Nejaký čas po tom, ako Daniel vysvetlil kráľovi Nabuchodonozorovi sen o soche, dal tento kráľ urobiť obrovskú zlatú modlu. Postavil ju na nížine Dúra a zavolal tam najvýznamnejších ľudí krajiny, medzi ktorých patrili aj Sadrach, Mézach a Abednego. Potom kráľ prikázal: „Keď zaznejú trúbky, harfy a gajdy, pokloníte sa zlatej soche. Kto sa nepokloní, bude hodený do rozpálenej pece.“ Poklonia sa soche aj traja Hebreji alebo budú uctievať iba Jehovu?

Kráľ prikázal, aby začala hrať hudba. Všetci padli na kolená a klaňali sa soche, len Sadrach, Mézach a Abednego nie. Niektorí si to všimli a kráľovi povedali: „Tí traja Hebreji sa nechcú klaňať tvojej soche.“ Nabuchodonozor si ich dal zavolať a povedal im: „Dám vám ešte jednu šancu. Ak sa ani teraz nepokloníte, skončíte v peci. Žiaden boh vás predo mnou neochráni.“ Traja Hebreji mu odpovedali: „Kráľ náš, nepotrebujeme ďalšiu šancu. Náš Boh nás môže zachrániť. Ale aj keby to neurobil, tvojej soche sa nepokloníme.“

Nabuchodonozor sa veľmi rozhneval. Svojim mužom povedal: „Rozpáľte pec sedemkrát viac ako zvyčajne!“ Potom vojakom prikázal: „Zviažte ich a hoďte do pece!“ Pec bola taká rozpálená, že keď sa k nej vojaci priblížili,  zomreli. Traja Hebreji spadli do ohňa. Ale keď sa kráľ pozrel do pece, videl, ako sa v nej prechádzajú štyria muži. Preľakol sa a opýtal sa svojich sluhov: „Nehodili sme do ohňa troch mužov? Ja vidím štyroch a jeden z nich vyzerá ako anjel!“

Nabuchodonozor prišiel bližšie k peci a zavolal: „Poďte von, služobníci Najvyššieho Boha!“ Všetci stáli v nemom úžase, keď Sadrach, Mézach a Abednego vyšli z ohňa živí a zdraví. Ich pokožke, vlasom ani oblečeniu oheň neublížil a dokonca ani nenapáchli dymom.

Kráľ Nabuchodonozor povedal: „Boh Sadracha, Mézacha a Abednega je naozaj mocný Boh. Poslal svojho anjela a zachránil ich. Žiaden boh nie je ako on.“

Chceš byť aj ty ako títo traja Hebreji a zostať verný Jehovovi, nech sa deje čokoľvek?