Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 2

Ñandejára ‘oguerohory isakrifisiokuéra’

Ñandejára ‘oguerohory isakrifisiokuéra’

HEBREOS 11:4

IDÉA PRINSIPÁL: Peteĩ istória omombeʼúva mbaʼéichapa ojeadora vaʼerã Jehovápe añoiténte

1-3. a) ¿Mbaʼe pregúntapa ñambohováita? b) ¿Mbaʼépa hína umi 4 mbaʼe iñimportánteva oreko vaʼerã pe adorasión verdadéra? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme).

ABEL oĩ pe ñúme ha omaña hína umi ijovechakuérare. Koʼã ovecha onase guive, haʼe mborayhúpe oñangareko ha omongakuaa vaʼekue chupekuéra. Koʼág̃a haʼe oiporavo unos kuánto ojuka ha oofrese hag̃ua Ñandejárape rregáloramo. Abel ningo peteĩ yvypóra imperfékto ha ojapo ko sakrifísio oadora hag̃ua Ñandejárape, ¿oaseptánepa Jehová upéva?

Espíritu sánto rupive apóstol Pablo oskrivi Abel rehe, ha heʼi: ‘Ñandejára oguerohory isakrifísio’. Péro Jehová orrechasa Caín ofrénda (elee Hebreos 11:4). Ko mbaʼe oiko vaʼekue ñanemopensa ha jaikuaase, ¿mbaʼérepa Ñandejára oasepta Abel ojapo vaʼekue oadora hag̃ua chupe, péro orrechasa Caín ojapo vaʼekue? ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Caín ha Abel ehémplogui ha umi ótro Ñandejára siérvo oñemombeʼúvagui Hebreos kapítulo 11-pe? Ñambohováivo koʼã pregúnta ikatúta ñantende porãve mbaʼépa heʼise jaadora Jehovápe añoiténte.

Koʼág̃a ñaanalisáta mbykymi umi mbaʼe oiko vaʼekue Abel tiémpo guive Ezequiel tiémpo peve, ha upekuévo jahecháta 4 mbaʼe iñimportánteva oreko vaʼerã pe adorasión ikatu hag̃uáicha Jehová oasepta: 1) Pe adorasión oñemeʼẽ vaʼerã Jehovápe, 2) oñemeʼẽ vaʼerã chupe pe iporãvéva, 3) ojeadora vaʼerã chupe añoite haʼe oipotaháicha, ha 4) mbaʼérepa jaadora chupe.

¿Mbaʼérepa Ñandejára orrechasa Caín adorasión?

4, 5. ¿Mbaʼéichapa Caín oikuaa Jehovápe omeʼẽ vaʼerãha iñofrénda?

4 (Elee Génesis 4:2-5). Caín oikuaa porã kuri omeʼẽ vaʼerãha Jehovápe pe ofrénda. ¿Mbaʼéicha oikuaa upéva? Pórke Caín oreko vaʼekue heta tiémpo ha oportunida oikuaa hag̃ua Jehovápe. Haʼe ha iñermáno Abel orekóma amo 100 áñorupi oofresérõ guare umi ofrénda Ñandejárape. * Avei mokõivéva oikuaa oexistiha pe hardín de Edén ha oiméne mombyry guive ohecha voi rakaʼe hikuái upe yvy iporãitéva. Ohecháne rakaʼe avei hikuái umi keruvín ombotývape pe hardín entráda ani hag̃ua ojeike upépe (Gén. 3:24). Katuete ituakuéra omombeʼúne raʼe chupekuéra Jehová ojapo hague opa mbaʼe oikovéva, ha omanóramo jepe ohóvo hikuái mbeguekatúpe, ndahaʼéi hague upéva la Jehová oipota vaʼekue yvyporakuérape g̃uarã (Gén. 1:24-28). Oikuaávo koʼã mbaʼe, Caín oiméne ohechakuaa raʼe omeʼẽ vaʼerãha Jehovápe irregálo.

5 ¿Mbaʼépa oiméne omomýi avei Caínpe ojapo hag̃ua iñofrénda? Jehová ningo oprofetisa vaʼekue oĩtaha peteĩ “familiare” opyrũtava pe “mbói” akãre, pe omboliga vaʼekue Évape odesidi hag̃ua peteĩ mbaʼe ivaietereíva (Gén. 3:4-6, 14, 15). Upévare Caín, haʼe rupi pe taʼýra ypykue, ikatu oime opensa raʼe haʼe haʼeha pe “familiare” oñepromete vaʼekue (Gén. 4:1). Avei upérõ Jehová oñeʼẽ mimi gueteri umi yvypóra pekadór ndive, por ehémplo oñeʼẽ kuri Adánpe opeka riréma jepe. Oiméne Ñandejára oñeʼẽ raʼe chupe peteĩ ánhel rupive (Gén. 3:8-10). Jehová oñeʼẽ avei kuri Caínpe omeʼẽ rire iñofrénda (Gén. 4:6). Upévare katuete Caín oikuaáne raʼe Jehová omereseha ojeadora chupe.

6, 7. ¿Ivaípa raʼe pe ofrénda omeʼẽ vaʼekue Caín, térãpa ndojapói raʼe Jehová oipotaháicha? Emyesakã.

6 ¿Mbaʼérepa upéicharõ Jehová ndoguerohorýi Caín ofrénda? ¿Nomeʼẽi mbaʼe piko pe iporãvéva? La Biblia nomombeʼúi mbaʼeve, heʼínte Caín ogueru hague “umi mbaʼe omonoʼõ vaʼekue ikokuégui”. Hiʼarive oñemeʼẽrõ guare pe léi Moiséspe, Jehová heʼi kuri haʼe oguerohoryha koʼãichagua sakrifísio (Núm. 15:8, 9). Avei ñapensa vaʼerã mbaʼéichapa ojeiko vaʼekue upe tiémpope. Upérõ ningo umi yvypóra hoʼu vaʼekue umi mbaʼe oprodusíva pe yvy añoiténte (Gén. 1:29). Ha oiméne Caín heta ombaʼapóne raʼe okonsegi hag̃ua iñofrendarã, pórke Jehová omaldesi vaʼekue pe yvy kompletoite, pe hardín de Edén añoite nomaldesíri vaʼekue (Gén. 3:17-19). Caín heta ojesakrifika kuri oofrese hag̃ua hiʼupy, peteĩ mbaʼe oipytyvõva yvyporakuérape oikove hag̃ua, upéicharõ jepe Jehová ndoaseptái Caín ofrénda.

7 ¿Ikatu piko oime Caín ojavy raʼe ha ndojapói iñofrénda Ñandejára oipotaháicha? Amalisia ndaupéichai, ¿mbaʼérepa? Pórke Jehová orrechasárõ guare Caín ofrénda, haʼe nokondenái mbaʼéichapa ojejapo kuri pe ofrénda. Añetehápe ndojekuaái voi mbaʼéichapa oiméne Caín térã Abel ojapo raʼe iñofrénda. ¿Mbaʼépa upéicharõ la provléma?

Caín adorasión naiporãi vaʼekue (Ehecha párrafo 8 ha 9)

8, 9. a) ¿Mbaʼérepa Jehová ndoguerohorýi Caínpe ni iñofrénda? b) ¿Mbaʼépa ndéve g̃uarã iñinteresánte la Biblia heʼíva Caín ha Abel rehe?

Umi mbaʼe Pablo heʼi vaʼekue umi hebréope ohechauka porã Caín provléma haʼe hague mbaʼérepa ojapo iñofrénda. Caín ningo ndojeroviái vaʼekue (Heb. 11:4; 1 Juan 3:11, 12). Upévare Jehová ndoguerohorýi Caínpe voi, ndahaʼéi iñofréndante (Gén. 4:5-8). Jehová ningo peteĩ Túa ivuénova, upévare mborayhúpe oñehaʼã okorrehi itaʼýrape. Péro Caín oñemolómo Jehovágui ha ndohejái haʼe oipytyvõ chupe. Caín pyʼapy henyhẽ umi mbaʼe vai ogustávagui yvypóra rete imperféktope, upévare haʼe ‘ijarhél, oñorairõse ha iselóso’ (Gál. 5:19, 20, nóta). Ha Caín oreko rupi ipyʼapýpe umi mbaʼe vai, ndoservíri chupe mbaʼeverã umi mbaʼe porã ojapo vaʼekue oadora hag̃ua Jehovápe. Iñehémplo ñanemboʼe jaadora Jehovápe haʼe oipotaháicha ndeʼiseiha jajapo umi mbaʼe jajechauka hag̃uánte.

La Biblia omombeʼu heta mbaʼe Caín rehe. Por ehémplo jaikuaa umi mbaʼe Jehová heʼi vaʼekue chupe ha mbaʼépa Caín ombohovái Ñandejárape. Avei jaikuaa itaʼyrakuéra réra ha unas kuánta kósa ojapo vaʼekue hikuái (Gén. 4:17-24). Péro Abélgui ndajaikuaaguasúi mbaʼeve, por ehémplo ndajaikuaái oimépa haʼe ifamília jepe raʼe, ha la Bíbliape ndojeskrivíri avei mbaʼevete haʼe heʼi vaʼekue. Upéicharõ jepe, umi mbaʼe Abel ojapo vaʼekuégui ñaaprende hetaiterei mbaʼe koʼag̃aite peve. ¿Mbaʼérepa jaʼe upéva?

Abel ehémplo ñanemboʼe heta mbaʼe pe adorasión verdadéragui

10. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Abel ehémplo pe adorasión verdadéragui?

10 Abel ojapo vaʼekue iñofrénda Jehovápe oikuaágui chupe añoite oñemeʼẽ vaʼerãha pe adorasión. Avei ojapórõ guare iñofrénda omeʼẽ pe iporãvéva, ha upearã Abel “oiporavo ijovechakuéra apytégui umi ovecha iporãvéva”. La Biblia ndeʼíri oimépa Abel omoĩ raʼe upe ofrénda peteĩ altár ári, péro jaikuaa porã ojejapo hague Ñandejára oipotaháicha, upévare haʼe oguerohory. Péro la iñimportantevéva hína mbaʼérepa Abel ojapo upe ofrénda, ha ohasámarõ jepe 6.000 áño, koestedía peve haʼete ku oñeʼẽva ñandéve iñehémplo rupive. Abel ojapo upe ofrénda ojeroviágui Jehováre ha ohayhúgui umi imandamiénto. ¿Mbaʼéichapa jaikuaa upéva?

Abel okumpli umi 4 mbaʼe iñimportánteva oñemeʼẽ hag̃ua pe adorasión verdadéra (Ehecha párrafo 10)

11. ¿Mbaʼérepa Jesús ikatu vaʼekue heʼi Abel rehe ihustoha?

11 Primeroite ñanemanduʼa vaʼerã Jesús heʼi vaʼekuére Abel rehe, haʼe ningo oikuaa porã vaʼekue chupe. Jesús oĩ vaʼekue yvágape Abel oikovérõ guare ha siémpre omaña ha oñeinteresa vaʼekue hese (Prov. 8:22, 30, 31; Juan 8:58; Col. 1:15, 16). Upévare Jesús heʼírõ guare Abel ihustoha, Jesús oñeʼẽ umi mbaʼe haʼe voi ohecha vaʼekuére (Mat. 23:35). Pe persóna ihústova haʼe hína pe ohechakuaáva Jehová odesidi vaʼerãha mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai. Péro ndahaʼéi upévante: Ohechauka umi mbaʼe heʼi ha ojapóvare oapojaha Jehová odesidíva (ekompara Lucas 1:5, 6 heʼívare). Oraha ningo heta tiémpo ojeʼe hag̃ua peteĩ persóna rehe ihustoha. Upévare jaʼekuaa are guivéma oiméne Abel ohechauka hague oikóvo ojapoha entéro mbaʼe Jehová oipotaháicha, ojapo mboyve jepe iñofrénda. Ha upéva oiméne ijetuʼu raʼe chupe. Katuete oiméne iñermáno majór Caín ndahaʼéi vaʼekue ehémplo porã chupe g̃uarã, pórke Caín iñaña vaʼekue ikorasõite guive (1 Juan 3:12). Abel sy naiñeʼẽrendúi vaʼekue ha nokumplíri peteĩ mandamiénto omeʼẽva Jehová, itúa katu opuʼã Jehováre ha odesidise ijeheguíntema mbaʼépa oĩ porã ha mbaʼépa oĩ vai (Gén. 2:16, 17; 3:6). ¡Ajépa ipyʼaguasuete Abel odesidi hag̃ua ndosegimoʼãiha ihentekuéra ehémplo!

12. ¿Mbaʼépepa idiferénte vaʼekue Caín ha Abel?

12 Upéi, apóstol Pablo omyesakã pe persóna ojeroviáva ohechaukaha avei ihustoha, jahechami mbaʼéichapa. Haʼe oskrivi: “Ojerovia rupi, Abel omeʼẽ vaʼekue Ñandejárape peteĩ sakrifísio iporãvéva Caín sakrifísiogui. Péicha ojerovia rupi, Ñandejára heʼi hese ihustoha” (Heb. 11:4). Pablo heʼíva ohechauka Abel oikove aja entéro ojerovia hague Jehováre ipyʼaite guive, ha ohechakuaa entéro mbaʼe Ñandejára ojapóva ha ojeruréva oĩ porãha. Caín katu ndaupeichaiete voi.

13. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe Abel ehémplo?

13 Abel ehémplo ñanemboʼe pe adorasión verdadéra osẽha peteĩ korasõ ipotĩvagui añoiténte. Peichagua persóna ojerovia Jehováre ikorasõ mbytete guive, ha oapoja ha okumpli entéro mbaʼe Ñandejára omandáva. Avei ñaaprende jaadora Jehovápe añoiténte ndeʼiseiha jaadora chupe una vénte, upéva rangue jahechaukáta upéva ñande rekove pukukue ha entéro mbaʼe jajapóvape.

Umi Ñandejára siérvo yma guare ojapo Abel ojapo haguéicha

14. ¿Mbaʼérepa Jehová oasepta umi ofrénda ojapo vaʼekue Noé, Abrahán ha Jacob?

14 Abel haʼe vaʼekue pe primer yvypóra imperfékto omeʼẽva Jehovápe adorasión verdadéra, péro ndahaʼéi vaʼekue pe último. Apóstol Pablo imanduʼa unos kuánto yvypóra oadora vaʼekuére Jehovápe haʼe oipotaháicha, umíva apytépe Noé, Abrahán ha Jacob (elee Hebreos 11:7, 8, 17-21). Káda uno koʼã siérvo yma guare, haʼéva héfe de família, ojapo vaʼekue algúna ofrénda Jehovápe g̃uarã ha haʼe oguerohory isakrifisiokuéra. ¿Mbaʼérepa? Pórke haʼekuéra ndahaʼéi ojapónteva sakrifísio, síno okumpli umi 4 mbaʼe oikotevẽva pe adorasión verdadéra. Jahechami iñehemplokuéra.

Umi sakrifísio oofrese vaʼekue Noé ohechauka porã mávapepa ojeadora vaʼerã (Ehecha párrafo 15 ha 16)

15, 16. ¿Mbaʼéichapa Noé okumpli umi 4 mbaʼe iñimportánteva oñemeʼẽ hag̃ua pe adorasión verdadéra?

15 Noé onase vaʼekue 126 áñonte Adán omano rire, ha upérõ guare ko múndo oñembyaipaitéma kuri pe adorasión fálsa káusare * (Gén. 6:11). Entéro família oĩvagui ko yvy ape ári pe dilúvio mboyve, Noé ha ifamília añoite oservi vaʼekue Jehovápe haʼe oipotaháicha (2 Ped. 2:5). Noé ojesalva rire pe dilúviogui, oñandu kuri tekotevẽha omopuʼã peteĩ altár * ha ojapo sakrifísio Jehovápe. Noé ojapo upéva ipyʼaite guive, ha péicha ohechauka porã ifamíliape ha entéro idesendientekuérape Jehovápe añoite oñemeʼẽ vaʼerãha adorasión. Entéro animál ikatúvagui osakrifika, “Noé oiporavo unos kuánto animál ipotĩva ha avei umi guyra ipotĩva” (Gén. 8:20). Koʼã ofrénda haʼe vaʼekue pe iporãvéva, pórke Jehová voi heʼi vaʼekue koʼã animál ipotĩha (Gén. 7:2).

16 Noé osakrifika vaʼekue koʼã ofrénda ojehapýva pe altár ojapo vaʼekue ári. ¿Ojapópa iñadorasión Ñandejára oipotaháicha? Si, pórke la Biblia heʼi Jehovápe g̃uarã hyakuã asy hague upe ofrénda ojehapýva, ha upéi ovendesi hague Noé ha itaʼyrakuérape (Gén. 8:21; 9:1). Péro Jehová oasepta upe ofrénda prinsipálmente oikuaágui mbaʼérepa Noé ojapo upéva. Noé ningo ojerovia vaʼekue Jehováre ipyʼaite guive, ha ojerovia Ñandejára ojeruréva ha ojapóva siémpre oĩ porãha, ha umi sakrifísio ojapóva rupive haʼe ohechauka upéva. Noé siémpre iñeʼẽrendu Jehovápe ha okumpli umi mbaʼe haʼe omandáva, upévare la Biblia heʼi hese: “Noé oiko Ñandejára tee oipotaháicha”. Upéicha rupi siémpre ñanemanduʼáta hese haʼe hague peteĩ kuimbaʼe ihústova (Gén. 6:9; Ezeq. 14:14; Heb. 11:7).

17, 18. ¿Mbaʼéichapa Abrahán okumpli umi 4 mbaʼe iñimportánteva oñemeʼẽ hag̃ua pe adorasión verdadéra?

17 Abrahán oikohárupi ningo henyhẽ vaʼekue pe adorasión fálsa. Pe siuda de Úrpe, Abrahán oikohápe, oĩ vaʼekue peteĩ témplo tuichaitereíva pe dios lúna Nanápe g̃uarã. * Abrahán túa jepe peteĩ tiémpore oadora vaʼekue umi dios fálsope (Jos. 24:2). Péro Abrahán odesidi oadora Jehovápe. Haʼe oiméne oikuaa vaʼekue Ñandejára teépe Sem rupive, haʼéva Noé raʼy. Abrahán ha Sem oikóne raʼe el mísmo tiémpope 150 áñore.

18 Abrahán ningo oikove vaʼekue heta áñore, ha oofrese jepe heta sakrifísio. Péro koʼã mbaʼe haʼe siémpre ojapo vaʼekue omeʼẽ hag̃ua iñadorasión Jehovápe añoiténte (Gén. 12:8; 13:18; 15:8-10). ¿Oĩ piko raʼe preparádo Abrahán omeʼẽ hag̃ua umi ofrénda iporãvéva Jehovápe? Si. Upéva hesakã porã Abrahán oĩrõ guare dispuésto osakrifikávo itaʼýra ohayhuetéva Isaácpe. Upérõ Jehová omombeʼu Abrahánpe en detálle mbaʼéichapa ojapo vaʼerã upe sakrifísio, péicha ojapóta kuri haʼe oipotaháicha (Gén. 22:1, 2). Ha Abrahán ojapóta kuri Ñandejára heʼi hagueichaite chupe, péro ipahápe Jehová ojoko Abrahánpe ani hag̃ua ojuka itaʼýrape (Gén. 22:9-12). Jehová oasepta Abrahán adorasión pórke oikuaa vaʼekue mbaʼérepa haʼe ojapo upéva: Ikorasõ potĩgui. Apóstol Pablo oskrivi voi: “Abrahán ojerovia Jehováre ha upévare ojeʼe hese ihustoha” (Rom. 4:3).

Jacob omoĩ ehémplo iporãva ifamíliape g̃uarã (Ehecha párrafo 19 ha 20)

19, 20. ¿Mbaʼéichapa Jacob okumpli umi 4 mbaʼe iñimportánteva oñemeʼẽ hag̃ua pe adorasión verdadéra?

19 Jacob oikóramo jepe diferénte lugárpe, hetave tiémpore oiko vaʼekue Canaánpe, pe yvy Jehová opromete vaʼekue Abrahán ha ifamiliarépe (Gén. 17:1, 8). Ko lugárpe umi hénte ojapo vaʼekue umi mbaʼe itieʼỹ ha ivaietereíva oadora hag̃ua idioskuérape, upévare Jehová heʼi ‘oñemosẽmbataha chupekuéra upe oikohágui’ (Lev. 18:24, 25). Jacob orekórõ guare 77 áño osẽ Canaángui, upéi omenda ha tiémpo rire ou jey peteĩ família tuicháva reheve ha heta siérvo reheve (Gén. 28:1, 2; 33:18). Péro pe adorasión fálsa oafekta vaʼekue unos kuánto ifamíliape. Upéicharõ jepe, Jehová heʼírõ guare Jacóbpe oho hag̃ua Betélpe ha tomopuʼã upépe peteĩ altár, Jacob ensegída ojapo upéva. Ñepyrũrã heʼi ifamíliape: ‘Pehundi umi dios fálso raʼanga perekóva, ha peñemopotĩ’. Upe rire haʼe ojapopaite upe ojeʼe vaʼekue chupe (Gén. 35:1-7).

20 Jacob omopuʼã vaʼekue unos kuánto altár pe Tiérra Prometídape, péro haʼe siémpre oipuru umíva omeʼẽ hag̃ua adorasión Jehovápe (Gén. 35:14; 46:1). Jacob ningo omeʼẽ vaʼekue sakrifísioramo pe iporãvéva, oadora Ñandejárape haʼe oipotaháicha, ha Ñandejára oikuaa porã mbaʼérepa oadora chupe, upévare la Biblia heʼi Jacob rehe ‘ihustoha’, péicha ojeʼe umi persóna Ñandejára oguerohorývare (Gén. 25:27, nóta). Oikove aja entéro, Jacob omoĩ ehémplo iporãitereíva pe nasión oútavape chugui, pe nasión de Israélpe g̃uarã (Gén. 35:9-12).

21. ¿Mbaʼépa ñanemboʼe umi Ñandejára siérvo yma guare pe adorasión verdadéragui?

21 ¿Mbaʼépa ñanemboʼe pe adorasión verdadéragui umi Ñandejára siérvo yma guare? Haʼekuéraicha avei, koʼág̃arupi ñande jerére oĩ heta hénte, umíva apytépe ñane hentekuéra jepe, ikatúva ñanemomombyry Ñandejáragui ha upevakuére ndajaadorái chupe añoiténte haʼe omereseháicha. Ikatu hag̃uáicha jagueropuʼaka tekotevẽ jajerovia mbarete Jehováre ha jaguerovia umi mbaʼe haʼe ojeruréva siémpre iporãveha. Jahechauka hína upéva ñaneñeʼẽrendúvo Jehovápe ha ñameʼẽvo chupe ñane tiémpo, ñane mbaretekue ha umi mbaʼe jarekóva jaservi hag̃ua chupe (Mat. 22:37-40; 1 Cor. 10:31). Ñameʼẽramo Jehovápe pe iporãvéva jaadora hag̃ua chupe, jajapóramo haʼe oipotaháicha, ha korasõ potĩ reheve, haʼe ñanderecháta ihústovaramo, ¡ajépa javyʼaite jaikuaávo upéva! (elee Santiago 2:18-24).

Peteĩ nasión oadoráva Jehovápe añoiténte

22-24. ¿Mbaʼéichapa pe léi ohechauka vaʼekue iñimportanteha a) mávapepa oñemeʼẽ pe adorasión, b) oñemeʼẽ pe iporãvéva, c) ojeadora Ñandejárape haʼe oipotaháicha?

22 Jehová omeʼẽ vaʼekue pe léi Jacob desendientekuérape, péicha oikuaauka porã chupekuéra mbaʼépa ohaʼarõ chuguikuéra. Iñeʼẽrendúramo hikuái Jehovápe, haʼe ‘oiporavóta chupekuéra ipuevlorã’ ha oikóta chuguikuéra “peteĩ nasión sánta” (Éx. 19:5, 6). Emañamína mbaʼéichapa pe léi ohechauka umi 4 mbaʼe iñimportánteva oreko vaʼerã pe adorasión verdadéra.

23 Jehová ohechauka porã umi israelítape mávapepa omeʼẽ vaʼerã iñadorasión. Haʼe heʼi: “Chéve añoite cheadora vaʼerã ha ndereguerekói vaʼerã ótro dios” (Éx. 20:3-5). Avei umi sakrifísio oofreséva Jehovápe haʼe vaʼerã pe iporãvéva. Por ehémplo, umi animál omeʼẽva hikuái sakrifísioramo isáno vaʼerã ha ndorekói vaʼerã ni peteĩ defékto (Lev. 1:3; Deut. 15:21; ekompara Malaquías 1:6-8 heʼívare). Umi levítape otoka vaʼekue peteĩ párte umi ofrénda oñemeʼẽvagui Jehovápe, péro haʼekuéra voi omeʼẽ vaʼerã avei kuri iñofrénda. Ha ‘opa mbaʼe oñemeʼẽvagui chupekuéra omeʼẽ vaʼerã hikuái Jehovápe iporãnguete’ (Núm. 18:29). Umi israelítape ojeʼe porã vaʼekue mbaʼéichapa omeʼẽ vaʼerã adorasión Ñandejárape, por ehémplo oñeñeʼẽvo umi sakrifísiore ojeʼe chupekuéra mbaʼépa, moõpa ha mbaʼéichapa ojapo vaʼerã umi sakrifísio Jehovápe. En totál oñemeʼẽ umi israelítape mas de 600 léi ogiáva chupekuéra oikuaa hag̃ua mbaʼéichapa oiko vaʼerã, ha ojeʼe chupekuéra: “Peñatende vaʼerã pejapo hag̃ua pende Jára Jehová heʼi hagueichaite peẽme. Peẽ napesẽi vaʼerã pe tapégui a la derécha ni a la iskiérda” (Deut. 5:32).

24 ¿Añetehápe piko iñimportánte kuri moõpa umi israelita ojapo isakrifísio? Si. Jehová omanda kuri ipuévlope omopuʼã hag̃ua peteĩ tavernákulo, ha upe guive upépentema ojeadora vaʼerã Jehovápe (Éx. 40:1-3, 29, 34). Upe tiémpope umi israelita ogueraha vaʼerã iñofrénda pe tavernákulope oipotáramo Ñandejára oasepta umíva * (Deut. 12:17, 18).

25. ¿Mbaʼépa pe iñimportantevéva oreko vaʼerã enkuénta umi israelita oofrese jave iñofrénda? Emyesakã.

25 Péro la iñimportantevéva kuri, mbaʼérepa umi israelita oofrese la iñofrénda. Ojapo vaʼerã upéva ohayhúgui ipyʼaite guive Jehovápe ha umi imandamientokuéra (elee Deuteronomio 6:4-6). Umi israelita oadora jave Jehovápe por ovligasión, Jehová orrechasa chuguikuéra isakrifísio (Is. 1:10-13). Iproféta Isaías rupive Jehová heʼi porã vaʼekue chupekuéra ndoguerohoryiha oĩramo oadoráva chupe tovamokõime. Haʼe heʼi: “Ko puévlo [...] ijurúpente chemombaʼeguasu, péro ikorasõ katu mombyry oĩ chehegui” (Is. 29:13).

Pe adorasión ojejapóva pe témplope

26. ¿Mbaʼérepa iñimportánte vaʼekue pe témplo Salomón omopuʼã vaʼekue ojeadora hag̃ua Jehovápe?

26 Mas de 400 áñorupi umi israelita oike rire pe Tiérra Prometídape, rréi Salomón ojapo peteĩ lugár tuichavéva ha iporãvéva pe tavernákulogui ojeadora hag̃ua Ñandejárape, upéva haʼe vaʼekue pe témplo (1 Rey. 7:51; 2 Crón. 3:1, 6, 7). Ñepyrũrã Jehovápe añoite ojeadora vaʼekue pe témplope, entéro umi sakrifísio oñemeʼẽ chupe. Salomón ha umi hénte oĩva ipoguýpe ojapo vaʼekue hetaiterei ofrénda, péro omeʼẽ hikuái pe iporãvéva ha Ñandejára oipotaháicha, pe léi heʼiháicha (1 Rey. 8:63). Péro Ñandejára ndahaʼéi ku oguerohorýva pe adorasión oñemeʼẽva chupe hepyeterei rupi pe témplo, ha ojejapo haguére hetaiterei sakrifísio ojeadora hag̃ua chupe upépe. La iñimportánte vaʼekue mbaʼérepa ojapo hikuái umi sakrifísio, ha Salomón ohechauka porã upéva oñeinagurárõ guare pe témplo. Haʼe heʼi: “Peẽ peservi vaʼerã Ñandejára Jehovápe pyʼamokõiʼỹre, peikóvo umi iléi heʼiháicha ha pekumplívo imandamientokuéra pejapoháicha koestedía” (1 Rey. 8:57-61).

27. a) ¿Mbaʼépa ojapo umi rréi de Israel ha pe puévlo? b) ¿Mbaʼépa ojapo Jehová upévare?

27 Ñambyasýramo jepe, umi israelita nokumplíri pe konsého porãite omeʼẽ vaʼekue pe rréi. Haʼekuéra nokumplivéi peteĩ térã hetave mbaʼe iñimportánteva ojeadora hag̃ua Jehovápe añoiténte. Umi rréi de Israel ha pe puévlo oheja ikorasõ oñembyai chuguikuéra, ndojeroviavéi Jehováre ha omboyke umi léi ihustoitéva. Heta vése ningo Jehová mborayhúpe omondo iprofetakuérape okorrehi ha oavisa hag̃ua pe puévlope mbaʼépa ohupytýta chupekuéra hembiapo vaikuére (Jer. 7:13-15, 23-26). Umíva apytépe oĩ vaʼekue proféta Ezequiel. Ko kuimbaʼe iñeʼẽrendúva oiko vaʼekue peteĩ tiémpo ijetuʼúvape, ndojeadoráirõ guare Jehovápe haʼe oipotaháicha.

Ezequiel ohecha oñemongyʼárõ pe adorasión verdadéra

28, 29. ¿Mbaʼe mbaʼépa jaikuaa Ezequiélgui? (Ehecha pe rrekuádro “Ezequiel: Hekovekue ha oikóva itiémpope”).

28 Ezequiel oikuaa porã vaʼekue mbaʼéichapa ojeadora vaʼerã Jehovápe pe témplo Salomón omopuʼã vaʼekuépe. Itúa ningo saserdóte vaʼekue, ha katuete orekóne raʼe itúrno ombaʼapo hag̃ua pe témplope (Ezeq. 1:3). Ezequiel ningo imitãme heta ohasa porãne raʼe. Katuete oiméne itúa oñeʼẽ raʼe chupe Jehováre ha pe léi rehe. Ezequiel oiméne oreko vaʼekue 1 áñorupi ojetopárõ guare pe témplope pe “lívro de la léi”. * Upe épokape ogoverna vaʼekue pe rréi ivuenoitéva Josías. Haʼe ohendu pe léi heʼíva ha opokoiterei hese, upévare ojapo opa ikatúva ojeadora hag̃ua Ñandejárape haʼe oipotaháicha (2 Rey. 22:8-13).

Katuete oiméne itúa oñeʼẽ raʼe Ezequiélpe Jehováre ha pe léi rehe (Ehecha párrafo 28)

29 Ojapo haguéicha umi kuimbaʼe ifiélva oiko vaʼekue Ezequiel mboyve, haʼe ojapo umi 4 mbaʼe iñimportánteva oñemeʼẽ hag̃ua pe adorasión verdadéra. Ohechaukaháicha pe lívro de Ezequiel, haʼe oservi vaʼekue Ñandejárape añoiténte, siémpre omeʼẽ pe iporãvéva, iñeʼẽrendu Jehovápe ha ojapo entéro mbaʼe ojeruréva chugui ha haʼe oipotaháicha. Ezequiel ojapo koʼã mbaʼe ojeroviágui Ñandejárare ipyʼaite guive. Péro umi hénte oiko vaʼekue itiémpope ndahaʼéi vaʼekue upéicha. Ezequiel okakuaa aja ohóvo ohendu Jeremías profesiakuéra, Jeremías ningo oñepyrũ vaʼekue oprofetisa áño 647-pe a.C. ha kyreʼỹme oavisa umi héntepe Jehová oporohusgataha.

30. a) ¿Mbaʼépa ohechauka umi profesía oskrivi vaʼekue Ezequiel? b) ¿Mbaʼépa heʼise profesía ha mbaʼéichapa ñantende vaʼerã Ezequiel profesiakuéra? (Ehecha pe rrekuádro “Mbaʼéichapa oñentende vaʼerã Ezequiel profesiakuéra”).

30 Umi mbaʼe oskrivi vaʼekue Ezequiel espíritu sánto rupive, ohechauka mbaʼeichaitépa Ñandejára puévlo oñemomombyry pe adorasión verdadéragui (elee Ezequiel 8:6). Jehová oñepyrũrõ guare okorrehi Judápe, Ezequiel oĩ vaʼekue umi ojegueraha vaʼekuéndi prisionéroramo Babilóniape (2 Rey. 24:11-17). Ezequiel oĩramo jepe umi prisionéro apytépe, ndojekastigái vaʼekue chupe. Jehová ningo orekóma chupe g̃uarã traváho ojapo hag̃ua pe puévlo ojegueraha vaʼekue apytépe. Umi visión ndaijojaháiva ha profesía oĩva lívro de Ezequiélpe omombeʼu mbaʼéichapa ojeadora jeýta Jehovápe añoiténte Jerusalénpe. Umíva ñanepytyvõta avei ñantende hag̃ua mbaʼéichapa og̃uahẽta pe día entéro umi ohayhúva Jehovápe oadora jeytaha chupe añoiténte.

31. ¿Mbaʼépa ñaaprendéta ko lívrogui?

31 ¿Mbaʼépa ñaaprendéta ko lívrope? Jaikuaáta michĩmi jepe pe lugár oikoha Jehová, ha jarekóta peteĩ idéa mbaʼéichapa pe yvága, avei jaikuaáta mbaʼéichapa pe adorasión verdadéra oñembyaipaite. Jahecháta avei mbaʼéichapa Jehová omopotĩ jey ha odefende ipuévlo, ha avei mbaʼéichapa koʼẽrõitéma entéro yvypóra oadoráta Jehovápe. Pe kapítulo oúvape ñaanalisáta pe primera visión oreko vaʼekue Ezequiel. Upe visión ñanepytyvõta ñapensa hag̃ua mbaʼeichaitépa tuicha Jehová ha iñorganisasión oĩva yvágape, umíva ohechauka porãta ñandéve mbaʼérepa chupe añoite ojeadora vaʼerã.

^ párr. 4 Abel amalisia onase vaʼekue Adán ha Eva oñemosẽ riremi pe hardín de Edéngui (Gén. 4:1, 2). Génesis 4:25 heʼi Ñandejára oiporavo hague Sétpe “Abel rekovia”. Adán oreko kuri 130 áño onasérõ guare itaʼýra Set, ojejuka vaiete rire Abélpe (Gén. 5:3). Upévare ikatu jaʼe Abel orekóne hague 100 áñorupi Caín ojukárõ guare chupe.

^ párr. 15 Génesis 4:26 heʼi Enós tiémpope, haʼéva Adán niéto, ‘la hénte oñepyrũ hague oipuru Jehová réra’. Péro oiméne oipuru vai rakaʼe hikuái la héra, ikatu oime ombohéra hikuái Jehová umi idioskuéra raʼangápe.

^ párr. 15 Upérõ primera ves oñeñeʼẽ la Bíbliape peteĩ altár rehe.

^ párr. 17 Pe dios fálso Nana oñembohéra vaʼekue avei Sin. Umi oikóva Úrpe oadora vaʼekue heta dióspe, péro umi témplo ha altár oĩva upe siudápe ojepuru vaʼekue prinsipálmente ojeadora hag̃ua Nanápe.

^ párr. 24 Oñeguenohẽ rire pe árka sagráda pe tavernákulogui, amalisia Jehová oaseptáma umi sakrifísio ojejapóva ótro lugárpe (1 Sam. 4:3, 11; 7:7-9; 10:8; 11:14, 15; 16:4, 5; 1 Crón. 21:26-30).

^ párr. 28 Amalisia Ezequiel oreko vaʼekue 30 áñorupi oñepyrũrõ guare oprofetisa áño 613-pe a.C. Upéicharõ oiméne onase raʼe áño 643 rupi a.C. (Ezeq. 1:1). Josías oñepyrũ ogoverna áño 659-pe a.C., ha pe lívro de la léi, oiméne pe orihinálva, ojetopa haimete 18 áño ogoverna haguépema Josías, éntre umi áño 642 ha 641 rupi a.C.