Keď Nabuchodonozor odviedol judské kniežatá do Babylona, dal ich na starosť dvornému úradníkovi Ašpenázovi. Kráľ mu povedal, aby medzi nimi vyhľadal tých najzdravších a najbystrejších mládencov. Títo chlapci sa mali tri roky školiť, aby sa pripravili na dôležité úlohy na kráľovskom dvore. Mali sa naučiť čítať, písať a hovoriť akkadským jazykom, ktorý sa používal v Babylone. Mali tiež jesť tie isté jedlá ako kráľ a jeho dvorania. Medzi týmito chlapcami bol Daniel, Chananjah, Mišael a Azariah. Ašpenáz im dal nové babylonské mená: Baltazár, Sadrach, Mézach a Abednego. Ako ich ovplyvní  toto vzdelávanie? Prestanú slúžiť Jehovovi?

Títo štyria chlapci boli odhodlaní poslúchať Jehovu. Vedeli, že by nemali jesť kráľovské jedlá, lebo Jehovov Zákon zakazoval jesť niektoré zvieratá. A tak Ašpenázovi povedali: „Nenúť nás, prosím, jesť kráľovské jedlo.“ Ašpenáz im odpovedal: „Ak nebudete jesť a kráľ uvidí, že vyzeráte nezdravo, zabije ma!“

Daniel dostal nápad. Strážcovi povedal: „Dávaj nám, prosím, desať dní iba zeleninu a vodu. Potom nás porovnaj s chlapcami, ktorí jedia kráľovské jedlo.“ Strážca s tým súhlasil.

Po tejto desaťdňovej skúške Daniel a jeho traja priatelia vyzerali zdravšie než ostatní chlapci. Jehovu veľmi tešilo, že ho poslúchali. Danielovi dal dokonca múdrosť, aby rozumel videniam a snom.

Po troch rokoch školenia Ašpenáz priviedol všetkých chlapcov k Nabuchodonozorovi. Kráľ sa s nimi porozprával a videl, že Daniel, Chananjah, Mišael a Azariah sú inteligentnejší a bystrejší než ostatní chlapci. Preto si ich vybral, aby slúžili na kráľovskom dvore. Často sa s nimi radil o dôležitých veciach. Jehova im dal väčšiu múdrosť, než akú mali kráľovi mudrci a mágovia.

Hoci Daniel, Chananjah, Mišael a Azariah žili v cudzej krajine, nezabudli, že patria k Jehovovmu ľudu. Aj ty budeš vždy pamätať na Jehovu, keď pri tebe nebudú rodičia?