Farizeji sa veľmi snažili o to, aby ich ľudia obdivovali. Keď urobili láskavý skutok, urobili to tak, aby si to iní všimli. Modlili sa na verejnosti, aby ich každý videl. Farizeji sa učili naspamäť dlhé modlitby a odriekali ich v synagógach a na uliciach, kde ich mohli všetci počuť. Preto boli ľudia prekvapení, keď im Ježiš povedal: „Nemodlite sa tak ako farizeji. Myslia si, že na Boha urobia svojimi dlhými modlitbami dojem, ale nie je to tak. Modlitba má byť iba medzi vami a Jehovom. Nehovorte dookola to isté. Jehova chce, aby ste mu povedali, čo si naozaj myslíte a čo cítite vo svojom vnútri.

Mali by ste sa modliť takto: ‚Náš Otče v nebesiach, nech sa posvätí tvoje meno. Nech príde tvoje Kráľovstvo. Nech sa deje  tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.‘“ Ježiš im tiež povedal, aby sa modlili o jedlo na každý deň, o odpustenie svojich hriechov a o ďalšie osobné veci.

Pokračoval: „Nikdy sa neprestaňte modliť. Stále proste svojho Otca, Jehovu, o dobré veci. Každý rodič chce dať svojmu dieťaťu dobré veci. Ak vás poprosí syn o chlieb, dáte mu kameň? Ak vás poprosí o rybu, dáte mu hada?“

Potom to Ježiš vysvetlil: „Ak vy viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, Jehova, svätého ducha vám! Stačí ho len poprosiť.“ Robíš to aj ty? O aké veci sa modlíš?