Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

UZOU AVỌ 14

“Onana họ Uzi Etẹmpol Na”

“Onana họ Uzi Etẹmpol Na”

IZIKIẸL 43:12

OWARE NỌ UZOU NANA O TA KPAHE: Eruẹaruẹ etẹmpol na​—oware nọ ahwo oke Izikiẹl a wuhrẹ noi ze gbe oware nọ ma re wuhrẹ noi ze nẹnẹ

1, 2. (a) Eme ma jọ uzou nọ o vrẹ na wuhrẹ kpahe etẹmpol nọ Izikiẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ na? (b) Enọ ivẹ vẹ ma te kiyo rai evaọ uzou nana?

MA JỌ uzou nọ o vrẹ na wuhrẹ nọ orọnikọ etẹmpol ẹwoho ologbo nọ Pọl ukọ na ọ ta ẹme kpahe na Izikiẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ hẹ. Ma te je wuhrẹ nọ Ọghẹnẹ o dhesẹ eruẹaruẹ na kẹe re u wuhrẹ ahwo Ọghẹnẹ epanọ izi hayo itee nọ Jihova o fihọ kẹ egagọ efuafo i wuzou te. Nọ ahwo na a te bi lele izi yena, ẹsiẹe ọvo a sai ro wo emamọ usu kugbe Jihova. Agbẹta nọ Jihova ọ rọ jọ owọ ikere nana wariẹ ẹme na isiava soso na, inọ: “Onana họ uzi etẹmpol na.”​—Se Izikiẹl 43:12.

2 Obọnana, o gwọlọ nọ ma kiyo enọ ivẹ jọ. Orọ ọsosuọ: Eme o sae jọ nọ ahwo Ju oke Izikiẹl a wuhrẹ no eruẹaruẹ etẹmpol na ze kpahe itee nọ Jihova o fihọ kẹ egagọ efuafo? Uyo onọ yena u ti fiobọhọ kẹ omai kuyo onọ avivẹ na: Eme ma re wuhrẹ no eruẹaruẹ na ze evaọ edẹ urere nana?

Eme A Wuhrẹ no Eruẹaruẹ na ze Evaọ Oke Anwae?

3. Ẹvẹ eruẹaruẹ etẹmpol na nọ ọ rrọ ehru ugbehru na o sai ro ru oma vuọ ahwo na?

3 Re ma kuyo onọ ọsosuọ na, joma tẹrovi eware jọ nọ e rrọ etẹmpol nana nọ Izikiẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ na. Ugbehru ukpekpehru na. O sae jọ nọ eware nọ Izikiẹl o dhesẹ evaọ eruẹaruẹ riẹ na e kareghẹhọ ahwo Ju na eruẹaruẹ nọ Aizaya ọ ruẹ kpahe ezihe ze egagọ efuafo. (Aiz. 2:2) Rekọ eme uwou Jihova nọ a ruẹ evaọ ehru ugbehru ukpekpehru na u wuhrẹ i rai? U wuhrẹ i rai nọ u fo nọ a kpare egagọ efuafo kpehru vi oware ofa kpobi. Notọ avọ otọ ze a rọ kpare egagọ efuafo kpehru no, keme egagọ efuafo yọ ọruẹrẹfihotọ nọ u no obọ Ọnọ o “kpehru vi eghẹnẹ efa kpobi” na ze. (Ol. 97:9) Rekọ ahwo na a je ru ẹkabọ rai hi. Evaọ etoke ikpe-udhusoi buobu, a re kele unuẹse nọ a gbabọkẹ egagọ efuafo je gbe ei ku hu. Ababọ avro, nọ ahwo nọ a wo evezi a ruẹ nọ a kpare uwou Ọghẹnẹ kpehru fihọ oria ukpekpehru nọ o vọ avọ oruaro nọ u fo nọ o rẹ ginẹ jọ no, oma o vo rai gaga.

4, 5. Eme inuethẹ ikpekpehru etẹmpol na e rẹ sai wuhrẹ ahwo nọ a jẹ gaviezọ kẹ Izikiẹl na?

4 Inuethẹ ikpekpehru na. Evaọ obọ emuhọ eruẹaruẹ na, nọ ukọ-odhiwu nọ ọ jẹ rọ Izikiẹl nya wariẹ na ọ jẹ ma inuethẹ na yọ Izikiẹl o bi rri rie. Inuethẹ yena i kpehru te oware wọhọ imita ọgba! (Izik. 40:14) Ibriwou iroiro e jọ eria nọ a rẹ rọ ruọ eva na. Kọ eme ahwo nọ a je rri omaa etẹmpol na a rẹ sai wuhrẹ no enana kpobi ze? Jihova ọ ta kẹ Izikiẹl nọ: “Muẹrohọ eria nọ a rẹ rọ ruọ etẹmpol na ziezi.” Fikieme ọ rọ ta ere kẹe? Keme ahwo na a be hae wha ahwo nọ a “yawo ho evaọ udu gbe uwo” ziọ uzedhe eva uwou ọrẹri nọ a rẹ jọ gọ Ọghẹnẹ na. Kọ eme o no rie ze? Jihova ọ ta nọ: “A bi gbe etẹmpol mẹ ku.”​—Izik. 44:5, 7.

5 Ahwo nọ a “yawo ho evaọ . . . uwo” na yọ otu nọ o lele uzi nọ Ọghẹnẹ o fihọ anwọ oke Abraham ze he. (Emu. 17:9, 10; Izerẹ 12:1-3) Rekọ ẹbẹbẹ otu nọ ọ “yawo ho evaọ udu” ọ mae rro. A jọ ahwo ọwọsuọ, yọ a jẹ rọwo lele ọkpọvio nọ o no obọ Jihova ze he. A hae kẹ ahwo itieye na uvẹ re a ruọ eva uwou ọrẹri Jihova na ha! Eviẹhọ e rẹ dha Jihova eva, rekọ ahwo riẹ a kuvẹ nọ eviẹhọ i bi ro titi evaọ uwou riẹ. Inuethẹ na gbe ibriwou iroiro nọ e rrọ etẹmpol nọ a jọ eruẹaruẹ ruẹ na i wuhrẹ ahwo na vevẹ nọ: Uvẹ nọ a kẹ ogbekuo otiọye na u te no! O gbahọ nọ a re koko izi nọ Ọghẹnẹ o fihọ kẹ ahwo nọ a gwọlọ ruọ uwou riẹ. Nọ a te ru ere ọvo Jihova ọ te sae rọ jẹ egagọ rai rehọ.

6, 7. (a) Ẹvẹ Jihova ọ rọ rehọ ogba nọ a ma wariẹ etẹmpol na họ wuhrẹ ahwo na oware jọ? (b) Ẹvẹ ahwo Jihova a je ru uwou riẹ vẹre? (Rri ẹme-oruvẹ na.)

6 Ugbẹhẹ hayo ogba nọ a ma wariẹ etẹmpol na họ. Obọdẹ oware ofa jọ nọ Izikiẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ nana họ, ogba nọ a ma wariẹ etẹmpol na soso họ. Izikiẹl ọ ta nọ abọ ọvuọvo ogba na u theri te ikpoko egba isoi (500) hayo imita odu ọvo egba isoi gbe udhuvẹ gbe ikpegbisoi (1,555), enwenọ emaele soso! (Izik. 42:15-20) Rekọ, uzedhe etẹmpol na avọ ighẹ sa-sa riẹ na e jọ abane ẹrẹrẹe, yọ abọ ọvuọvo o theri te ikiubiti egba isoi (500), hayo imita egba ivẹ gbe udhuvẹ gbe ikpegbizii (259). U te ru nọ uvẹ lelele o rọ jọ udevie etẹmpol na avọ ogba nọ a ma wariẹe họ na. * Kọ fikieme o rọ jọ ere?

7 Jihova ọ ta nọ: “Enẹna jọ a siọ igberẹ nọ a bi lele eghẹnẹ efa bru na ba, re a jẹ rehọ iri ivie rai vrẹ thabọ no omẹ, mẹ vẹ te rria udevie rai bẹdẹ bẹdẹ.” (Izik. 43:9) O wọhọ nọ “iri ivie rai” na i dikihẹ kẹ ẹdhọgọ. O wọhọ ẹsenọ Jihova ọ be rọ ẹkwoma uvẹ yena nọ o jọ etẹmpol na lelele na ta nọ: “Wha rehọ eware etọtọ yena vrẹ thethabọ. Wha kuvẹ re e kẹle omẹ dede he.” Fikiere, nọ ahwo na a tẹ be gọ egagọ efuafo, Jihova ọ te jọ kugbe ai ẹsikpobi.

8, 9. Eme ahwo na a rẹ sai wuhrẹ no ọwhọkuo ọgaga nọ Jihova ọ kẹ ezae nọ e jẹ kobaro na ze?

8 Ọwhọkuo ọgaga rọkẹ ezae nọ e jẹ kobaro. Jihova ọ rọ edhere oyoyou kẹ ezae nọ i wo ewha-iruo ilogbo evaọ udevie ahwo riẹ ọwhọkuo ọgaga. Ọ whọku ahwo Livae nọ i ghoro thabọ siọ iẹe ba evaọ okenọ ahwo na a mu edhọgọ họ, rekọ o jiri emezae Zedọk, “enọ e jẹ rẹrote ewha-iruo aruẹri [riẹ].” Oghẹrẹ nọ utu ovuovo u ru o lele rọ ta ẹme kẹ ae, o dhesẹ ohrọ kẹ ae, yọ o kienyẹ ohwo ọvo ho. (Izik. 44:10, 12-16) Epọvo na re, Jihova ọ kẹ isu Izrẹl na ọkpọvio ọgaga.​—Izik. 45:9.

9 Jihova ọ tẹ rọ ere dhesẹ vevẹ nọ ọ te nọ mi ahwo nọ a wo ewha-iruo jẹ rrọ esẹro evaọ udevie ahwo riẹ epanọ a ru iruo nọ ọ kẹ rai. A kpehru vrẹ ahwo nọ a rẹ kẹ ohrẹ, ọkpọvio, gbe ọwhọkuo ho. Ukpoye, u fo nọ a rẹ kobaro evaọ ekoko izi Jihova ẹkwoma ọwhọkuo riẹ nọ a rẹ jẹrehọ!

10, 11. Eme o dhesẹ nọ ẹsejọhọ ahwo nọ a no igbo ze na a wuhrẹ eware jọ no eruẹaruẹ Izikiẹl na ze?

10 Kọ ahwo nọ a no igbo ze na a fi eware nọ a wuhrẹ no eruẹaruẹ Izikiẹl na ze họ iruo? Uzẹme riẹ họ, ma nwane riẹ oghẹrẹ nọ ezae gbe eyae nọ i wo ẹrọwọ evaọ oke yena a je rri eruẹaruẹ obọdẹ nana ha. Rekọ Ebaibol na e vuẹ omai eware buobu kpahe oware nọ ahwo nọ a no igbo ze na a ru gbe epanọ a rri egagọ efuafo Jihova uwhremu na. Kọ a fi eware nọ a ta kpahe evaọ eruẹaruẹ Izikiẹl na họ iruo? Ma sae ta nọ a daoma, maero nọ whọ tẹ rehọ ae wawo esẹ-ode rai nọ e jẹ ghẹmeeyo taure a te ti kpohọ igbo Babilọn.

11 Ezae nọ i wo ẹrọwọ, wọhọ, Hagai avọ Zẹkaraya eruẹaro na, Ẹzra nọ ọ jọ ozerẹ gbe okere-obe na, jegbe Nehemaya nọ ọ jọ ọba, a daoma gaga wuhrẹ ahwo na izi Jihova wọhọ enọ e rrọ eruẹaruẹ Izikiẹl na. (Ẹzra 5:1, 2) A wuhrẹ i rai nọ egagọ efuafo yọ oware nọ o gbahọ nọ a rẹ kpare kpehru, yọ o rẹ karo kẹ oware ofa kpobi wọhọ, ilale efe gbe erere obọ ohwo. (Hag. 1:3, 4) A je dhei ẹwẹwariẹ inọ ohwo ọvo o du rri itee nọ Ọghẹnẹ o fihọ kẹ egagọ efuafo vo vievie he. Wọhọ oriruo, Ẹzra avọ Nehemaya a whọku ahwo na gaga, a vuẹ rai nọ a siobọno eyae erẹwho efa nọ a wo na, enọ i je ru nọ a gbe je ro se egagọ Jihova gboja ha. (Se Ẹzra 10:10, 11; Neh. 13:23-27, 30) Kọ ẹvẹ kpahe ẹdhọgọ? O wọhọ nọ, nọ ahwo na a no igbo ze no, orẹwho na soso u te mukpahe ẹdhọgọ gaga, onọ u ru rai raha uzi unuẹse buobu no na. Kọ ẹvẹ kpahe izerẹ gbe isu na? Wọhọ epanọ eruẹaruẹ Izikiẹl i dhesẹ, Jihova ọ whọku ai jẹ kẹ ae ọkpọvio re. (Neh. 13:22, 28) Yọ ibuobu rai i ru lele ọwhọkuo yena.​—Ẹzra 10:7-9, 12-14; Neh. 9:1-3, 38.

Nehemaya o bi wuhrẹ ahwo na kpahe egagọ efuafo, yọ o bi lele ai ru iruo (Rri edhe-ẹme avọ 11)

12. Idhere vẹ Jihova ọ rọ ghale ahwo nọ a jọ igbo na okenọ a zihe kpozi no?

12 Fikiere Jihova ọ tẹ ghale ahwo riẹ na. A wo emamọ usu kugbe Jihova, yọ a wo omokpokpọ, udhedhẹ o tẹ jẹ jọ ẹkwotọ na, utionọ a ri wo anwọ ikpe buobu ze na ha. (Ẹzra 6:19-22; Neh. 8:9-12; 12:27-30, 43) Fikieme? Fikinọ ahwo na a mu izi Jihova kpahe egagọ efuafo họ ekoko no. Ahwo buobu nọ a wo evezi a gine wuhrẹ eware jọ no eruẹaruẹ etẹmpol na ze. Fikiere ma sae ta nọ eruẹaruẹ Izikiẹl kpahe etẹmpol na e kẹ ahwo na erere evaọ idhere ivẹ. (1) U ru rai riẹ itee nọ Ọghẹnẹ o fihọ kẹ egagọ efuafo gbe epanọ a sai ro lele itee yena ziezi. (2) U ru rai wo imuẹro inọ a ti gine zihe egagọ efuafo ze, o tẹ jẹ ta kpahe epanọ Jihova ọ te rọ ghale ahwo riẹ nọ a tẹ ruabọhọ egagọ efuafo. Rekọ, onọ na họ: Kọ eruẹaruẹ nana i wo orugba evaọ oke mai na?

Oware nọ Eruẹaruẹ Izikiẹl U Wuhrẹ Omai Nẹnẹ

13, 14. (a) Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ eruẹaruẹ Izikiẹl na i bi rugba evaọ oke mai na? (b) Idhere ivẹ vẹ ma bi ro wo erere no eruẹaruẹ na ze nẹnẹ? (Rri ẹkpẹti avọ 13A na re, “Etẹmpol Ivẹ na, Eware nọ I Wuhrẹ Omai.”)

13 Kọ u mu omai ẹro nọ eruẹaruẹ Izikiẹl nọ ọ jọ ruẹ etẹmpol na i kiekpahe omai nẹnẹ? Ee! Kareghẹhọ nọ eruẹaruẹ Izikiẹl nọ ọ jọ ruẹ uwou Ọghẹnẹ nọ o rrọ “ehru ugbehru jọ nọ u kpehru gaga” na avọ eruẹaruẹ Aizaya orọ “ugbehru uwou Jihova” nọ u ti “dikihẹ gaga evaọ obọ ehru igbehru na” e jẹhọ ohwohwo. Aizaya ọ ta vevẹ nọ eruẹaruẹ riẹ na i ti rugba “evaọ abọ urere edẹ na,” hayo “evaọ edẹ urere na.” (Izik. 40:2; Aiz. 2:2-4; ẹme-obotọ; je rri Mae. 4:1-4.) Edẹ urere nana eruẹaruẹ na i kiekpahe, yọ i muhọ erugba no umuo ukpe 1919 ze, nọ a ro zihe egagọ efuafo ze jẹ be kpare iẹe kpehru, wọhọ ẹsenọ a wọe fihọ ehru ugbehru ukpekpehru. *

14 Eruẹaruẹ Izikiẹl na i gine kiekpahe egagọ efuafo nẹnẹ. Wọhọ epanọ o jọ kẹ ahwo Ju nọ a jọ igbo na, ma bi wo erere no eruẹaruẹ nana ze nẹnẹ evaọ idhere ivẹ. (1) U ru omai riẹ epanọ ma sai ro lele itee nọ Jihova o fihọ kẹ egagọ efuafo. (2) U ru omai wo imuẹro inọ a ti gine zihe egagọ efuafo ze vọvọ, gbe nọ Jihova ọ te ghale omai.

Itee Egagọ Efuafo Nẹnẹ

15. Eme u fo nọ ma wo họ iroro nọ ma be kiẹ eruẹaruẹ Izikiẹl nọ ọ jọ ruẹ etẹmpol na riwi na?

15 Obọnana, joma ta kpahe igogo eware jọ nọ Izikiẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ na. Ma rehọ iẹe nọ ma kuomagbe Izikiẹl be nya etẹmpol ologbo yena wariẹ. Rekọ woi họ iroro nọ orọnikọ etẹmpol ẹwoho ologbo na ma be ruẹ na ha; ukpoye, ma gwọlọ wuhrẹ eware jọ no etẹmpol nọ Izikiẹl ọ ruẹ na ze, eware nọ i re fiobọhọ kẹ omai evaọ egagọ mai nẹnẹ. Eware vẹ eye?

16. Eme eware nọ a robọ kotọ ma evaọ eruẹaruẹ Izikiẹl na e rẹ sai wuhrẹ omai? (Rri uwoho nọ o rrọ emuhọ uzou nana.)

16 Fikieme a rọ ma eware nọ a ma na kpobi? Nọ Izikiẹl o bi rri na, ukọ-odhiwu nọ oma riẹ u je lo wọhọ ekọpa na ọ tẹ ma etẹmpol na soso, te igbẹhẹ na, inuethẹ na, ibriwou iroiro na, ighẹ sa-sa na, gbe aruẹri na. Eware nọ ọ ma na i bu te epanọ e sai ro fou ohwo nọ o bi se ai eho. (Izik. 40:1–42:20; 43:13, 14) Rekọ, roro kpahe obọdẹ oware nọ ma rẹ sai wuhrẹ no ai ze. Jihova ọ rọ ẹkwoma eware nana fiẹgba họ epanọ itee riẹ i wuzou te. Ọye o fi itee na họ, orọnikọ ohwo-akpọ jọ họ. Ahwo nọ a rẹ ta nọ oghẹrẹ nọ a rọ gọ Ọghẹnẹ u muẹme he a bi roro thọ gaga. U te no ere no, etẹmpol na nọ a robọ kotọ ma na yọ oghẹrẹ nọ Jihova ọ rọ kẹ imuẹro inọ a te siọ egagọ efuafo ba ezihe ze he. Eyaa Ọghẹnẹ i ti rugba dẹẹ nwane wọhọ epanọ a romatotọ ma eware na gbagba na. Onana u ru Izikiẹl wo imuẹro inọ egagọ efuafo nọ a ti zihe ze evaọ edẹ urere na yọ oware nọ o te seba erugba ha!

Eme etẹmpol na nọ a romatotọ ma gbagba na u wuhrẹ owhẹ? (Rri edhe-ẹme avọ 16)

17. Eme ogba nọ a ma wariẹ etẹmpol na họ na o rẹ sae kareghẹhọ omai nẹnẹ?

17 Ugbẹhẹ hayo ogba nọ a ma wariẹ etẹmpol na họ na. Wọhọ epanọ ma ta no vẹre na, Izikiẹl ọ ruẹ ogba jọ nọ a ma wariẹ etẹmpol na soso họ. Ogba yena o kareghẹhọ ahwo Ọghẹnẹ inọ a rẹ kẹnoma kẹ oware otọtọ kpobi nọ u re gbe egagọ efuafo ku. A re gbe uwou Ọghẹnẹ ku vievie he. (Se Izikiẹl 43:7-9.) Ohrẹ yena o rrọ rọkẹ omai nẹnẹ re! Nọ a si ahwo Ọghẹnẹ no igbo Babilọn Ologbo nọ a jọ evaọ ikpe-udhusoi buobu na no, Jesu Kristi ọ tẹ rehọ ọrigbo riẹ nọ a re fievahọ nọ o wo areghẹ na mu evaọ ukpe 1919. Anwọ oke yena ze, ahwo Ọghẹnẹ a daoma gaga no siobọno iwuhrẹ erue gbe iruẹru nọ i wobọ kugbe edhọgọ. Ma rẹ yọroma re ma gbẹ rọ oghẹrẹ ovo rọ iruẹru egagọ erue ro gbe egagọ efuafo ku hu. U te no ere no, ma rẹ tubẹ jọ Ọgwa Uvie ru iruẹru ekiọthuọ dede he, ma re ku eware itieye na kugbe egagọ mai hi.​—Mak 11:15, 16.

18, 19. (a) Eme ma rẹ sai wuhrẹ no inuethẹ ikpekpehru nọ Izikiẹl ọ ruẹ na ze? (b) Eme u fo nọ ma re ru nọ ohwo jọ ọ tẹ be ta eme nọ i fo ho kpahe izi Jihova? Kẹ oriruo jọ.

18 Inuethẹ ikpekpehru na. Eme ma rẹ sai wuhrẹ no inuethẹ ikpekpehru nọ Izikiẹl ọ ruẹ na ze? Ababọ avro, inuethẹ ikpekpehru yena nọ Izikiẹl ọ ruẹ na i ru ahwo Ju nọ a jọ igbo na riẹ nọ itee Jihova kpahe ẹfuọ uruemu i kpehru gaga. Otẹrọnọ ere o jọ evaọ oke anwae, kọ ẹvẹ kpahe oke mai na? Mai yọ ahwo nọ a be gọ Jihova evaọ etẹmpol ẹwoho ologbo riẹ na. Nọ o rrọ ere na, kọ ogbẹrọnọ enẹna o mae gwọlọ nọ ma re wo emamọ uruemu nọ o kare eviẹhọ? (Rom 12:9; 1 Pita 1:14, 15) Evaọ edẹ urere nana, Jihova ọ rọ ẹmẹrera wuhrẹ ahwo riẹ no re a lele itee nọ o fihọ kpahe ẹfuọ uruemu kpekpekpe. * Wọhọ oriruo, a re si erahaizi nọ i kurẹriẹ hẹ no ukoko na. (1 Kọr. 5:11-13) Kọ ẹvẹ kpahe ibriwou iroiro nọ e rrọ oria nọ a rẹ rọ ruọ inuethẹ na? E rẹ sae kareghẹhọ omai inọ a rẹ kẹ ohwo nọ o wo ọjẹrehọ Ọghẹnẹ hẹ uvẹ ruọ eva etẹmpol ẹwoho na ha. Wọhọ oriruo, ohwo nọ o bi yeri uzuazọ agbava ọ sae ruọ eva Ọgwa Uvie, rekọ o gbe ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ họ, ọ rẹ jẹe rehọ họ. (Jem. 4:8) Jihova ọ be ginẹ thọ egagọ efuafo evaọ akpọ nana nọ ogbekuo ọ da fia na!

19 Ebaibol ọ ta nọ akpọ nana o ti gbeku taure urere na o tẹ te ze. Ma jọ Ebaibol na se nọ: “Ahwo omuomu gbe eviẹahwohọ a ti no onọ u yoma ruọ onọ o mai yoma, su ahwo thọ yọ a bi su ai thọ re.” (2 Tim. 3:13) Nẹnẹ, a be viẹ ahwo buobu họ roro nọ izi Jihova e ga hrọ, i kiekpo no, hayo i woma ha. Kọ a te viẹ owhẹ họ re? Wọhọ oriruo, ohwo jọ ọ tẹ be ta kẹ owhẹ nọ oware nọ uzi Ọghẹnẹ o ta kpahe ezae avọ ezae nọ e rẹ wezẹ kugbe o gba ha, kọ whọ te rọwo ẹme riẹ? Manikọ orọ Jihova Ọghẹnẹ who ti lele, ọnọ ọ jọ Ẹme riẹ ta vevẹ nọ ahwo nọ a bi ru eware itieye na a “bi ru oware otọtọ”? Ọghẹnẹ ọ vẹvẹ omai unu inọ ma jẹ ahwo nọ a wo uruemu ọfariẹ rehọ họ. (Rom 1:24-27, 32) Nọ ẹme otiọna ọ tẹ romavia, u fo nọ ma roro kpahe etẹmpol nọ Izikiẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ na avọ inuethẹ ikpekpehru riẹ na, ma vẹ jẹ kareghẹhọ nọ: Jihova o re rolo obọ kẹ izi ikiẹrẹe riẹ hẹ ghelọ otunyẹ nọ o bi no akpọ omuomu nana ze kẹhẹ. Kọ ma te jọ abọ Ọsẹ obọ odhiwu mai na jẹ dadamu kẹ oware nọ o gba?

Nọ ma te bi wobọ evaọ egagọ efuafo, yọ “idhe ujiro” ma bi dhe na

20. Emamọ eware vẹ eruẹaruẹ Izikiẹl na e rẹ sae kareghẹhọ “ogbotu obuobu” na?

20 Ighẹ sa-sa na. Nọ Izikiẹl ọ ruẹ ighẹ otafe na nọ o rrọ reghe reghe, ẹsejọhọ eva e were riẹ gaga nọ o roro kpahe unu ahwo nọ a rẹ sai kokohọ oria yena gọ Jihova. Nẹnẹ, mai Ileleikristi ma be gọ Jihova evaọ oria nọ o rro vi oyena thethabọ. Rọkẹ “ogbotu obuobu” na, enọ e be gọ Jihova evaọ ighẹ otafe ọrọ etẹmpol ẹwoho na, eruẹaruẹ Izikiẹl na e rẹ kareghẹhọ ae emamọ eware jọ nọ e rẹ bọ ae ga. (Evia. 7:9, 10, 14, 15) Wọhọ oriruo, Izikiẹl ọ ruẹ ibriwou emuọriọ nọ e vọ ighẹ na, ibriwou nọ ahwo nọ a nyaze te gọ Ọghẹnẹ a rẹ sae jọ re emu idhe ọriẹyeri nọ a wha ze. (Izik. 40:17) Nọ a be re emu nana na, yọ Jihova Ọghẹnẹ a bi lele re emu na, wọhọ odẹme, onọ u re dhesẹ nọ a wo emamọ usu kugbei! Nẹnẹ, ma bi dhe idhe wọhọ epanọ ahwo Ju nọ a jọ otọ Uzi Mosis a je ru na ha. Ukpoye, “idhe ujiro” ma bi dhe, yọ ma re ru onana nọ ma te bi wobọ evaọ egagọ efuafo, wọhọ, iyo nọ ma rẹ kẹ evaọ iwuhrẹ hayo usi uwoma nọ ma rẹ ta kẹ amọfa. (Hib. 13:15) Ma tẹ jẹ be reawere iwuhrẹ nọ i bi no obọ Jihova ze. Oyejabọ nọ ma sae rọ ta ọkpọ ẹme emezae Kora na, enọ e so ole kẹ Jihova nọ: “Ẹdẹ ọvo evaọ ighẹ ra o woma vi edẹ odu (1,000) evaọ oria ofa kpobi!”​—Ol. 84:10.

21. Eme Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na a rẹ sai wuhrẹ mi izerẹ nọ a ta kpahe evaọ eruẹaruẹ Izikiẹl na?

21 Izerẹ na. Izikiẹl ọ ruẹ nọ inuethẹ nọ izerẹ na avọ ahwo Livae na a rẹ rọ ruọ eva ighẹ obeva na avọ inuethẹ nọ ahwo nọ a rrọ izerẹ hẹ a rẹ rọ ruọ ighẹ otafe na e jọ epọvo na. Oyena yọ emamọ edhere nọ a rọ kareghẹhọ izerẹ yena inọ ae omarai a re lele izi nọ Jihova o fihọ kẹ egagọ efuafo re. Kọ ẹvẹ kpahe inẹnẹ? Idibo Ọghẹnẹ a wo orua izerẹ nẹnẹ hẹ, rekọ a vuẹ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na nọ: “Whai yọ ‘uyẹ nọ a salọ, izerẹ nọ e rrọ ivie.’” (1 Pita 2:9) Evaọ Izrẹl oke anwae, ighẹ rai sa izerẹ na a jẹ jọ gọ Ọghẹnẹ. Nẹnẹ, Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na a wo oria rai sa nọ a be jọ gọ Ọghẹnẹ hẹ, rekọ nọ a zihe ruọ emọ riẹ no na, a wo obọdẹ usu jọ kugbe Jihova. (Gal. 4:4-6) Ghele na, eruẹaruẹ Izikiẹl na e rẹ sae kareghẹhọ enọ a rọ ẹzi wholo na emamọ eware jọ re. Wọhọ oriruo, a rẹ kareghẹhọ nọ izerẹ yena a rro vi ahwo nọ a rẹ kẹ ohrẹ gbe ọwhọkuo ho. Fikiere, u fo nọ mai Ileleikristi kpobi ma rẹ kareghẹhọ nọ mai yọ “uthuru ọvo” nọ e be gọ Ọghẹnẹ evaọ otọ “othuru-igodẹ ọvo.”​—Se Jọn 10:16.

22, 23. (a) Eme ekpako ukoko a rẹ sai wuhrẹ mi osu nọ a fodẹ evaọ eruẹaruẹ Izikiẹl na? (b) Ẹsejọhọ, eme ọ te via evaọ obaro?

22 Osu na. Evaọ eruẹaruẹ Izikiẹl na, osu na yọ ohwo jọ nọ ọ viodẹ re. Orua izerẹ o no ze he, yọ evaọ etẹmpol na, o je ru iruo evaọ otọ izerẹ na. Rekọ, ọ jọ wọhọ ọsẹro rọkẹ ahwo na, yọ o je fiobọhọ kẹ ae rehọ eware nọ a re ro dhe idhe ze. (Izik. 44:2, 3; 45:16, 17; 46:2) Fikiere, osu na ọ rrọ emamọ oriruo rọkẹ ezae Ileleikristi nọ i wo ewha-iruo evaọ ukoko na nẹnẹ. O gwọlọ nọ ekpako ukoko, gbe esẹro ọnyawariẹ a rẹ romakpotọ kẹ ọrigbo nọ a re fievahọ na ẹsikpobi. (Hib. 13:17) Ekpako ukoko a rẹ jẹ daoma gaga fiobọhọ kẹ ahwo Ọghẹnẹ dhe idhe ujiro rai evaọ iwuhrẹ gbe usi uwoma ota. (Ẹf. 4:11, 12) A re je muẹrohọ oghẹrẹ nọ Jihova ọ rọ whọku isu Izrẹl nọ e jẹ rehọ ọkwa rai ruiruo thọthọ. (Izik. 45:9) Fikiere, ekpako a re roro vievie he inọ a kpehru vrẹ ahwo nọ a rẹ kẹ ohrẹ gbe ọkpọvio. Ukpoye, a re rri uvẹ kpobi nọ Jihova o bi ro fiobọhọ kẹ ae ghaghae, re a sae jọ emamọ esẹro.​—Se 1 Pita 5:1-3.

23 Jihova ọ te gbẹ jọ Aparadase nọ ọ be tha na rehọ esẹro nọ i te mu wọhọ epanọ o bi ru nẹnẹ na. A bi wuhrẹ ekpako na nẹnẹ re a te kẹ iruo esẹro ziezi, yọ o sae jọ nọ ibuobu rai e te jọ esẹro evaọ Aparadase. (Ol. 45:16) Eva e rẹ ginẹ were omai gaga nọ ma te roro te oghẹrẹ nọ esẹro yena a ti fiobọhọ kẹ omai te evaọ akpọ ọkpokpọ na! Wọhọ eruẹaruẹ efa nọ e ta kpahe ezihe ze egagọ efuafo gbe ẹruẹrẹhọ eware kpobi na, Jihova o ti ru nọ eruẹaruẹ Izikiẹl na i ti ro vẹ omai ẹro viere nọ oke u te te. Ẹsejọhọ abọjọ eruẹaruẹ na i ti rugba evaọ obaro, evaọ oghẹrẹ nọ ma sae nwani wo otoriẹ riẹ obọnana ha. Ma te riẹ nọ oke u te te!

Eme inuethẹ ikpekpehru na avọ ighẹ sa-sa na i wuhrẹ omai kpahe egagọ mai? (Rri edhe-ẹme avọ 18-21)

Jihova Ọ be Ghale Egagọ Efuafo

24, 25. Oghẹrẹ vẹ eruẹaruẹ Izikiẹl na i ro dhesẹ eghale nọ i ti no obọ Jihova ze te ahwo riẹ nọ a tẹ dadamu egagọ efuafo?

24 Enẹna, joma kareghẹhọ oware ulogbo jọ nọ o via evaọ eruẹaruẹ Izikiẹl na. Jihova ọ nyaze etẹmpol yena, ọ tẹ ya eyaa kẹ ahwo riẹ inọ a te bi koko izi nọ o fihọ kẹ egagọ efuafo, ọ te jọ etẹe ẹsikpobi. (Izik. 43:4-9) Nọ Jihova ọ te jọ etẹe na, eme onana o te wha se ahwo riẹ gbe ẹkwotọ rai?

25 Eruẹaruẹ na e fodẹ eware ivẹ jọ ro dhesẹ eghale nọ i ti no obọ Ọghẹnẹ ze, eye họ: (1) Ethẹ nọ o bi su no aruẹri na ze, nọ o bi ru oware kpobi nọ o rrọ etẹe wo uzuazọ je bi ru otọ na wou eware; gbe (2) otọ na nọ a nabe ghale fihọ ekẹ sa-sa, yọ etẹmpol na avọ ẹtighẹ riẹ e rrọ edhedhe otọ na. Otofa vẹ eme nana i wo kẹ omai nẹnẹ? Ma gwọlọ uyo onọ yena keme ma be rria etoke nọ Jihova ọ rọ ruọ etẹmpol ẹwoho ologbo na no, onọ o rrọ ọrẹri vi etẹmpol nọ Izikiẹl ọ ruẹ na, o te je ru ei fo jẹ whobọhọ iẹe no. (Mal. 3:1-4) Ma te ta kpahe eware ivẹ nọ a fodẹ na evaọ Uzou avọ 19 rite 21 obe nana.

^ edhe-ẹme 6 Jihova ọ jẹ rọ enẹ dhesẹ ohẹriẹ nọ o rrọ onana avọ oghẹrẹ nọ ahwo riẹ a je ru uwou ọrẹri riẹ vẹre, inọ: “A fi unuwou rai họ kẹle unuwou mẹ je fi unuẹthẹ rai họ akotọ unuẹthẹ mẹ, nọ ugbẹhẹ ọvo o rọ rrọ udevie mẹ avọ ae, a tẹ rehọ eware etọtọ nọ a ru ro gbe odẹ mẹ ku.” (Izik. 43:8) Evaọ Jerusalẹm oke anwae, iwou nọ ahwo a jẹ rria e kẹle etẹmpol Jihova gaga, ugbẹhẹ jọ ọvo o hẹriẹ e rai. Nọ ahwo na a ghoro siọ izi ikiẹrẹe Jihova ba no, a tẹ jẹ rọ eware etọtọ avọ edhọgọ rai ro gbe uwou Jihova ku. Jihova ọ sai thihakọ oware utioye vievie he!

^ edhe-ẹme 13 Eruẹaruẹ Izikiẹl na e tẹ jẹ jẹhọ eruẹaruẹ efa nọ i bi rugba evaọ edẹ urere nana nọ e ta kpahe ezihe ze egagọ efuafo. Wọhọ oriruo, roro kpahe epanọ Izikiẹl 43:1-9 avọ Malakae 3:1-5 e rọ jẹhọ ohwohwo; jegbe Izikiẹl 47:1-12 avọ Joẹl 3:18.

^ edhe-ẹme 18 Etẹmpol ẹwoho na ọ kake romavia evaọ ukpe 29 C.E., okenọ Jesu ọ họ-ame je mu iruo riẹ họ wọhọ Ozerẹ Okpehru. Rekọ nọ ikọ Jesu i whu no, a te gbabọkẹ egagọ efuafo evaọ otọakpọ na ikpe-udhusoi buobu. Uwhremu na, maero no ukpe 1919 ze, a tẹ kpare egagọ uzẹme kpehru.