Desať dní po Ježišovom návrate do neba dostali učeníci svätého ducha. Bol rok 33 n. l. a do Jeruzalema prišlo veľa ľudí na sviatok Letníc. V hornej miestnosti jedného domu sa zišlo asi 120 Ježišových učeníkov. Zrazu sa stalo niečo zvláštne. Nad hlavou každého učeníka sa objavilo niečo ako plamienok a všetci začali hovoriť rôznymi jazykmi. V celom dome bolo počuť hluk, ktorý pripomínal víchricu.

Tento hluk počuli aj cudzinci, ktorí prišli do Jeruzalema, a bežali k domu pozrieť sa, čo sa deje. Keď počuli učeníkov hovoriť rôznymi jazykmi, žasli a hovorili: „Títo ľudia sú predsa z Galiley. Ako to, že hovoria našimi jazykmi?“

Peter s apoštolmi sa postavil pred ľudí. Porozprával im, ako bol Ježiš zabitý a že ho Jehova vzkriesil z mŕtvych. Povedal:  „Teraz je Ježiš v nebi po pravici Boha a poslal nám svätého ducha, ako to sľúbil. Preto vidíte a počujete tieto zázraky.“

Petrove slová na ľudí hlboko zapôsobili a opýtali sa: „Čo máme urobiť?“ Povedal im: „Oľutujte svoje hriechy a dajte sa pokrstiť v mene Ježiša. Aj vy dostanete dar svätého ducha.“ V ten deň sa dalo pokrstiť asi 3 000 ľudí. Odvtedy začalo učeníkov v Jeruzaleme veľmi rýchlo pribúdať. S pomocou svätého ducha apoštoli vytvárali ďalšie zbory, aby mohli učeníkov učiť všetko, čo im Ježiš prikázal.