Keď Ján, syn Zachariáša a Alžbety, vyrástol, stal sa prorokom. Jehova dal Jánovi úlohu, aby ľudí učil, že prichádza Mesiáš. No Ján neučil v synagógach ani v mestách, ale na pustatine. Prichádzali si ho vypočuť ľudia z Jeruzalema i z celej Judey. Učil ich, že ak sa chcú páčiť Bohu, musia prestať robiť zlé veci. Mnohí, ktorí si Jána vypočuli, oľutovali svoje hriechy a Ján ich krstil v rieke Jordán.

Ján žil veľmi jednoducho. Nosil odev z ťavej srsti a jedol kobylky a med divých včiel. Ľudia boli na Jána zvedaví. Chodili sa naňho pozrieť dokonca aj pyšní farizeji a saduceji. Ján im povedal: „Musíte sa zmeniť a oľutovať svoje hriechy. Nemyslite si, že ste výnimoční len preto, že si hovoríte Abrahámove deti. To ešte neznamená, že ste Božie deti.“

Mnohí Židia prišli za Jánom a pýtali sa: „Čo musíme robiť, aby sme sa Bohu páčili?“ Ján im odpovedal: „Ak máte dva odevy, dajte jeden človeku, ktorý ho potrebuje.“ Vieš, prečo to povedal? Chcel, aby jeho učeníci vedeli, že ak sa chcú páčiť Bohu, musia milovať ľudí.

Vyberačom daní Ján povedal: „Buďte poctiví a nikoho nepodvádzajte.“ Vojakom hovoril: „Neberte úplatky a nikdy neklamte.“

 Za Jánom prichádzali aj kňazi a Léviti a pýtali sa ho: „Kto si? Každý to chce vedieť.“ Ján im povedal: „Ja som ten, kto volá v pustatine a kto vedie ľudí k Jehovovi, ako predpovedal Izaiáš.“

Ľuďom sa páčilo to, čo ich Ján učil. Mnohí uvažovali, či práve on nie je Mesiáš. Ale Ján im povedal: „Prichádza niekto väčší ako ja. Nie som hoden ani rozviazať mu remienky na sandáloch. Ja krstím vodou, ale on bude krstiť svätým duchom.“