V ROKU 1919 sa splnili dve proroctvá, ktoré navzájom súvisia: proroctvo o „suchých kostiach“ a proroctvo o „dvoch svedkoch“. Videnie „suchých kostí“ poukazuje na veľmi dlhé obdobie – ako sa ukázalo, na mnoho storočí. Toto obdobie sa končí tým, že ožije veľká skupina Božieho ľudu. (Ezech. 37:2–4; Zjav. 11:1–3, 7–13) Proroctvo o „dvoch svedkoch“ opisuje krátke obdobie – od konca roku 1914 do začiatku roku 1919. Toto obdobie sa končí tým, že ožije malá skupina Božieho ľudu. Obe proroctvá predpovedajú symbolické vzkriesenie. Obe sa v novej dobe splnili v roku 1919, keď Jehova postavil svojich pomazaných služobníkov „na nohy“, vyslobodil ich zo zajatia Veľkého Babylona a zhromaždil ich v obnovenom zbore. (Ezech. 37:10)

V jednej dôležitej veci sa však tieto proroctvá líšia. Proroctvo o „suchých kostiach“ predpovedá ožitie všetkých členov pomazaného ostatku. Proroctvo o „dvoch svedkoch“ predpovedá ožitie len niektorých členov pomazaného ostatku – tých, ktorí stáli na čele organizácie a boli ustanovení za „verného a rozvážneho otroka“. (Mat. 24:45; Zjav. 11:6) *

1. PO ROKU 100 n. l.

   Od druhého storočia n. l., keď bol zbor pomazaných kresťanov v obraznom zmysle zabitý, „údolie... bolo plné kostí“

2. ZAČIATOK ROKU 1919

   1919: „Suché kosti“ ožili, keď Jehova vyslobodil všetkých pomazaných zo zajatia Veľkého Babylona a zhromaždil ich v obnovenom zbore

1. KONIEC ROKU 1914

   zvestovanie „vo vrecovine“

   1914: „Dvaja svedkovia“ zvestovali „vo vrecovine“ tri a pol roka. Na konci toho obdobia boli v obraznom zmysle zabití.

2. symbolická smrť

3. ZAČIATOK ROKU 1919

   1919: „Dvaja svedkovia“ ožili, keď malá skupina pomazaných bratov, ktorí stáli na čele organizácie, bola ustanovená za „verného a rozvážneho otroka“