KNANANUK 139
Hanoin toʼok bá, sente toʼok bá
-
1. Ha·noin took bá, sen·te took bá,
ka·tak i·ta ta·ma ba mun·du foun.
Mo·ris da·me no kon·ten·te,
li·vre hu·si sa·la no ma·te.
Jeo·vá U·kun ha·hú o·na,
sei ha·la·kon su·sar no te·rus.
Tem·pu be·sik o·na ba Pa·ra·í·zu.
I·ta ho la·ran sei kan·ta ho hak·so·lok:
(REFRAUN)
“Oh A·man Jeo·vá, I·ta mak di·ak.
I·ta kum·pre pro·me·sa mai a·mi.
A·mi a·gra·de·se no kan·ta ba I·ta,
I·ta me·sak deit me·re·se si·mu ha·hii.”
-
2. Ha·noin took bá, sen·te took bá,
ka·tak i·ta ta·ma ba mun·du foun.
La i·ha tan la·ran-su·sar,
e·ma ho·tu ha·do·mi ma·lu.
Bu·at ho·tu sai loos o·na
tu·ir Jeo·vá ni·a ha·ka·rak.
E·ma ma·te sei he·tan mo·ris-hi·as,
i·ta ha·mu·tuk kan·ta ho la·ran to·mak:
(REFRAUN)
“Oh A·man Jeo·vá, I·ta mak di·ak.
I·ta kum·pre pro·me·sa mai a·mi.
A·mi a·gra·de·se no kan·ta ba I·ta,
I·ta me·sak deit me·re·se si·mu ha·hii.”
(Haree mós Sal 37:10, 11; Isa 65:17; João 5:28; 2 Ped 3:13.)