowa Mawu Ope, o kojomi ɔmɛ ji anɔkuale, nɛ a da.’​​—Kpo Jemi 16:7