Pho kpẹ obo revun rọyen

Pho kpẹ ẹrhuẹrẹhọ robo rehẹ evun rọyen

UYONO 63

Eta re Si Phiyọ Igbẹhẹ

Eta re Si Phiyọ Igbẹhẹ

Ọke vwọ yanran na, Bẹlshaza da rhe dia ovie rẹ Babilọn. O vwo ason ọvo ro vwo durhie ihwo ride rẹ orere na rhe orẹ. Ọ da vuẹ idibo rọyen nẹ ayen reyọ iko rẹ oro rẹ Nẹbukadreza mu nẹ uwevwin rẹ Jihova na rhe. Bẹlshaza vẹ ihwo rọyen da vwẹ iko na da idi jẹ ayen jiri eghẹnẹ rayen. Siẹvuọvo na, ayen damrẹ obọ rẹ ohworakpọ ro siẹ erọnvwọn phiyọ igbẹhẹ rẹ ọguan rẹ ayen da riemu na, erọnvwọn rẹ ohworakpọ che se vwo ẹruọ rọye-en.

Oshọ de mu Bẹlshaza. O de se ihwo ri ruẹ imajiki kẹ, o de ve kẹ ayen nẹ, ‘Ohwo rọ sa fan otọ rẹ eta nana, me cha reyọ vwo mu ohwo rerha rọ ma rho kparobọ vwẹ Babilọn.’ Ayen davwẹngba rayen eje, jẹ o vwo ohwo vuọvo rọ sa fan otọ rẹ eta na-a. Aye rẹ ovie na da ta: ‘O vwo ọshare ọvo re se Daniẹl rọ fan otọ rẹ eta kẹ Nẹbukadreza. Ọ sa vuẹ wẹ oborẹ eta nana mudiaphiyọ.’

Daniẹl de bru ovie na rhe. Bẹlshaza da ta kẹ: ‘Wo de se se eta nana je fan otọ rayen kẹ vwẹ, me cha kẹ wẹ orọnvwohọre rẹ oro, wọ je cha dia ohwo rerha rọ ma rho kparobọ vwẹ Babilọn.’ Daniẹl da ta: ‘Me guọnọ okẹ wẹ-ẹn, ẹkẹvuọvo me cha fan otọ rẹ eta nana kẹ wẹ. Ọsẹ wẹn Nẹbukadreza phuoma, Jihova de vwo kpotọ. Wọ riẹn emu ejobi re phia kẹ, jẹ wo muọghọ kẹ Jihova-a, iko rẹ oro re mu nẹ uwevwin rọyen rhe keyen wọ vwọ da idi. Kọyensorọ Jihova vwo si eta nana: MẸNẸ, MẸNẸ, TẸKẸL, kugbe PARSIN. Eta nana mudiaphiyọ nẹ ihwo rẹ Mid vẹ Pẹsha che phi Babilọn kparobọ, wọ rha cha dia ovie ọfa-a.’

Ọhọhọre nẹ e che se phi Babilọn kparobọ-ọ. Kidie a gbogba rode riariẹ orere na phiyọ vẹ urhie okokodo. Jẹ ason yena, isodje rẹ Mid vẹ Pẹsha da rhe. Ovie rẹ Pẹsha re se Sairọs da kpọ urhie na kpo asan ọfa rere isodje rọyen sa vwọ vwẹ owọ shariẹ urhie na. Ayen vwo te anurhoro rẹ orere na, ẹchẹ na rhiephiyọ! Isodje na da ro orere na, ayen de phio kparobọ ji hwe ovie na. Sairọs da rhe dia ovie rẹ Babilọn.

Uvwre rẹ ẹgbukpe ọvo, Sairọs de ghwoghwo: ‘Jihova vuẹ vwẹ nẹ me bọn uwevwin ẹga rọhẹ Jerusalẹm. Kohwo kohwo rọ guọnọ vwobọ vwẹ owian na sa yanran.’ Ihwo rẹ Ju buebun de rhivwin kpo Jerusalẹm ẹgbukpe 70 vwọ wan nu, kirobo rẹ Jihova tare jovwo. Sairọs de mu iko rẹ oro vẹ idọnọ ọfuanfon kugbe ekuakua rẹ Nẹbukadreza reyọ nẹ uwevwin rẹ Jihova na rhivwin. Wọ mrẹ oborẹ Jihova vwẹ Sairọs vwọ chọn ihwo rọyen uko?

“Osheri, osheri, Babilọn rode na sheri O rhi hirhe phihọ orere rẹ Idẹbono.”​—Ẹvwọphia 18:2