Kpohọ eme nọ e riẹ eva

Kpohọ oria eware nọ e riẹe eva

ẸKPẸTI UWUHRẸ 15A

Inievo-Emetẹ nọ E Rrọ Igberẹ

Inievo-Emetẹ nọ E Rrọ Igberẹ

Ma rẹ jọ obe Izikiẹl uzou avọ 23 ruẹ ovuẹ ẹdhoguo obrukpe nọ Ọghẹnẹ o whowho kpahe ahwo riẹ nọ a nyasiọ iẹe ba nyae gọ eghẹnẹ erue. Eware buobu nọ e rrọ uzou nana e rọwokugbe enọ e rrọ uzou avọ 16. Wọhọ epanọ a ta kpahe igberẹ-ibro evaọ uzou avọ 16 na, ere a ta kpahe iẹe evaọ uzou avọ 23 re. A dhesẹ Jerusalẹm nọ ọye họ oniọvo-ọmọtẹ ọmaha, Sameria kọ oniọvo-ọmọtẹ ọkpako riẹ. Izou ivẹ na i dhesẹ epanọ ọrọ ọmaha na o ro kuomagbe oniọvo-ọmọtẹ ọkpako riẹ evaọ igberẹ-ibro, je duomahọ ọfariẹ-ogbe avọ emuemu tube vi oniọvo ọkpako riẹ. Evaọ uzou avọ 23, Jihova o mu edẹ kẹ inievo-emetẹ ivẹ na: o se ọrọ ọkpako na Ohola, koyehọ Sameria, onọ o rrọ okpẹwho esuo uvie erua ikpe Izrẹl; o te se ọrọ ọmaha na Oholiba, koyehọ Jerusalẹm, onọ o rrọ okpẹwho esuo uvie Juda. *​—Izik. 23:1-4.

U wo eware efa nọ e rọwokugbe ohwohwo nọ izou ivẹ nana e ta kpahe. Ẹsejọhọ enọ e mae viodẹ họ: Evaọ oke ọsosuọ, igberẹ ivẹ na a jọ eyae Jihova, kẹsena a tẹ dhẹ lele ezae efa se iẹe ba. Ofariẹ, izou ivẹ na e ta kpahe eyaa ẹruore. Uzou avọ 23 na o nwane ta kpahe ẹruore ezihe ze gbiae he, rekọ o rọwokugbe oware nọ o rrọ uzou avọ 16, oria nọ Jihova ọ jọ ta nọ: “Me ti ru uruemu otọtọ ra avọ igberẹ-ibro ra serihọ.”​—Izik. 16:16, 20, 21, 37, 38, 41, 42; 23:4, 11, 22, 23, 27, 37.

Kọ Kristẹndọm A Dikihẹ Kẹ?

Evaọ oke nọ u kpemu, ebe mai e ta nọ inievo-emetẹ ivẹ nana, Ohola avọ Oholiba, a dikihẹ kẹ Kristẹndọm, maero kọ ichọche Katọlik avọ ichọche Protẹstant sa-sa. Rekọ, nọ ma lẹ je ru ekiakiẹ efa kpahe ẹme na, ma tẹ ruẹ nọ u wo enọ jọ nọ u fo nọ ma re roro kpahe. Enọ wọhọ: Kọ Kristẹndọm ọ rọ oghẹrẹ jọ jọ aye Jihova oke jọ? Kọ u wo oke jọ nọ Jihova avọ Kristẹndọm a re ọvọ? Vievie. Evaọ uzẹme, Kristẹndọm ọ tubẹ jariẹ hẹ okenọ Jihova ọ “re ọvọ ọkpokpọ” na kugbe Izrẹl Ọghẹnẹ, onọ Jesu Kristi ọ rrọ amiunugu riẹ na; yọ u wo oke ovo nọ Kristẹndọm ọ jọ usu Izrẹl Ọghẹnẹ na ha, koyehọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na. (Jeri. 31:31; Luk 22:20) Okenọ ikọ na i whu no Kristẹndọm ọ rọ romavia. Ukoko ogbekuo yena nọ Ileleikristi nọ e siọ orọwọ na no a rrọ na, enọ Jesu ọ rọ “ikpoko” dhesẹ evaọ ọtadhesẹ iwhiti avọ ikpoko na, u muhọ evaọ ikpe-udhusoi avọ ene C.E.​—Mat. 13:24-30.

Oware ofa nọ ma sae rọ ta nọ Kristẹndọm igberẹ na i dikihẹ kẹ hẹ họ: Jihova ọ ya eyaa nọ o ti zihe Jerusalẹm avọ Sameria nọ a nyasiọ iẹe ba na ze. (Izik. 16:41, 42, 53-55) Kọ Ebaibol e ta nọ Kristẹndọm o wo ẹruore otiọye na? Vievie! O gbe wo ẹruore ọvo ho, wọhọ epanọ egagọ erue efa i wo ẹruore he na.

Fikiere orọnikọ Kristẹndọm Ohola avọ Oholiba a dikihẹ kẹ hẹ. Rekọ aimava na a ru omai riẹ kpahe oware jọ nọ u wuzou gaga: a ru omai riẹ epanọ Jihova o bi rri ahwo nọ a ta nọ a be gọe rekiyọ a be raha odẹ ọrẹri riẹ gbe itee nọ o fihọ kẹ egagọ efuafo. Uye o rrọ Kristẹndọm uzou evaọ ẹme nana, keme ahwo nọ a rrọ ichọche ibuobu riẹ na a be ta nọ Ọghẹnẹ a be gọ. A tẹ jẹ be ta nọ Jesu Kristi, Ọmọ oyoyou Jihova na, họ osu rai. Rekọ ae ọvona a be ta nọ Jesu yọ omọvo eghẹnẹ esa nọ e rrọ ọvo, a te je bi veghe uzou kẹ ujaje nọ ọ kẹ ilele riẹ inọ a “wo obọ kugbe akpọ na ha.” (Jọn 15:19) Fikinọ Kristẹndọm o bi duomahọ edhọgọ gbe isuẹsu akpọ na, ọ tẹ be rọ ere dhesẹ nọ ọyomariẹ yọ abọjọ “ogberẹ ologbo na.” (Evia. 17:1) Ababọ avro, uye nọ u ti te egagọ erue akpọ-soso na o te siẹe ba e te he.

^ edhe-ẹme 3 Edẹ na i wo otofa. Otofa Ohola họ “Uwou-Udhu [Egagọ] Riẹ”​—u muẹro nọ odẹ nana o be ta kpahe oghẹrẹ nọ ahwo Izrẹl a rọ rehọ eria egagọ obọrai sa-sa vi viukpenọ a rẹ gọ Jihova evaọ etẹmpol riẹ nọ o jọ obọ Jerusalẹm. Yọ otofa Oholiba họ “Uwou-Udhu [Egagọ] Mẹ O Rrọ Eva Riẹ.” Jerusalẹm họ oria nọ uwou egagọ Jihova o jọ.