Od obnovenia múrov Jeruzalema prešlo vyše 400 rokov. Blízko tohto mesta žil kňaz Zachariáš so svojou manželkou Alžbetou. Hoci boli spolu už mnoho rokov, nemali deti. Raz, keď Zachariáš predkladal kadidlo v chrámovej svätyni, zjavil sa mu anjel Gabriel. Zachariáš sa preľakol, ale Gabriel mu povedal: „Neboj sa. Mám pre teba dobrú správu od Jehovu. Tvojej manželke Alžbete sa narodí syn a dáš mu meno Ján. Jehova má preňho pripravenú zvláštnu úlohu.“ Zachariáš sa ho opýtal: „Ale ako sa to môže stať? Sme už obaja starí na to, aby sme mohli mať dieťa.“ Gabriel mu odpovedal: „Poslal ma za tebou Boh. Ale keďže mi neveríš, nebudeš môcť hovoriť, až kým sa dieťa nenarodí.“

Zachariáš bol vo svätyni dlhšie ako zvyčajne. Keď nakoniec vyšiel, ľudia, ktorí čakali vonku, boli zvedaví, čo sa stalo. Ale Zachariáš im nedokázal nič povedať. Len rukami naznačoval, čo videl. Vtedy ľudia pochopili, že dostal správu od Boha.

Po čase Alžbeta otehotnela a porodila chlapca, tak ako to povedal anjel. Jej priatelia a rodina sa na dieťatko prišli pozrieť. Veľmi sa s ňou tešili. Alžbeta povedala: „Bude sa volať Ján.“ Ale oni hovorili: „Nikto vo vašej rodine sa nevolá Ján. Daj mu meno Zachariáš po otcovi.“ Ale Zachariáš na tabuľku napísal: „Volá sa Ján.“ Od tej chvíle mohol Zachariáš znova hovoriť! Chýr o dieťati sa rozšíril po celej Judei a ľudia hovorili: „Čo len z toho dieťaťa bude?“

Potom Zachariáša naplnil svätý duch a vyslovil proroctvo: „Chvála patrí Jehovovi. Už dávno Abrahámovi sľúbil, že pošle záchrancu, Mesiáša,  a ten nás vyslobodí. Ján bude prorokom, ktorý mu pripraví cestu.“

Niečo podobné ako Alžbete sa stalo aj Márii, ktorá bola jej príbuzná. Prečítajme si o tom v ďalšej kapitole.