Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

Otoriẹ Ekpokpọ nọ Ma Wo

Otoriẹ Ekpokpọ nọ Ma Wo

Anwọ ikpe jọ ze na, a jọ Uwou-Eroro Na nwene otoriẹ mai kpahe abọ sa-sa ọrọ eruẹaruẹ Izikiẹl na no. Yọ otoriẹ ekpokpọ efa jọ e rrọ obe nana, Egagọ Efuafo Jihova​—E Nwa Zihe Ze No! Dai rri sọ whọ sae kuyo enọ nọ e rrọ obotọ na.

Eme evao ene emama nọ e rrọ uzuazọ na i dikihẹ kẹ?

Otoriẹ mai vẹre: Ovao ovuovo evaọ usu evao ene emama nọ e rrọ uzuazọ na, hayo chẹrub na, u dikihẹ kẹ iruemu-aghae ene Jihova nọ e mae viodẹ na ọvuọvo.

Otoriẹ okpokpọ: Dede nọ ọvuọvo evaọ usu evao ene emama nọ e rrọ uzuazọ na u dikihẹ kẹ iruemu-aghae ene Jihova nọ e mae viodẹ na ọvuọvo, nọ who te rri evao ene na kugbe, i dikihẹ kẹ iruemu-aghae kpobi nọ Jihova o wo. U te no ere no, evao ene na i re wuhrẹ omai epanọ Jihova o wo ẹgba gbe oruaro te.

Oware nọ ma ro nwene otoriẹ mai: Evaọ Ebaibol na, a rẹ mae rehọ inọmba na, ene, ro dhesẹ oware nọ o gba ẹrẹrẹe. Fikiere, nọ who te rri evao ene na kugbe orọnikọ iruemu-aghae ene ọvo whọ rẹ ruẹ hẹ, rekọ i re ru owhẹ riẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jihova ọ ginẹ rrọ. U te no ere no, emama nana ọvuọvo nọ chẹrub na i wo ovao rai na i dikihẹ kẹ orro, ẹgba, gbe ogaga. O make rrọ ere na, emama ilogbo ene nọ a rehọ evao ene chẹrub ọvuọvo dhesẹ na e rrọ otọ agbara-uvie Jihova. Oyena u dhesẹ nọ Jihova họ Osu nọ O Kpehru vi eware kpobi.

Ono ọzae nọ o wo okwakwa ame-ugbẹ okere-obe na o dikihẹ kẹ?

Otoriẹ mai vẹre: Ọzae nọ o wo okwakwa ame-ugbẹ okere-obe na o dikihẹ kẹ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo nọ i gbe kiọkọ otọakpọ. Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na a be rọ ẹkwoma iruo usi uwoma ota na kpe oka họ aruezo ahwo nọ a bi kuomagbe “ogbotu obuobu” na.​—Evia. 7:9.

Otoriẹ okpokpọ: Ọzae nọ o wo okwakwa ame-ugbẹ okere-obe na o dikihẹ kẹ Jesu Kristi. Yọ o ti kpe oka họ ogbotu obuobu na evaọ okenọ a te bruoziẹ rai wọhọ igodẹ no evaọ etoke “uye ulogbo” na.​—Mat. 24:21.

Oware nọ ma ro nwene otoriẹ mai: Jihova ọ rehọ ẹdhoguo na kẹ Ọmọ riẹ no. (Jọn 5:22, 23) Wọhọ epanọ o rrọ obe Matiu 25:31-33, Jesu họ ọnọ o ti bruoziẹ urere nọ a te rọ riẹ ahwo nọ a rrọ “igodẹ” gbe enọ e rrọ “ewe.”

Kọ inievo-emetẹ ivẹ nọ e rrọ igberẹ na, Ohola avọ Oholiba, a dikihẹ kẹ Kristẹndọm, maero kọ ichọche Katọlik avọ ichọche Protẹstant sa-sa?

Otoriẹ mai vẹre: Ọrọ ọkpako na, Ohola, (koyehọ Sameria, okpẹwho esuo Izrẹl) o dikihẹ kẹ ichọche Katọlik; ọrọ ọmaha, Oholiba, (koyehọ Jerusalẹm, okpẹwho esuo Juda) o te dikihẹ kẹ ichọche Protẹstant sa-sa.

Otoriẹ okpokpọ: Inievo-emetẹ ivẹ nana nọ e rrọ igberẹ na a dikihẹ kẹ abọ Kristẹndọm ọvuọvo ho. Rekọ aimava na a ru omai riẹ epanọ o rẹ jọ Jihova oma nọ idibo riẹ a tẹ nyasiọ iẹe ba nyae gọ eghẹnẹ efa. Yọ oghẹrẹ ubiẹro ovona o bi ro rri egagọ erue kpobi.

Oware nọ ma ro nwene otoriẹ mai: Whọ rẹ jọ Ikereakere na ruẹ oware ovo nọ u dhesẹ nọ Ohola avọ Oholiba a dikihẹ kẹ Kristẹndọm ho. Evaọ oke ọsosuọ, Izrẹl avọ Juda a jọ wọhọ eyae kẹ Jihova, rekọ Kristẹndọm o ri ti wo usu utioye kugbe Jihova oke ovo ho. U te no ere no, obe Izikiẹl uzou avọ 16 gbe 23 nọ a jọ rehọ igberẹ dhesẹ ahwo Ọghẹnẹ nọ a nyasiọ iẹe ba nyae gọ eghẹnẹ efa na, o ta kpahe epanọ a te rọ ruẹrẹ usu rai họ kugbe Jihova. Rekọ Kristẹndọm nọ ọ rrọ abọ jọ Babilọn Ologbo na, o wo ẹruore otiọye vievie he.

Kọ Jerusalẹm oke anwae nọ ahwo riẹ a nyasiọ Ọghẹnẹ ba na o dikihẹ kẹ Kristẹndọm?

Otoriẹ mai vẹre: Jerusalẹm nọ ahwo riẹ a nyasiọ Ọghẹnẹ ba na o dikihẹ kẹ Kristẹndọm. Fikiere, ọraha Jerusalẹm na u dhesẹ epanọ a te raha ichọche Kristẹndọm.

Otoriẹ okpokpọ: Eware etọtọ nọ e jẹ via evaọ Jerusalẹm oke yena, wọhọ edhọgọ gbe ogbekuo nọ i je titi evaọ eva riẹ na, o rẹ lẹliẹ omai kareghẹhọ Kristẹndọm, rekọ ma gbẹ be ta nọ Jerusalẹm o dikihẹ kẹ Kristẹndọm ho.

Oware nọ ma ro nwene otoriẹ mai: Oware ovo o rrọ Ikereakere na nọ ma rẹ rọ ta nọ ọjọ o dikihẹ kẹ ọjọ họ. Kristẹndọm o wo ohẹriẹ no Jerusalẹm keme o ri wobọ evaọ egagọ efuafo ẹdẹvo ho. Yọ u wo oke jọ nọ Jihova ọ rehọ iruthọ Jerusalẹm rọ vrẹe, rekọ a te rọvrẹ Kristẹndọm vievie he.

Oghẹrẹ vẹ eruẹaruẹ ukiekpotọ nọ igbenwa nọ e ya fia no e vọ na i ro rugba?

Otoriẹ mai vẹre: Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo nọ a je kpokpo na a kpohọ igbo Babilọn Ologbo na evaọ ukpe 1918, a tẹ jọ wọhọ ahwo nọ a whu no. Etoke igbo yena o jọ kpẹkpẹe, yọ u kuhọ evaọ ukpe 1919 okenọ Jihova ọ rọ wariẹ zihe ai ze re a whowho usi Uvie na.

Otoriẹ okpokpọ: Etoke nọ a rọ jọ igbo wọhọ ahwo nọ a whu no na o jọ krẹkri gaga, yọ a jọ igbo na kri no taure ukpe 1918 u te ti te. Igbo na i muhọ evaọ ikpe-udhusoi avivẹ C.E. i te kuhọ evaọ 1919 C.E., yọ etoke nana o nwani tho etoke lelehie nọ iwhiti avọ ikpoko nọ Jesu ọ ta kpahe evaọ ọtadhesẹ riẹ na e jẹ rọ rro.

Oware nọ ma ro nwene otoriẹ mai: Ahwo Izrẹl oke anwae a jọ igbo oke krẹkri, yọ a kpohọ igbo evaọ ukpe 740 B.C.E., a te no igbo na evaọ ukpe 537 B.C.E. Eruẹaruẹ Izikiẹl na e ta nọ igbenwa na “e ya fia” hayo “e ya fia gaga,” onọ u dhesẹ nọ u kri gaga no nọ ahwo nọ igbenwa na i dikihẹ kẹ a ro whu. Yọ a ta nọ ẹmẹrera igbenwa na e rọ ziọ uzuazọ, onọ o te rehọ oke.

Eme imire ivẹ nọ a kugbe na u dhesẹ?

Otoriẹ mai vẹre: Evaọ etoke Ẹmo Akpọ I, ohẹriẹ o jọ udevie Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na evaọ omoke jọ, rekọ a tẹ wariẹ wo okugbe ọvo evaọ ukpe 1919.

Otoriẹ okpokpọ: Eruẹaruẹ na i dhesẹ nọ Jihova o ti ru re idibo riẹ e jọ okugbe ọvo. Nọ ukpe 1919 o vrẹ no, nọ oke o be nyaharo na, ahwo buobu nọ a wo ẹruore uzuazọ otọakpọ a te bi kuomagbe Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na. Yọ itu ahwo ivẹ nana a be gọ Jihova evaọ okugbe ọvo.

Oware nọ ma ro nwene otoriẹ mai: Orọnikọ eruẹaruẹ na e ta kpahe umure ọvo nọ a bẹre kpohọ abava vẹre kẹsena a jẹ wariẹ ku ei gbe fihọ ọvo ho. Fikiere, orọnikọ eruẹaruẹ na e be ta kpahe oghẹrẹ nọ ẹko ahwo jọ a te rọ hẹriẹ a vẹ wariẹ kugbe he. Ukpoye, o ta kpahe epanọ itu ahwo ivẹ a te rọ jọ okugbe ọvo.

Ono họ Gọg obọ Magọg?

Otoriẹ mai vẹre: Gọg yọ odẹ nọ a jọ eruẹaruẹ se Setan anwẹnọ a ro lei no obọ odhiwu no.

Otoriẹ okpokpọ: Gọg obọ Magọg na yọ erẹwho sa-sa nọ i ti kuomagbe wọso ahwo nọ a rrọ egagọ uzẹme evaọ etoke uye ulogbo na.

Oware nọ ma ro nwene otoriẹ mai: Eware nọ a ta kpahe Gọg evaọ eruẹaruẹ na, inọ a te rehọ iẹe kẹ evra nọ i re kpe erao re a re na gbe nọ a ti ki ei fihọ oria jọ evaọ otọakpọ na, i dhesẹ nọ Gọg yọ omama ẹzi hi. U te no ere no, ohọre Gọg na u tho ohọre nọ erẹwho otọakpọ na a te họre ahwo Ọghẹnẹ, onọ obe Daniẹl avọ obe Eviavia e ta kpahe.​—Dan. 11:40, 44, 45; Evia. 17:14; 19:19.

Kọ etẹmpol ẹwoho ologbo nọ Pọl ukọ na ọ ta ẹme kpahe uwhremu na oye Izikiẹl ọ ruẹ jẹ nya wariẹ na?

Otoriẹ mai vẹre: Etẹmpol nọ Izikiẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ na họ etẹmpol ẹwoho nọ Pọl ukọ na ọ ta ẹme kpahe na.

Otoriẹ okpokpọ: Orọnikọ etẹmpol ẹwoho nọ ọ romavia evaọ ukpe 29 C.E. na oye Izikiẹl ọ ruẹ hẹ, ukpoye, eruẹaruẹ Izikiẹl na i dhesẹ epanọ u fo nọ egagọ efuafo e rẹ jọ wọhọ epanọ o rrọ Uzi Mosis. Etẹmpol ẹwoho nọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ wọ Pọl ta ẹme kpahe na o tẹrovi iruo nọ Kristi nọ ọ rrọ Ozerẹ Okpehru Ologbo na o ru, no ukpe 29 rite 33 C.E. Evaọ eruẹaruẹ Izikiẹl nọ ọ jọ ruẹ etẹmpol na, a fodẹ ozerẹ okpehru vievie he, ukpoye, o tẹrovi ezihe ze egagọ efuafo, onọ u muhọ evaọ ukpe 1919 C.E. Fikiere u fo ho re ma gwọlọ eware efa nọ oware kpobi nọ Izikiẹl ọ ruẹ evaọ eruẹaruẹ etẹmpol na, te enọ a jẹ ma na i dikihẹ kẹ. Ukpoye, ma rẹ tẹrovi eware nọ eruẹaruẹ Izikiẹl na i wuhrẹ omai kpahe itee hayo izi nọ Jihova o fihọ kẹ egagọ efuafo.

Oware nọ ma ro nwene otoriẹ mai: Etẹmpol nọ Izikiẹl ọ ruẹ na u wo ohẹriẹ no etẹmpol ẹwoho na evaọ idhere buobu. Wọhọ oriruo, a jọ etẹmpol nọ Izikiẹl ọ ruẹ na rehọ erao dhe idhe unuẹse buobu; rekọ evaọ etẹmpol ẹwoho na, idhe ọvuọvo a dhe, onọ a dhe “ẹsiẹvo rọkẹ oke kpobi.” (Hib. 9:11, 12) Evaọ ikpe udhusoi buobu taure Kristi ọ tẹ te ze, yọ oke nọ Jihova ọ rẹ rọ fere eware ididi kpahe etẹmpol ẹwoho na via u ri te he.