Raz v noci mal Nabuchodonozor sen, ktorý ho veľmi znepokojil. Zavolal si mudrcov, aby mu povedali, čo jeho sen znamená. Ale nikto z nich mu ho nevedel vysvetliť. Nakoniec si kráľ zavolal Daniela.

Povedal mu: „Snívalo sa mi, že vidím strom. Vyrástol až do neba. Bolo ho vidno z každého miesta na zemi. Mal nádherné listy a rástlo na ňom veľa ovocia. V jeho tieni odpočívali zvieratá a na jeho konároch si robili hniezda vtáci. Potom zostúpil z neba anjel. Zvolal: ,Zotnite strom a osekajte jeho konáre. Ale nechajte v zemi jeho peň s koreňmi a opášte ho železnými a medenými kruhmi. Srdce stromu sa zmení z ľudského na zvieracie a tak to zostane, až kým neuplynie sedem časov. Všetci ľudia sa dozvedia, že Panovníkom je Boh a môže dať kráľovstvo tomu, komu chce.‘“

Jehova zjavil Danielovi, čo tento sen znamená. Keď to Daniel pochopil, vydesil sa. Povedal: „Kráľ môj, kiež by bol tento sen o tvojich nepriateľoch, a nie o tebe. Ten veľký strom, ktorý bol zoťatý, si ty. Prídeš o svoj trón a budeš jesť trávu na poli ako divé zviera. Ale anjel povedal, aby v zemi zostal peň s koreňmi, a to znamená, že raz sa znovu staneš kráľom.“

O rok neskôr sa Nabuchodonozor prechádzal po rovnej streche svojho paláca a obdivoval Babylon. Vystatoval sa: „Pozrite, aké veľkolepé mesto som postavil! Kto je ako ja?“ Ešte to ani nedopovedal a z neba sa ozval hlas: „Nabuchodonozor! Od tejto chvíle už nie si kráľom.“

V tej chvíli Nabuchodonozor prišiel o rozum a začal sa správať ako divé zviera. Musel odísť z paláca a žil medzi divými zvieratami. Vlasy mal dlhé ako orlie perá a nechty ako vtáčie pazúry.

 Keď uplynulo sedem rokov, Nabuchodonozor sa opäť stal normálnym človekom a Jehova ho urobil kráľom Babylona. Nabuchodonozor potom povedal: „Chvála patrí Jehovovi, Kráľovi nebies. Teraz viem, že on je Panovníkom. Pyšných ľudí ponižuje a kráľovstvo dáva tomu, komu chce.“