Xeen tiʼ baʼax ku taasik

Xeen tu cuadroil baʼax ku taasik

XOOK 16

«Tsʼáa junpʼéel marca tu táanpoolal»

«Tsʼáa junpʼéel marca tu táanpoolal»

EZEQUIEL 9:4

TIʼ BAʼAX KU TʼAAN: Bix marcartaʼab u táanpoolal le judíoʼob chúukaʼan u yóoloʼoboʼ yéetel baʼax ku kaʼansiktoʼon

1-3. 1) ¿Baʼax tsʼaʼab u yil Ezequiel yéetel baʼax tu tsʼáaj cuenta ka tsʼoʼoki? 2) ¿Baʼax kʼáatchiʼiloʼob ken k-il u núukil teʼ xookaʼ?

¡EZEQUIELEʼ maʼ tu creertik baʼax tu yilaj! Táant u tsʼaʼabal u yil tumen Jéeoba le baʼaloʼob kʼaastak ku beetik le judíoʼob teʼ templooʼ. * Letiʼobeʼ jach tu kʼaskúuntoʼob le lugar tuʼux ku adorartaʼal Jéeobaoʼ. Tsʼoʼoleʼ tsʼoʼok tak u kʼaskúuntikoʼob u luʼumil Judá yéetel le baʼaloʼob kʼaastak ku beetkoʼoboʼ. Cada kʼiin ku máaneʼ táan u maas kʼastal le baʼaloʼob ku beetkoʼoboʼ. Jéeobaeʼ jach pʼujaʼan yoʼolal le baʼaloʼob ku beetik u kaajaloʼ, le oʼolal ku yaʼalik tiʼ Ezequiel: «Yaan in láalik in pʼujaʼanil tu yóokʼoloʼob» (Eze. 8:17, 18).

2 Ezequieleʼ jach yaachaj wal u yóol le ka tu yojéeltaj yaan u xuʼulsaʼal Jerusalén yéetel le templooʼ. Le oʼolal maʼ xaaneʼ tu tuklaj: «Kux túun le máaxoʼob adorartik Jéeobaoʼ, ¿yaan wa u salvarkubaʼob? ¿Bix wal kun salvarbiloʼobeʼ?». Ezequieleʼ tu séebaʼanil tu yuʼubaj baʼax ken u beet Jéeoba yéetel máaxoʼob ken u beetoʼob le meyajoʼ (Eze. 9:1). Ka tsʼookeʼ tu tsʼáaj cuentaeʼ le máaxoʼob adorartik Jéeobaoʼ yaan u salvartaʼaloʼob. Jach kiʼimakchaj wal u yóol Ezequiel le ka tu yojéeltaj lelaʼ.

3 Jeʼex u bin u maas náatsʼal u kʼiinil u xuʼulsaʼal le kʼasaʼan yóokʼol kaabaʼ, maʼ xaaneʼ jeʼel k-tuklikeʼ: ¿Máaxoʼob tun ken u salvartubaʼob? Utiaʼal k-núukikeʼ, koʼox ilik u núukil óoxpʼéel kʼáatchiʼob: 1) ¿Baʼax uláakʼ tu yilaj Ezequiel? 2) ¿Bix béeychajik tu kʼiiniloʼob? yéetel 3) ¿baʼax ku kaʼansiktoʼon teʼ kʼiinoʼobaʼ?

«Muchʼkíint le máaxoʼob kun xuʼulsik tiʼ le kaajoʼ»

4. ¿Baʼax uláakʼ tu yilaj Ezequiel?

4 ¿Baʼax uláakʼ tu yilaj Ezequiel? (Xok Ezequiel 9:1-11). Ezequieleʼ tu yilaj siete máakoʼob «táan u taaloʼob tu tojil le joonaj yaan maas kaʼanaloʼ, le joonaj yaan tu tojil xamanoʼ», maʼ xaaneʼ naatsʼ teʼ tuʼux yaan le imagen ku beetik u pʼuʼujul Diosoʼ wa teʼ tuʼux táan u yokʼol le koʼoleloʼob tu yoʼolal dios Tamuzoʼ (Eze. 8:3, 14). Le siete máakoʼobaʼ ookoʼob tu chan táankabil le templooʼ ka pʼáatoʼob waʼatal tu tséel le altar de cobreoʼ. Chéen baʼaleʼ maʼ bin u kʼuboʼob sacrificioʼobiʼ, tumen teʼ kʼiinoʼoboʼ Jéeobaeʼ tsʼokaʼaniliʼ u xuʼulul u kʼamik le sacrificioʼob ku beetaʼal teʼ templooʼ. Ezequieleʼ tu yileʼ seis tiʼ le máakoʼobaʼ «u chʼaʼamaj junpʼéel nuʼukul utiaʼal u xíikjatsʼtaʼal máak». Chéen baʼaleʼ le u tsʼook juntúuloʼ u takmaj junpʼéel nookʼ de lino yéetel u chʼiknakʼmaj «u nuʼukulil u tsʼíib juntúul secretario».

5, 6. ¿Baʼax ku yeʼesik le marca tsʼaʼab tiʼ le máakoʼoboʼ? (Ilawil le dibujo yaan tu káajbal le xookaʼ).

5 ¿Baʼax meyajil ken u beet le máakaʼ? Jéeobaeʼ tu yaʼalajtiʼ: «Máankech ichil le kaajoʼ, máankech ichil Jerusaléneʼ ka a tsʼáa junpʼéel marca tu táanpoolal tuláakal le máaxoʼob yaachajaʼan u yóoloʼob yéetel táan u muʼyajoʼob yoʼolal tuláakal le baʼaloʼob sen kʼaastak ku beetaʼal teʼ kaajoʼ». Maʼ xaaneʼ teʼ súutukiloʼ kʼaʼaj tiʼ Ezequiel le israelitaʼob yanchajoʼob Egiptooʼ. Letiʼobeʼ tu wiʼiwitsʼoʼob kʼiʼikʼ tu marcoil u joonajoʼob utiaʼal maʼ u kíimsaʼal u yáax paalaloʼoboʼ (Éxo. 12:7, 22, 23). Le marca tsʼaʼab tiʼ le máakoʼob tu kʼiiniloʼob Ezequieloʼ, ¿yaan wa xan u meyaj utiaʼal u salvartaʼaloʼob kéen xuʼulsaʼak Jerusalén?

6 Utiaʼal k-ojéeltik u núukileʼ táanil unaj k-ojéeltik baʼax ku yeʼesik le marca tsʼaʼabtiʼoboʼ. Le marcaoʼ unaj u tsʼaʼabal tu táanpoolal tuláakal le máaxoʼob yaachajaʼan u yóoloʼob yéetel táan u muʼyajoʼob yoʼolal tuláakal le baʼaloʼob sen kʼaastak ku beetaʼal teʼ kaajoʼ. ¿Baʼax túun ku yeʼesik lelaʼ? Ku yeʼesikeʼ le máaxoʼob marcartaʼaboʼoboʼ maʼ chéen yaachajaʼan u yóoloʼob ikil u adorartaʼal yaanal diosoʼob teʼ templooʼ, baʼaxeʼ yaachajaʼan xan u yóoloʼob yoʼolal le sen kʼasaʼanil yaan teʼ kaajoʼ yéetel le uláakʼ baʼaloʼob suʼtsiltak ku beetaʼaloʼ (Eze. 22:9-12). Letiʼobeʼ maʼ chéen tu tukloʼob wa kʼaas le baʼaxoʼob ku beetaʼaloʼ, baʼaxeʼ tu yaʼaloʼob yéetel tu yeʼesoʼob chéen Jéeoba unaj u adorartaʼal jeʼex uts tu tʼaaneʼ. Le oʼolal yaan kaʼach u chʼaʼabal óotsilil tiʼob yéetel yaan u salvartaʼaloʼob tumen Jéeoba.

7, 8. ¿Baʼax meyajil ken u beet kaʼach le seis máakoʼoboʼ? ¿Baʼax uláakʼ tu yilaj Ezequiel?

7 Kux túun le seis máakoʼoboʼ, ¿baʼax meyajil ken u beetoʼob? Ezequieleʼ tu yuʼubaj u yaʼalaʼaltiʼob tumen Jéeobaeʼ unaj u binoʼob tu paach le máak u chʼiknakʼmaj u nuʼukulil u tsʼíib juntúul secretariooʼ yéetel unaj u kíimskoʼob tuláakal le máaxoʼob minaʼantiʼob le marca tu táanpoolaloʼoboʼ. Jéeobaeʼ tu yaʼalajtiʼob: «Desde teʼ lugar santo unaj a káajleʼexoʼ» (Eze. 9:6). Jeʼex k-ilkoʼ teʼ templo kun káajaloʼob kaʼachoʼ, tumen Jéeobaeʼ tsʼokaʼaniliʼ u xúumpʼattik le templooʼ. Le máaxoʼob yáax kíimsaʼaboʼoboʼ letiʼe «u nuuktakil le kaaj yanoʼob tu táan le templooʼ» wa le 70 ancianoʼob ku tóokikoʼob incienso tiʼ le maʼ jaajil diosoʼoboʼ (Eze. 8:11, 12; 9:6).

8 ¿Baʼax uláakʼ tu yilaj Ezequiel? Letiʼeʼ tu yileʼ le máak u chʼiknakʼmaj u nuʼukulil u tsʼíib juntúul secretariooʼ tu yaʼalaj tiʼ Jéeoba: «Tsʼoʼok in beetik jach jeʼex ta waʼalajtenoʼ» (Eze. 9:11). ¿Bix béeychajik le baʼax tu yilaj Ezequieloʼ? ¿Yaan wa máaxoʼob tu salvartubaʼob?

¿Bix béeychajik tu kʼiiniloʼob Ezequiel le baʼax tu yiloʼ?

9, 10. Aʼal máaxoʼob tu salvartubaʼob le ka xuʼulsaʼab Jerusalénoʼ yéetel baʼaxten.

9 Xok 2 Crónicas 36:17-20. Le baʼax tu yaʼalaj Ezequieloʼ béeychaj tu añoil 607 t.t.J., le ka xuʼulsaʼab Jerusalén bey xan u templo tumen le babilonioʼoboʼ. Letiʼobeʼ beyoʼob «junpʼéel copa de oro tu kʼab Jéeobaeʼ» tumen letiʼob xuʼuls Jerusalén (Jer. 51:7). ¿Láaj kíimsaʼab wa túun u kajnáaliloʼob Jerusalén? Maʼatech. Ezequieleʼ tu yileʼ yaan máaxoʼob tu salvartubaʼob (Gén. 18:22-33; 2 Ped. 2:9).

10 Ichil le máaxoʼob tu salvartubaʼoboʼ tiaʼan kaʼach le familiaʼob ku taaloʼob tiʼ Recaboʼ, Ébed-mélek le etíopeoʼ, profeta Jeremías yéetel Baruk, le máax áantkoʼ (Jer. 35:1-19; 39:15-18; 45:1-5). Le baʼax tu yilaj Ezequieloʼ ku yeʼesiktoʼoneʼ le máakoʼobaʼ yaachajaʼan u yóoloʼob yéetel táan kaʼach u muʼyajoʼob «yoʼolal tuláakal le baʼaloʼob sen kʼaastak ku beetaʼal» Jerusalénoʼ (Eze. 9:4). Táanil tiʼ u xuʼulsaʼal le kaajoʼ letiʼobeʼ tu yeʼesoʼob chéen Jéeoba unaj u adorartaʼal jeʼex uts tu tʼaaneʼ. Tsʼoʼoleʼ tu yeʼesoʼob u pʼekmoʼob tuláakal le baʼaloʼob kʼaastak ku beetaʼaloʼ, le oʼolal salvartaʼaboʼob.

11. ¿Máaxoʼob ku chíikbesik le siete máakoʼob tu yilaj Ezequieloʼ?

11 ¿Jach wa tu jaajil marcartaʼab u táanpoolal le máaxoʼob tu salvartubaʼoboʼ? Le Bibliaoʼ maʼatech u yaʼalik wa aʼalaʼab tiʼ Ezequiel wa tiʼ uláakʼ profeta ka máanak u marcart le máaxoʼob chúukaʼan u yóoloʼoboʼ. Le baʼax tu yilaj Ezequieloʼ táan kaʼach u yeʼesik junpʼéel baʼax ku yúuchul teʼ kaʼanoʼ, le oʼolal mix juntúul wíinik ile. Le siete máakoʼob tu yilaj Ezequieloʼ ku chíikbeskoʼob u ángeloʼob Jéeoba, tumen letiʼobeʼ mantatsʼ ku beetkoʼob baʼax ku yaʼalaʼaltiʼob (Sal. 103:20, 21). Jeʼex k-ilkoʼ Jéeobaeʼ tu túuxtaj u ángeloʼob utiaʼal ka u xuʼulsoʼob Jerusalén. Letiʼobeʼ tu yiloʼob ka u salvartuba le máaxoʼob utsoʼoboʼ, bey ka u tsʼáaʼob junpʼéel marca tu táanpoolaloʼobeʼ.

¿Baʼax ku kaʼansiktoʼon le baʼax tu yilaj Ezequieloʼ?

12, 13. 1) ¿Baʼaxten castigartaʼab Jerusalén tumen Jéeoba? ¿Baʼax ken u beet Jéeoba maʼ kun xáantal? 2) Jerusaléneʼ, ¿ku chíikbesik wa le cristiandadoʼ? Tsole. (Ilawil le cuadro «Jerusaléneʼ, ¿ku chíikbesik wa le cristiandadoʼ?»).

12 Táan u náatsʼal u kʼiinil le nojoch muʼyajiloʼ. Le Bibliaoʼ ku yaʼalikeʼ teʼ kʼiinoʼoboʼ «yaan u sen muʼyaj máak jeʼex mix juntéen ilaʼak desde ka káaj yóokʼol kaab tak bejlaʼeʼ yéetel mix bikʼin kun kaʼa ilbil» (Mat. 24:21). K-ojel jach taʼaytak u káajal le nojoch muʼyajiloʼ, le oʼolal maʼ xaaneʼ jeʼel k-tuklikeʼ: ¿Tuláakal máak wa túun kun xuʼulsbil? ¿Yaan wa u marcartaʼal le máaxoʼob ken u salvartubaʼoboʼ? ¿Yaan wa u kaʼa béeytal le baʼax tu yilaj Ezequiel yoʼolal le máak u chʼiknakʼmaj u nuʼukulil u tsʼíib juntúul secretariooʼ? Utiaʼal k-ilik u núukil le kʼáatchiʼobaʼ, koʼox k-kʼaʼajsik le baʼax tu yilaj Ezequieloʼ.

13 Koʼox kaʼa xokik Ezequiel 9:8, 9 (xoke) utiaʼal k-kʼaʼajsik baʼaxten castigartaʼab Jerusalén tumen Jéeoba. Le ka tu kʼáataj Ezequiel wa yaan u láaj xuʼulsaʼal u kajnáaliloʼob Israeleʼ, Jéeobaeʼ tu yaʼalajtiʼ baʼaxten yaan u castigarkoʼob. Tu yaʼalajtiʼeʼ: 1) «jach táaj kʼaas baʼax tsʼoʼok u beetkoʼob», * 2) u kaajil Judáeʼ «chuup yéetel u kʼiʼikʼel le máaxoʼob tsʼoʼok u kíimsaʼaloʼoboʼ», 3) Jerusaléneʼ «chuup yéetel máakoʼob tsʼoʼok u kʼastaloʼob» yéetel 4) le máakoʼoboʼ seguernaj u beetkoʼob baʼaloʼob kʼaastak tumen ku yaʼalikoʼobeʼ maʼ tu yilaʼaloʼob kaʼach tumen Jéeoba. ¿Máasaʼ jach letiʼe baʼax xan ku beetik le máakoʼob teʼ kʼiinoʼobaʼ? Jéeobaeʼ «maʼ tu jelpajal mix tu kʼexpajal», le oʼolal maʼ kun xáantaleʼ yaan xan u castigartik le máakoʼob beetik baʼaloʼob kʼaastak jeʼex tu beetil tu kʼiiniloʼob Ezequieloʼ (Sant. 1:17; Mal. 3:6). Bey túunoʼ le siete máakoʼob tsʼaʼab u yil Ezequieloʼ yaan xan u beetkoʼob le baʼax u kʼáat Jéeoba teʼ kʼiinoʼobaʼ.

Le seis máakoʼob tu yilaj Ezequieloʼ maʼ tun xáantal kéen káajak u beetkoʼob le meyaj tsʼaʼantiʼoboʼ (Ilawil xóotʼol 12, 13)

14, 15. ¿Baʼax eʼesik Jéeobaeʼ ku avisartik máak táanil tiʼ u taasik junpʼéel xuʼulsajil?

14 Le baʼax tu yilaj Ezequieloʼ, ¿yaan wa uláakʼ bix kun béeytal teʼ kʼiinoʼobaʼ? Utiaʼal k-ojéeltik u núukileʼ, kʼaʼabéet k-kʼaʼajsik bix béeychajik úuchjeakil le baʼax tu yiloʼ. Koʼox ilik jujunpʼéel bix tsʼoʼok u béeytal yéetel bix uláakʼ kun béeytal maʼ kun xáantal.

15 Jéeobaeʼ ku avisartik máak táanil tiʼ u taasik junpʼéel xuʼulsajil. Jeʼex t-kanil teʼ xook 11 tiʼ le libroaʼ, Jéeobaeʼ tu yéeyaj Ezequiel utiaʼal ka u beetuba «juntúul j-kanan utiaʼal u kaajil Israel» (Eze. 3:17-19). Le oʼolal letiʼeʼ káaj u yaʼalik yaan u xuʼulsaʼal Jerusalén antes tiʼ u añoil 613 t.t.J. Tsʼoʼoleʼ profeta Isaías yéetel Jeremíaseʼ tu yaʼaloʼob xan baʼax kun úuchul tiʼ Jerusalén (Isa. 39:6, 7; Jer. 25:8, 9, 11). Bejlaʼeʼ Jéeobaeʼ u tsʼaamaj Jesús u nuʼukt junmúuchʼ yéeyaʼanoʼob utiaʼal u tsʼáaiktoʼon le janal jach tu yorailoʼ. Tsʼoʼoleʼ táan u yaʼalikoʼob jach tsʼoʼok u náatsʼal u kʼiinil le nojoch muʼyajiloʼ (Mat. 24:45).

16. ¿Baʼaxten k-aʼalik u kaajal Jéeobaeʼ maʼatech u marcartik le máaxoʼob ken u salvartubaʼoboʼ?

16 U kaajal Jéeobaeʼ maʼatech u marcartik le máaxoʼob ken u salvartubaʼoboʼ. Kʼaʼajaktoʼoneʼ tiʼ Ezequieleʼ maʼ aʼalaʼabtiʼ ka máanak u marcart le máaxoʼob ken u salvartubaʼoboʼ. Le máaxoʼob meyajtik xan Jéeoba teʼ kʼiinoʼobaʼ maʼ aʼalaʼantiʼob ka máanak u marcartoʼob le máaxoʼob ken u salvartubaʼoboʼ. Letiʼobeʼ chéen unaj u yaʼalikoʼob baʼax ku taal u kʼiin. Le oʼolal k-tsʼáaik k-óol k-tsikbalt le jatsʼuts baʼaloʼob ken u beet le Reinooʼ yéetel k-aʼalik tiʼ le máakoʼob baʼax kun úuchul tiʼ le kʼasaʼan yóokʼol kaab ichil junpʼíit kʼiinoʼ (Mat. 24:14; 28:18-20). Jeʼex k-ilkoʼ chéen unaj k-áantik le máakoʼob uts u puksiʼikʼaloʼob utiaʼal u adorarkoʼob Jéeoba jeʼex uts tu tʼaaneʼ (1 Tim. 4:16).

17. ¿Baʼaxoʼob unaj k-beetik utiaʼal k-salvartikba?

17 Utiaʼal u salvarkuba máakeʼ desde bejlaʼa unaj u yeʼesik yaan u fejeʼ. Jeʼex tsʼoʼok k-ilkoʼ le máaxoʼob tu salvartubaʼob le ka xuʼulsaʼab Jerusalén tu añoil 607, tu yeʼesoʼob ku adorarkoʼob Jéeoba jeʼex uts tʼaaneʼ yéetel tu yeʼesoʼob u pʼekmoʼob le baʼaloʼob kʼaastak ku beetaʼaloʼ. Teʼ kʼiinoʼob xanaʼ láayliʼ bey unaj k-beetkoʼ. Táanil tiʼ u xuʼulsaʼal tiʼ le kʼasaʼan yóokʼol kaabaʼ unaj k-eʼesik k-adorartik Jéeoba jeʼex uts tu tʼaaneʼ yéetel k-pʼekmaj tuláakal le baʼaloʼob kʼaastak ku beetaʼaloʼ. ¿Bix jeʼel k-beetik leloʼ? Táanileʼ unaj k-kʼamik le baʼaxoʼob jaajtak ku máan u tsikbalt le máaxoʼob adorartik Diosoʼ, u yantaltoʼon jatsʼuts modos jeʼex le ku yeʼesik Jesúsoʼ, k-kʼubik k-kuxtal tiʼ Jéeoba, k-okjaʼ bey xan k-múul meyaj yéetel le sukuʼunoʼob yéeyaʼanoʼoboʼ (Eze. 9:4; Mat. 25:34-40; Efe. 4:22-24; 1 Ped. 3:21). Le máaxoʼob maʼ tu xuʼulul u meyajtikoʼob Jéeoba tak kéen káajak le nojoch muʼyajiloʼ yaan u marcartaʼaloʼob utiaʼal u salvarkubaʼob.

18. 1) ¿Baʼax kʼiin kun marcarbil le máakoʼob tumen Jesúsoʼ yéetel bix ken u beetil? 2) ¿Yaan wa u marcartaʼal le yéeyaʼanoʼob utiaʼal u salvarkubaʼoboʼ?

18 Desde teʼ kaʼan kun marcarbil le máaxoʼob ken u salvartubaʼoboʼ. Tu kʼiiniloʼob Ezequieleʼ letiʼe ángeloʼob marcart le judíoʼob tu salvartubaʼoboʼ. Teʼ kʼiinoʼobaʼ Jesús ken u beet le meyajoʼ, yaan u beetik kéen taalak «yéetel nojoch autoridad» utiaʼal u juzgartik le kaajoʼoboʼ (Mat. 25:31-33). Letiʼeʼ yaan u taal tu kʼiiniloʼob le nojoch muʼyajiloʼ, le tsʼokaʼaniliʼ u xuʼulsaʼal le religiónoʼob maʼatech u kaʼanskoʼob u jaajiloʼ. * Táanil tiʼ u káajal Armagedóneʼ yaan u juzgartik le máakoʼob utiaʼal u yilik máaxoʼob beyoʼob tamaneʼ yéetel máaxoʼob beyoʼob chivoʼobeʼ. Le «yaʼabkach máakoʼob[oʼ]» yaan u marcartaʼaloʼob utiaʼal «u tsʼaʼabaltiʼob kuxtal minaʼan u xuul» (Apo. 7:9-14; Mat. 25:34-40, 46). ¿Baʼax túun kun úuchul yéetel le sukuʼunoʼob yéeyaʼanoʼoboʼ? Letiʼobeʼ maʼ kʼaʼabéet u marcartaʼaloʼob utiaʼal ka u salvartubaʼob kéen taalak Armagedóniʼ. Baʼaxeʼ yaan u láaj sellartaʼaloʼob táanil tiʼ u kíimloʼob wa antes tiʼ u káajal le nojoch muʼyajiloʼ. Táanil túun tiʼ u káajal Armagedóneʼ yaan u bisaʼal le u yalab le yéeyaʼanoʼob teʼ kaʼanoʼ (Apo. 7:1-3).

19. ¿Máaxoʼob kun xuʼulsik tiʼ le kʼasaʼan yóokʼol kaabaʼ? (Ilawil le cuadro «U yaatal u yóol máak, u marcartaʼal, u xíikjatsʼtaʼal: ¿baʼax kʼiin yéetel bix u béeytal?»).

19 Jesús yéetel u ángeloʼob kun xuʼulsik le kʼasaʼan yóokʼol kaabaʼ. Ezequieleʼ tu yileʼ le seis máakoʼoboʼ káaj u xuʼulskoʼob le kaaj tak ka tsʼoʼok u marcartaʼal le máaxoʼob ken u salvartubaʼoboʼ (Eze. 9:4-7). Bey túun xanoʼ táanil tiʼ u káajal Armagedóneʼ, Jesúseʼ yaan u juzgartik yéetel yaan u marcartik le máaxoʼob ken u salvartubaʼoboʼ. Le táan le Armagedónoʼ Jesúseʼ yaan u nuʼuktik u ángeloʼob bey xan le 144,000 yéeyaʼanoʼob utiaʼal u xuʼulskoʼob le kʼasaʼan yóokʼol kaabaʼ. Le máaxoʼob chúukpaj u yóol u meyajtoʼob Jéeobaoʼ yaan u salvartaʼaloʼob yéetel yaan u kuxtaloʼob teʼ túumben luʼumoʼ (Apo. 16:14-16; 19:11-21).

20. ¿Baʼax ku kaʼansiktoʼon le baʼax tsʼaʼab u yil Ezequieloʼ?

20 ¡Jach túun jatsʼuts le baʼax tsʼaʼab u yil Ezequieloʼ! Le baʼax tu yiloʼ ku kaʼansiktoʼoneʼ Jéeobaeʼ yaan u salvartik le máaxoʼob utsoʼob kéen u xuʼuls tiʼ le kʼasaʼanoʼoboʼ (Sal. 97:10). Ku kaʼansik xan toʼon yaan baʼax unaj k-beetik desde bejlaʼa utiaʼal k-salvartaʼaleʼ. Le oʼolal tsʼoʼok k-chʼaʼtuklik maas k-tsʼáaik k-óol k-tsikbalt le jatsʼuts baʼaloʼob ken u beet Jéeobaoʼ bey xan k-aʼalik tiʼ le máakoʼob baʼax ku taal u kʼiin u yúuchloʼ. Wa k-beetik beyoʼ yaan u páajtal k-áantik «le máaxoʼob jach tu jaajil u yóol ku yeʼeskoʼob u kʼáat u kʼamoʼob le kuxtal minaʼan u xuuloʼ». Beyoʼ yaan u yantaltiʼob u páajtalil u marcartaʼaloʼob yéetel u múul adorarkoʼob Jéeoba t-éetel teʼ túumben luʼumoʼ (Hech. 13:48).

^ xóot’ol 1 Teʼ xook 5 yaan teʼ libroaʼ ku yúuchul tʼaan tiʼ le baʼaloʼob sen kʼaastak táan kaʼach u beetaʼal teʼ templooʼ.

^ xóot’ol 13 Junpʼéel libroeʼ ku yaʼalikeʼ le tʼaan «jach táaj kʼaas baʼax tsʼoʼok u beetkoʼob[oʼ]» ku yeʼesikeʼ chéen tu juunal máak ku chʼaʼtuklik u náachtal tiʼ Dios yéetel u beetik baʼaloʼob kʼaastak.

^ xóot’ol 18 Yaan baʼaxoʼob eʼesikeʼ maʼ tuláakal le máaxoʼob yanoʼob ichil le maʼ jaajil religiónoʼob kun kíimsbiloʼob kéen xuʼulsaʼak tiʼ le Nojoch Babiloniaoʼ. Yaan tiʼ u nuuktakil le religiónoʼobaʼ yaan u xúumpʼatkoʼob yéetel yaan u yaʼalikoʼob mix juntéen táakpajoʼob ichil le religiónoʼ (Zac. 13:3-6).