Ehecha oĩva pype

Ehecha oĩva pype

KAPÍTULO 7

Umi nasión ‘oikuaáta che haʼeha Jehová’

Umi nasión ‘oikuaáta che haʼeha Jehová’

EZEQUIEL 25:17

IDÉA PRINSIPÁL: Umi mbaʼe ñaaprendéva Israel otrata lájagui umi nasión ndorrespetáivape Jehová réra

1, 2. a) ¿Mbaʼérepa jaʼe Israel ojoguaha peteĩ ovechami omongoráva chupe atyraite lóvo? (Ehecha pe taʼanga oĩva iñepyrũme). b) ¿Mbaʼépa oheja vaʼekue oiko pe puévlo ha umi rréi?

HETAITEREI áñore Israel haʼete vaʼekue peteĩ ovecha haʼeñomi omongoráva chupe atyraite lóvo. Éste gotyo oĩ vaʼekue umi ammonita, moabita ha edomita, koʼã nasión ningo kontinuadoite oamenasa chupekuéra. Umi filisteo katu haʼe vaʼekue Israel enemígo ymaite guive, ha opyta vaʼekue oiko oéste gotyo. Nórte gotyo oĩ vaʼekue pe siuda iñimportantevéva umi komersiántepe g̃uarã, Tiro, upe siuda ipoderóso ha ipláta hetaiterei vaʼekue. Sur gotyo oĩ vaʼekue Egipto, ha pe faraón ogovernávape chupekuéra ojehecha vaʼekue voi peteĩ diósramo.

Jehová oprotehe vaʼekue umi israelítape iñenemigokuéragui, ojerovia aja hese hikuái. Péro heta vése pe puévlo ha umi rréi oheja omongyʼa chupekuéra umi nasión oĩva ijererekuéra. Por ehémplo, upéicha oiko vaʼekue pe rréi Acab rehe, haʼe ningo ojesegi vaʼekue umi ótro heʼívare ha naiñeʼẽrendúi Ñandejárape. Rréi Acab ogoverna vaʼekue pe rréino de 10 trívu oĩva Israélpe, ha oiko vaʼekue Jehosafat tiémpope, pe rréi de Judá. Acab omenda vaʼekue Jezabel rehe, pe rréi de Sidón rajýre, ko rréi oreko vaʼekue ipoguýpe Tírope, pe siuda ipoderosoitéva. Jezabel ojapo vaʼekue ikatumíva entéro umi israelita oadora hag̃ua Baálpe, ha ikáusare Acab tuichaháicha omongyʼa vaʼekue pe adorasión verdadéra (1 Rey. 16:30-33; 18:4, 19).

3, 4. a) ¿Máva kóntrapepa Ezequiel oñepyrũ avei oprofetisa? b) ¿Mbaʼe pregúntapa ñambohováita koʼág̃a?

Jehová oavisáma vaʼekue ipuévlope mbaʼépa oikóta hesekuéra naiñeʼẽrendúiramo chupe. Péro upéi ipasiénsia og̃uahẽma huʼãme (Jer. 21:7, 10; Ezeq. 5:7-9). Áño 609-pe a.C. pe ehérsito babilonio ou jey 3 veseha, upérõ ohasáma kuri haimete 10 áño pe primera ves ou haguégui. Péro ko vuéltape haʼekuéra oitýta kuri Jerusalén murallakuéra ha ohundíta umi opuʼãvape Nabucodonosor kóntrape. Koʼág̃a oñepyrũma omongora hikuái pe siuda, ha entéro mbaʼe Ezequiel oprofetisa vaʼekue oñekumplipaite. Upe rire Ezequiel oñepyrũ omombeʼu mbaʼépa oikóta umi nasión oĩvare pe Tiérra Prometída jerére.

Umi nasión opaga vaʼerã opuʼã haguére Jehováre

Ezequiélpe Jehová oikuaauka vaʼekue Judá enemigokuéra ovyʼataha oñehundi vove Jerusalén, ha opersegitaha umi ojesalvávape. Péro umi nasión opaga vaʼerã opuʼã haguére Jehováre, opersegi térã omongyʼa haguére ipuévlope. ¿Mbaʼe mbaʼépa ñaaprende Israel otrata lájagui koʼã nasiónpe? ¿Ha mbaʼéichapa omeʼẽ ñandéve esperánsa Ezequiel profesiakuéra oñeʼẽva koʼã nasiónre?

Iparientekuéra ‘odespresia’ Israélpe

5, 6. a) ¿Mbaʼérepa ikatu jaʼe umi ammonita ha umi israelita ojokuaa porãiterei hague? b) ¿Mbaʼéichapa ojotrata vaʼekue hikuái?

Ammón, Moab ha Edom jaʼe porãsérõ g̃uarã Israel parientete vaʼekue. Haʼekuéra ningo ou peteĩ famíliaguinte, ha ituakuéra ypykue oiko vaʼekue oñondive peteĩ tiémpore. Upéicharõ jepe, koʼã nasión hetaiterei vése ohechauka ndochaʼeiha Jehová puévlore ha ‘odespresia’ vaʼekue chupekuéra (Ezeq. 25:6).

Epensamína umi ammonítare. Haʼekuéra ningo Lot familiare, pe itajýra imitãvéva rupive, ha Lot hína Abrahán sovríno (Gén. 19:38). Iñidiomakuéra ojoguaiterei vaʼekue pe idióma hebréope, ha oiméne umi israelita ontende rakaʼe upe iñidiomakuéra. Ha oñopariénte rupi, Jehová heʼi umi israelítape ani hag̃ua oñorairõ Ammón kóntrape (Deut. 2:19). Upéicharõ jepe, umi hués tiémpope, umi ammonita oñomoirũ pe rréi de Moab Eglón ndive ojopy ha ombohasa asy hag̃ua Israélpe (Juec. 3:12-15, 27-30). Upéi rréi Saúl oñepyrũrõ guare ogoverna, umi ammonita oataka vaʼekue Israélpe (1 Sam. 11:1-4). Ha rréi Jehosafat tiémpope, haʼekuéra oñomoirũ jey umi moabítandi oike hag̃ua pe Tiérra Prometídape (2 Crón. 20:1, 2).

7. ¿Mbaʼéichapa otrata vaʼekue umi moabita umi israelítape?

Umi moabita haʼe vaʼekue avei Lot familiare, péro itajýra tuichavéva rupive (Gén. 19:36, 37). Jehová heʼi vaʼekue umi israelítape ani hag̃ua oñorairõ Moab kóntrape (Deut. 2:9). Péro umi moabita naimbaʼeporãi vaʼekue hendivekuéra. Oipytyvõ rangue iparientekuéra osẽvape Egíptogui oĩ haguépe prisionéroramo, haʼekuéra ojapo ikatumíva entéro ani hag̃ua umi israelita oike pe Tiérra Prometídape. Pe rréi moabita Balac okontrata Balaámpe omaldesi hag̃ua umi israelítape, ha Balaam heʼi Balácpe mbaʼéichapa ikatu oity umi israelítape tekokyʼápe ha omombaʼeguasu umi dios raʼangápe (Núm. 22:1-8; 25:1-9; Apoc. 2:14). Umi moabita omaltrata vaʼekue umi israelítape hetaiterei áñore, Ezequiel tiémpo peve (2 Rey. 24:1, 2).

8. a) ¿Mbaʼérepa Jehová heʼi umi edomita haʼeha umi israelita ermáno? b) ¿Mbaʼéichapa otrata vaʼekue umi edomita umi israelítape?

Umi edomita haʼe vaʼekue Esaú familiare, Jacob ermáno hemélo. Upéicha rupi Jehová heʼi vaʼekue umi edomita ha israelita oñoermanoha (Deut. 2:1-5; 23:7, 8). Upéicharõ jepe, umi edomita oñemoĩ umi israelítare osẽ guive Egíptogui, oñehundi peve Jerusalén áño 607-pe a.C. (Núm. 20:14, 18; Ezeq. 25:12). Ha Jerusalén oñehundírõ guare, umi edomita ovyʼa vaʼekue ohechávo mbaʼéichapa umi israelita osufri. Haʼekuéra omboliga umi babilóniope ohundi hag̃ua Jerusalén, ha ndahaʼéi upévante, síno ohapejoko umi israelita odiparávape hína okañy hag̃ua ha ontrega iñenemigokuérape (Sal. 137:7; Abd. 11, 14).

9, 10. a) ¿Mbaʼépa oiko Ammón, Moab ha Edom rehe? b) ¿Mbaʼérepa jaʼekuaa naentéroi oĩva koʼã nasiónpe omaltrata hague umi israelítape?

Jehová okovra vaʼekue Israel parientekuérape otrata vai haguére ipuévlope. Haʼe heʼi vaʼekue: “Antregáta [...] umi ammonítape umi hénte Esteguápe, ha avave naimanduʼamoʼãvéima umi ammonítare umi tetãnguéra apytépe”. Jehová heʼi avei: “Ahusgáta Moábpe, ha haʼekuéra oikuaáta che haʼeha Jehová” (Ezeq. 25:10, 11). Ohasa rire 5 áñorupi oñehundi hague Jerusalén, koʼã profesía oñepyrũ oñekumpli umi babilonio ojagarrárõ guare Ammón ha Moab. Edom rehe katu Jehová heʼi vaʼekue: “Ahundíta chugui tahaʼe kuimbaʼe térã animál, ha ahejáta nandi vera” (Ezeq. 25:13). Ha ojeprofetisa haguéicha, tiémpo rire Ammón, Moab ha Edom opaite ha ndoexistivéima (Jer. 9:25, 26; 48:42; 49:17, 18).

10 Péro naentéroi umi hénte oĩva koʼã nasiónpe omaltrata Ñandejára puévlope. Por ehémplo Zélec pe ammonita ha Itmá pe moabita, oĩ vaʼekue rréi David gerrerokuéra ipoderósova apytépe (1 Crón. 11:26, 39, 46; 12:1). Avei Rut pe moabítagui oiko vaʼekue Ñandejára siérva ifiélva ha oadora chupe (Rut 1:4, 16, 17).

Jahejáramo ñane hentekuéra ñanemokangy, haʼetéta ñañepysangáva hína peteĩ varránka pypuku rembeʼýpe

11. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Israel otrata lájagui Ammón, Moab ha Edómpe?

11 ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende Israel otrata lájagui koʼã nasiónpe? Primero, umi israelita oñepyrũrõ guare ojedeskuida, ha mbeguekatúpe ojesegi umi iparientekuéra heʼívare, haʼekuéra oñepyrũ oadora umi dios fálsope, por ehémplo Baal de Peor (umi moabita dios), ha Mólek (umi ammonita dios) (Núm. 25:1-3; 1 Rey. 11:7). Péicha avei ikatu oiko ñanderehe ko tiémpope. Ñandejopy rupi ñane parientekuéra, ikatu mbeguekatúpe jaju jajedeskuida ha jajapo peteĩ mbaʼe naiporãiva. Por ehémplo, ikatu haʼekuéra nontendéi mbaʼérepa ndajafestehái Semána Sánta, Navidad, ni ndajapartisipái mbaʼeveichagua kostúmbre oúvape rrelihión fálsagui. Haʼekuéra ningo ndahaʼéi iñañágui ñandejopýva, péro ikatu hína jajedeskuida ha sapyʼaitépe ñanembodudáma hikuái umi mbaʼe jagueroviávagui. ¡Aníkena jaheja oiko ñanderehe upéva! Ohechaukaháicha Israel istória, michĩmi jepe jahejáramo ñane hentekuéra ñanemokangy, haʼetéta ñañepysangáva hína peteĩ varránka pypuku rembeʼýpe: ¡Upéva katuete opa vaíta!

12, 13. a) ¿Mbaʼépa ikatu hína sapyʼánte ñambohovái? b) ¿Péro mbaʼépa ikatu oiko ñandefiélramo Jehovápe?

12 Ikatu avei ñaaprende ótra kósa pe tráto oreko vaʼekuégui Israel iparientekuéra Ammón, Moab ha Edom ndive. Sapyʼánte ikatu hína oñemoĩ mbarete ñanderehe umi ñane parientekuéra ndahaʼéiva kristiáno. Jesús heʼi vaʼekue voi pe mensáhe japredikáva káusare ‘umi hénte oiko vaitaha’, “taʼýra opuʼãta itúare, ha isýre opuʼãta imembykuña” (Mat. 10:35, 36). Jehová heʼi kuri umi israelítape ani hag̃ua oñorairõ iparientekuérandi, ha ñande avei ndajaikoséi jajodiskuti umi ñane pariénte ndahaʼéivandi kristiáno. Péro ndajahecharamói vaʼerã oĩramo oñemoĩva ñanderehe (2 Tim. 3:12).

13 Ikatu oime ñane parientekuéra noñehaʼãi ñandejoko jaservi hag̃ua Jehovápe. Upéicharõ jepe, ndaikatúi ñamombaʼeve chupekuéra Ñandejárape rangue. ¿Mbaʼérepa? Pórke Jehová omerese ñamoĩ chupe en primer lugár ñande rekovépe (elee Mateo 10:37). Avei ñandefiélramo Jehovápe, ikatu hína oĩ ñane pariénte oñepyrũva oservi chupe, ojapo haguéicha Zélec, Itmá ha Rut (1 Tim. 4:16). Péicha haʼekuéra orekóta avei pe oportunida iporãitéva oadorávo Ñandejára teépe, ha haʼe katuete ohayhu ha oñangarekóta avei hesekuéra.

Jehová ‘pochy reheve okastiga’ iñenemigokuérape

14, 15. ¿Mbaʼéichapa otrata vaʼekue umi filisteo umi israelítape?

14 Umi filisteo haʼe vaʼekue avei umi israelita enemígo. Haʼekuéra ningo ou vaʼekue pe ísla de Crétagui ha opyta oiko pe yvy Jehová opromete vaʼekuépe omeʼẽtaha Abrahán familiarépe. Abrahán ha Isaac ningo oreko mimi vaʼekue tráto koʼã héntendi (Gén. 21:29-32; 26:1). Umi israelita oikérõ guare pe Tiérra Prometídape, umi filisteo haʼéma vaʼekue peteĩ nasión ipoderósova ha oreko peteĩ ehérsito tuicháva. Haʼekuéra oadora vaʼekue umi dios fálsope, umíva apytépe Baal-Zebub ha Dagón (1 Sam. 5:1-4; 2 Rey. 1:2, 3). Sapyʼánte umi israelita oadora vaʼekue avei koʼã dióspe (Juec. 10:6).

15 Péro umi israelita naiñeʼẽrendúi rupi, Jehová opermiti vaʼekue umi filistéope omaltrata ipuévlope heta áñore (Juec. 10:7, 8; Ezeq. 25:15). Umi filisteo ningo heta mbaʼe oproivi vaʼekue umi israelítagui * ha ojuka avei hetápe (1 Sam. 4:10). Péro umi israelita oñarrepenti jave ha oñemoag̃ui jey Jehováre, haʼe osalva chupekuéra. Jehová ojevale unos kuánto kuimbaʼére osalva hag̃ua ipuévlo, umíva apytépe Sansón, Saúl ha David (Juec. 13:5, 24; 1 Sam. 9:15-17; 18:6, 7). Ha Ezequiel oprofetisa haguéicha, ‘pochy reheve ojekastiga’ umi filistéope, upéva oiko umi babilonio ha upe rire umi griego oikérõ guare iterritoriokuérape (Ezeq. 25:15-17).

16, 17. ¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi filisteo otrata lájagui umi israelítape?

16 ¿Mbaʼépa ñaaprende umi filisteo otrata lájagui umi israelítape? Ñane tiémpope, Ñandejára puévlope opersegíma vaʼekue ha osegi gueteri opersegi umi nasión ipoderosovéva oĩva ko yvy ape ári. Péro ñande ñaneñeʼẽrendu Jehovápe entéro mbaʼépe, ndahaʼéi umi israelítaicha. Upéicharõ jepe, sapyʼánte haʼete ku oganáva hína umi oñemoĩva pe adorasión verdadérare. Por ehémplo, oñepyrũvo umi áño 1900, pe goviérno Estados Unidospegua oñehaʼã kuri ojoko pe tembiapo ojapóva Jehová puévlo, ha upearã okondena oho hag̃ua kárselpe heta áñore umi ogiávape Ñandejára organisasión. Pe segunda gérra mundiál aja, umi nazi oĩva Alemániape, oñehaʼã ohundiete Ñandejára puévlo, upévare omondo kárselpe mílespe ha ojuka hetaitereípe. Opa rire upe gérra, pe Unión Soviética ojapo ikatúva entéro ohundi hag̃ua umi testígo de Jehovápe. Haʼekuéra omondo umi ermánope umi lugár oñembaʼapo pohyihápe, térã omosẽ chupekuéra hógagui oho hag̃ua oiko umi lugár mombyryvehápe oĩva upe paíspe.

17 Umi goviérno ikatu hína okontinua oproivi ñane predikasión térã oraha kárselpe Jehová siervokuérape, ha ikatu voi ojuka algúnope. ¿Ñanemongyhyje vaʼerãpa upéva? ¿Omokangýtapa ñande jerovia? ¡Ni mbaʼevéicharõ! Jehová katuete oñangarekóta ipuévlo ifiélvare (elee Mateo 10:28-31). Umi goviérno ipoderóso ha oporombohasa asýva ningo ou ha oho, péro Ñandejára puévlo katu oĩ gueteri koʼág̃a peve ha amás día okakuaave ohóvo. Umi filistéoicha, koʼẽrõitéma umi goviérno oikuaáta hína mávapa Jehová. Ha umi filistéoicha odesapareséta hikuái.

“Umi rrikesaita” ndaikatúi ñandeprotehe

18. ¿Mbaʼeichagua siudápa rakaʼe Tiro, ha mbaʼépa ojejapo upépe?

18 Pe siuda de Tiro * yma guare haʼe vaʼekue peteĩva umi siuda iñimportantevéva pe komérsio yma guarépe g̃uarã. Oéste gotyo, pe mar rehe, umi várko de Tiro mombyry okrusa vaʼekue pe Mar Mediterráneore ogueru ha ogueraha hag̃ua merkadería. Ha éste gotyo, umi komersiánte oipuru diferénte tape oho hag̃ua onegosia umi nasión tuichaichávandi. Hetaiterei áño haʼekuéra ombyaty atyraite rrikésa onegosiávo umi nasión mombyryguándi. Umi komersiánte ha umi ombaʼapóva merkádope ipláta hetaiterei vaʼekue, upévare haʼekuéra heʼi voi ijehe haʼeha prínsipe (Is. 23:8).

19, 20. ¿Mbaʼépepa idiferénte vaʼekue umi hénte oikóva Tírope umi oikóvagui Gabaónpe?

19 Pe nasión de Israel ningo oreko mimi vaʼekue tráto umi hénte Tiropeguándi. Haʼekuéra ningo ogueru vaʼekue Israélpe umi travahadór ha materiál ojejapórõ guare David palásio ha Salomón témplo (2 Crón. 2:1, 3, 7-16). Upe tiémpope Israel oĩ porãiterei vaʼekue Jehová ndive ha haʼe ovendesi chupekuéra (1 Rey. 3:10-12; 10:4-9). Epensamíntena pe oportunida iporãitéva oreko vaʼekuére umi millones oikóva Tírope: Oaprende pe adorasión verdadéra, oikuaa Jehovápe ha ohecha hikuái hesa rupiete ikatuha ojehupyty heta mbaʼe porã ojeservívo Ñandejára teépe.

20 Orekóramo jepe upe oportunida, umi Tirogua osegi oiko pláta ha mbaʼerepy rapykuéri. Haʼekuéra ndosegíri umi hénte Gabaongua ehémplo, upéva ningo haʼe vaʼekue peteĩ siuda ipoderósova oĩva Canaánpe. Umi gabaonita ohendu haguérente umi mbaʼe ijojahaʼỹva Jehová ojapo vaʼekue, oñepyrũ oservi chupe (Jos. 9:2, 3, 22–10:2). Péro umi hénte oikóva Tírope katu oñemoĩ Ñandejára puévlore, ha ovende voi unos kuántope esklávoramo (Sal. 83:2, 7; Joel 3:4, 6; Amós 1:9).

Arakaʼeve nañapensái vaʼerã umi mbaʼerepy ñandeprotehetaha peteĩ murállaicha

21, 22. ¿Mbaʼépa oiko Tiro rehe ha mbaʼérepa?

21 Ezequiel rupive Jehová heʼi umíva umi iñenemígope: “Tiro, ápe aime hína ne kóntrape, ha amboúta hetaiterei nasión ne kóntrape, ouháicha pe márgui umi oláda. Tiro, haʼekuéra oitýta ne murallakuéra ha omonguʼíta umi nde tórre, ha che aikarãita nde yvy ha ajapóta ndehegui peteĩ ita iperõ veráva” (Ezeq. 26:1-5). Umi Tirogua opensa umi ipláta ha mbaʼerepy orekóva oprotehetaha chupekuéra. Koʼã hénte oimoʼã pe pláta oprotehetaha chupekuéra Tiro murállaicha, ko siuda ningo oĩ vaʼekue peteĩ íslape ha pe murálla ijyvate 46 métro. Péro haʼekuéra iñeʼẽrendu vaʼerãmoʼã Salomón heʼi vaʼekuépe: “Pe ipláta hetáva opensa umi mbaʼe orekóva haʼeha peteĩ siuda imurálla yvate porãva, ha oimoʼã irrikésa oprotehetaha chupe peteĩ murállaicha” (Prov. 18:11).

22 Umi babilonio ha griego okumplírõ guare Ezequiel profesía, umi oikóva Tírope ohechakuaa pe rrikésa orekóva ha pe siuda murálla ndoproteheiha chupekuéra oimoʼã haguéicha. Ohundi rire Jerusalén, umi babilonio oho Tiro kóntrape ha omongora 13 áñore, upéi ohundi pe siuda oĩ vaʼekue mar kóstape (Ezeq. 29:17, 18). Upéi áño 332-pe a.C. Alejandro el Grande okumpli peteĩ mbaʼe ñaimoʼãʼỹva oĩva Ezequiel profesíape. * Ijehérsito opoi pe márpe umi mbaʼe opytáva pe siuda de Tiro hoʼapa vaʼekuégui, por ehémplo ita, yvyra ha yvy. Péicha ojapo hikuái peteĩ terraplén og̃uahẽ hag̃ua pe siuda oĩvape pe íslape (Ezeq. 26:4, 12). Alejandro ombokua peteĩ párte pe murálla ha osakea pe siuda, ojuka hetaiterei hénte ha soldádope, ha hetaitereípe ovende esklávoramo. Hasyveháicha umi Tirogua oikuaa mávapa Jehová ha oaprende umi “rrikesaita” ndaikatuiha oporoprotehe (Ezeq. 27:33, 34).

Tiro haʼete vaʼekue iseguroitereíva, péro lomímonte oñehundipaite, Ezequiel oprofetisa haguéicha (Ehecha párrafo 22)

23. ¿Mbaʼépa ñaaprende umi hénte oiko vaʼekuégui Tírope?

23 ¿Mbaʼépa ñaaprende umi hénte oiko vaʼekuégui Tírope? Arakaʼeve ndajahejái vaʼerãha ‘umi rrikésa ñanembotavy’ ha jaju ñamombaʼeterei umi mbaʼerepy ha ñaimoʼã umíva ñandeprotehetaha peteĩ murállaicha (Mat. 13:22). Ñande ‘ndaikatúi jaservi Ñandejárape ha avei jaiko pláta rapykuéri’ (elee Mateo 6:24). Umi oservíva Jehovápe ipyʼaite guive añoite oĩ segúro porã (Mat. 6:31-33; Juan 10:27-29). Umi profesía heʼíva oñehunditaha ko múndo aña katuete oñekumplipaitéta, oñekumpli haguéicha umi profesía oñeʼẽ vaʼekue Tiro rehe. Koʼẽrõite Jehová ohundíta entéro umi negósio ha komérsio omomýiva umi héntepe iplatapota ha opensa hag̃ua ijehénte, upérõ umi ojeroviáva umi rrikésare hasyveháicha oikuaáta mávapa Jehová.

Pe podér orekóva pe polítika haʼete “peteĩ kapiʼi”

24-26. a) ¿Mbaʼérepa Jehová heʼi Egipto haʼeha peteĩ ‘kapiʼínte’? b) ¿Mbaʼéichapa rréi Sedequías naiñeʼẽrendúi Jehovápe, ha mbaʼépa oiko upévare?

24 Ótro enemígo oreko vaʼekue Israel haʼe hína Egipto. José tiémpo mboyve guive, umi babilonio oikeha tiémpo peve Jerusalénpe, Egipto oreko vaʼekue tuicha podér polítiko pe território oĩvare pe Tiérra Prometídape. Egipto haʼe rupi peteĩ nasión oĩva ymaite guive, haʼetévaicha imbarete porãva, peteĩ yvyramáta hapo pypukúvaicha. Péro oñembojojáramo Jehováre, Egipto ndahaʼéi vaʼekue mbaʼeve, ikangy peteĩ ‘kapiʼícha’ ha ndovaléi mbaʼeverã (Ezeq. 29:6).

25 Pe rréi apóstata Sedequías ndohechakuaái vaʼekue upéva. Proféta Jeremías rupive Jehová heʼi vaʼekue rréi Sedequíaspe oñemoĩ hag̃ua pe rréi de Babilonia poguýpe (Jer. 27:12). Rréi Sedequías ohura vaʼekue Jehová rérape nopuʼãmoʼãiha rréi Nabucodonosor kóntrape. Péro haʼe nopenái Jehová konséhore, nokumplíri pe huraménto ojapo vaʼekue rréi Nabucodonosórpe ha ojerure Egíptope oipytyvõ hag̃ua chupe oñorairõ hag̃ua umi babilonio kóntrape (2 Crón. 36:13; Ezeq. 17:12-20). Péro umi israelita ojeroviáva Egipto podér rehe, tuichaiterei ojeperhudika (Ezeq. 29:7). Egipto ningo haʼete vaʼekue ipoderosoitereíva, ojogua peteĩ ‘animál ypegua tuichaitévape’ (Ezeq. 29:3, 4). Péro Jehová heʼi vaʼekue ojapotaha hese umi kasadór ojapoháicha ojagarra jave umi jakare oĩva Rrío Nílope: Haʼe ‘omoĩta gáncho hañykãre’ ha ombotyryrýta ohundi hag̃ua chupe. Jehová ojapo upéva omondórõ guare umi babilóniope ojagarra hag̃ua Egipto (Ezeq. 29:9-12, 19).

26 ¿Ha mbaʼépa oiko rréi Sedequíasgui? Haʼe naiñeʼẽrendúi vaʼekue Jehovápe ha opuʼã hese, upévare Ezequiel oprofetisa upe governánte añágui ojepeʼataha ikoróna ha igoviérno oñehunditaha. Péro Ezequiel omeʼẽ avei peteĩ esperánsa (Ezeq. 21:25-27). Haʼe oprofetisa peteĩ rréi oúva David familiarégui ha “orekóva derécho” ogoverna hag̃ua, opytataha rréiramo. Pe sigiénte kapítulope jahecháta mávapa upe persóna.

27. ¿Mbaʼépa ñaaprende Israel otrata lájagui Egíptope?

27 ¿Mbaʼépa ñaaprende Israel otrata lájagui Egíptope? Jehová puévlo oñatende vaʼerã ani hag̃ua ou ojerovia umi goviérnore, oimoʼãgui upéva oprotehetaha chupekuéra. Ni umi mbaʼe ñapensávape jepe ‘ndajaikoséi umi hénte ko mundopegua oikoháicha’ (Juan 15:19; Sant. 4:4). Umi goviérno haʼetévaicha imbaretéva, upéicharõ jepe, Egíptoicha haʼekuéra ikangy peteĩ ‘kapiʼícha’. Naisentidomoʼãi ningo jajerovia yvypórare jajerovia rangue pe persóna Ipoderosovévare oĩvare ko univérsope (elee Salmo 146:3-6).

Ñande nañañentremetéi vaʼerã polítikape, ndaipóriramo jepe avave ñanderecháva (Ehecha párrafo 27)

Umi nasión “oikuaáta”

28-30. a) ¿Mbaʼéichapa umi nasión ‘oikuaáta mávapa Jehová’? b) ¿Mbaʼéichapa ñande jahechauka jaikuaaha Jehovápe?

28 Lívro de Ezequiélpe Jehová heta vése heʼi umi nasiónre: “Oikuaáta hikuái che haʼeha Jehová” (Ezeq. 25:17). Koʼã mbaʼe oñekumpli vaʼekue yma Jehová ohundírõ guare ipuévlo enemigokuérape. Péro ñane tiémpope orekóta peteĩ kumplimiénto iñimportantevéva yma guarégui. ¿Mbaʼéichapa?

29 Oiko haguéicha Ñandejára puévlo yma guarére, ñande jerére oĩ heta nasión ñanderecháva peteĩ ovecha oĩvaicha haʼeñomi ha ndaikatúiva oñedefende (Ezeq. 38:10-13). Ko lívrope, kapítulo 17 ha 18-pe, jahecháta mbaʼéichapa koʼẽrõitéma umi nasión oipurúta entéro umi rrekúrso orekóva oataka hag̃ua Ñandejára puévlo. Péro ojapo vove hikuái upéva, ohechakuaáta mávapa pe ipoderosovéva. Jehová ohundi vove umi nasión Armagedónpe, upépe hasyveháicha oikuaáta hikuái mávapa Jehová ha haʼe añoite orekoha derécho ogovernávo (Apoc. 16:16; 19:17-21).

30 Ñandéve katu Jehová ñandeprotehéta ha ñanevendesíta, ¿mbaʼérepa? Pórke ñande jaaprovecha pe oportunida jaikuaa hag̃ua Jehovápe koʼág̃ama voi, ha jahechauka upéva ñakonfiávo hese, ñaneñeʼẽrendúvo ha jaadorávo chupe añoiténte haʼe omereseháicha (elee Ezequiel 28:26).

^ párr. 15 Por ehémplo, umi filisteo ndohejái vaʼekue ni peteĩ erréro ombaʼapo Israélpe. Upévare umi israelita ombaʼapóva kokuépe oho vaʼerã Filistéape ohaimbeʼeka hag̃ua iñerramientakuéra. Umi filisteo hepy okovra chupekuéra, heta día de traváho repykue voi okovra hikuái (1 Sam. 13:19-22).

^ párr. 18 Amalisia pe siuda de Tiro oñemopuʼã peteĩ íslape namombyryiete pe kóstagui, upépe itaty vaʼekue. Upe ísla oĩ vaʼekue 50 kilómetrorupi pe Sérro Carmélogui. Upéi oñembotuicha pe siuda, péro oñemopuʼãma mar kóstape. Hebréope pe siuda héra Sur ha heʼise “ita”.

^ párr. 22 Isaías, Jeremías, Joel, Amós ha Zacarías oprofetisa vaʼekue avei Tiro kóntrape, ha umíva uno por uno oñekumplipaite (Is. 23:1-8; Jer. 25:15, 22, 27; Joel 3:4; Amós 1:10; Zac. 9:3, 4).