Pri poslednej spoločnej večeri Ježiš svojim apoštolom povedal: „Dnes v noci ma všetci opustíte.“ Peter však tvrdil: „Ja nie! Aj keby ťa všetci opustili, ja ťa nikdy neopustím.“ Ale Ježiš mu povedal: „Skôr ako zakikiríka kohút, trikrát povieš, že ma nepoznáš.“

Keď vojaci odvádzali Ježiša do domu Kaifáša, skoro všetci apoštoli utiekli. Ale dvaja išli za nimi. Jedným z nich bol Peter. Vošiel na nádvorie Kaifášovho domu a zohrieval sa pri ohni. Keď oheň osvetlil Petrovu tvár, jedna slúžka povedala: „Ja ťa poznám! Ty si bol s Ježišom!“ Peter sa bránil: „Nie, nebol! Neviem, o čom hovoríš!“ A odišiel k bráne. Ale tam si ho všimla iná slúžka a povedala ostatným: „Tento muž bol s Ježišom!“ No Peter tvrdil: „Vôbec toho človeka nepoznám!“ Neskôr znovu niekto povedal: „Si jeden z nich! Tvoj prízvuk prezrádza, že si z Galiley tak ako Ježiš.“ Peter prisahal: „Nepoznám ho!“

V tej chvíli zakikiríkal kohút. Peter videl, ako sa Ježiš obrátil a pozrel sa naňho. Vtedy si spomenul na jeho slová, vyšiel von a horko plakal.

Medzitým v dome Kaifáša zasadol židovský súd, Sanhedrin, aby súdil Ježiša. Sudcovia už vopred rozhodli, že Ježiš musí zomrieť, a teraz na to hľadali dôvod. Ale nedokázali proti nemu nič nájsť. Napokon sa Kaifáš Ježiša priamo opýtal: „Si Boží Syn?“ Ježiš odpovedal: „Som.“ Kaifáš povedal: „Nepotrebujeme ďalšie dôkazy. Uráža Boha!“ Súd rozhodol: „Tento muž musí zomrieť.“ Fackali ho, pľuli naňho, zakryli  mu oči a bili ho so slovami: „Ak si prorok, povedz nám, kto ťa udrel!“

Keď nastal deň, priviedli Ježiša do siene Sanhedrinu a znova sa ho opýtali: „Si Boží Syn?“ Ježiš odpovedal: „Vy sami to hovoríte.“ Potom ho obvinili z toho, že uráža Boha, a odviedli ho do paláca rímskeho miestodržiteľa Pontského Piláta. Čo sa stalo potom? To sa dočítame v ďalšom príbehu.