Skip to content

Skip to table of contents

ƐLĀ Ō NWU ƆMƐ 05

Ubáyíbu Wɛ Olɛhɔ Nōo Ɛgiyi Ɔwɔico Gē Lɛ Alɔ

Ubáyíbu Wɛ Olɛhɔ Nōo Ɛgiyi Ɔwɔico Gē Lɛ Alɔ

Ubáyíbu wɛ ɛnɛɛnɛ ɛhi nɛ Ɔwɔico je lɛ alɔ, ó lɛ aɔkpá nɛ̄ŋcɛ́ ofu ɛta ce ɛhili (66). Amáŋ a lɔfu yɔ i gbɛla kahinii: ‘Imi nɛ Ubáyíbu wa ŋma a? Ɛlā ku ɔnyɛ yɔ ipu Ubáyíbu a?’ O ya ɛɛ ku alɔ cila ohi ku aɔka nyā, alɔ kɛla lɛyikwu ɛgɛ nɛ olɛhɔ ku Ɔwɔico wa gē lɛ alɔ lɛ a.

1. Ɔdaŋ ku alɛɛcɛ ta Ubáyíbu a, ɛgɛnyá nɛ Ubáyíbu kē wɛ aku Ɔwɔico a?

Ācɛ ofu ɛpa (40) ta Ubáyíbu a. É kē ta ɔ ihayi ula ɛnɛ (1,600) ŋma ihayi ku 1513 gbɔbu lɛ eko ku Ukraist gáā ta ihayi ku 98 eko ku Ukraist. Ācɛ nōo ta Ubáyíbu a wa ŋma ucolo ɛyɛɛyɛyi, naana kpɔ a, ɛjɛɛji ɛlā nōo yɔ ipu Ubáyíbu a kē cɛtɔha. Ɛgɛnyá nōó tɔɔtɛ lɛ a? Ohigbu ka Ubáyíbu wɛ ɛlā ku Ɔwɔico. (Jé 1 Ācɛ Utesaloníka 2:13.) Ācɛ nōo ta Ubáyíbu a i ta ɛlā ku abɔyi uwa taajɛ ŋ. Ikɔkɔ ɔɔma, é wɛ “ācɛ nɛ̄ alelékwū kú Ɔwɔicō gē bī tá ā, gē cɛ̄hɔ̄ nōo ŋmá ɛgiyí Ɔwɔicō á.” a (2 Upíta 1:21) Ɔwɔico bi alelekwu ihɔ ku nu le ya ka ācɛ nōo ta Ubáyíbu a kéē lɛ ɛlā ku nu ta taajɛ.—2 Utímōti 3:16.

2. Anyɛ lɔfu lɛ itene ŋma Ubáyíbu gla a?

“Ɛjɛ̄ɛ̄jī ācɛ, mɛ́mla ipɔ́ɔ́ma, mɛ́mla ucē, mɛ́mla éwo” lɔfu lɛ itene ŋma ɔkoolɔhi nōo yɔ ipu Ubáyíbu a gla. (Jé Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni 14:6.) Ɔwɔico ya ku Ubáyíbu kóō le cɔwɔ gā ipu uce alɛwa fiyɛ oduudu aɔkpá ɔhá nɛ alɛɛcɛ humayi ta a. Ɛjɛɛji ācɛ lɛ ɛga ō jé Ubáyíbu. Ɛnyā kē wɛ ɔkwɛyi, ohigbu ka ɛga duuma nɛ ɔcɛ lā amāŋ ka uce duuma nɛ ɔcɛ gē ka a, ó lɔfu jé Ubáyíbu.

3. Ɛgɛnyá nɛ Ujehofa je ogbotu lɛ Ubáyíbu a?

É ta Ubáyíbu tu ipu aodee nōó gē lɛɛcɛ ŋ, bɛɛka ɔkpɛbɛ mla upapirɔsi. Amáŋ, ācɛ nōo yihɔtu ku Ubáyíbu a bi abɔ ku uwa lɛ aɛlā nōo yɔ ipu nu a tu ipu aɔkpá ɔhá kpaakpa. Naana nɛ ācɛ nōo lɔfu nɛhi a dɔka ō lɛ Ubáyíbu yiifi a, ācɛ ɔhá kē yɔ i je oyeeyi ku uwa kwu ikwū ajaajɛ o ya ɛɛ kéē lɛ Ubáyíbu gbotu. Ujehofa i cɛ lɛ ɔcɛ amāŋ ka ɔdā duuma kóō ci ɔ ŋma ō yɔ i kɛla lɛ alɔ nōo wɛ alɛɛcɛ a ŋ. Ubáyíbu kahinii: “Ɛlā nɛ̄ Óndú ka ā í géē pīyabɔ̄ gbógbóōō ŋ́.”Ayisáya 40:8.

JÉ GƆBU

Nwu ɛlā tōōtɔ̄ɔ̄ lɛyikwu ɛgɛ nɛ Ɔwɔico bi alɛɛcɛ le ta Ubáyíbu a, ɛgɛ nɛ ó gbo ɔ tu lɛ mla ɛgɛ nɛ ó klla ya kóō le kpɔ lɛ alɛɛcɛ a.

4. Ubáyíbu mafu ɔcɛ nɛ ɛlā ku nu yɔ ipu Ubáyíbu a

Lɛ UVIDIO nyā mafu. Jé 2 Utímōti 3:16, ku aa kɔka lɛyikwu aɔka nōo ba nyā.

  • Ɔdaŋ ka alɛɛcɛ ta Ubáyíbu a, ɔdiya ɛɛ néē hi ɔ ka ɛlā ku Ɔwɔico a?

  • A gbɛla kóō wɛ ɔdā okpaakpa ō kpɔtuce ka Ɔwɔico je ɛlā ku nu ta ipu ɔtu ku alɛɛcɛ kéē ta ɔ taajɛ a?

Ɔmalɛ ō ta ɔkpá lɔfu lɛ uleta ta, amáŋ ɛlā nɛ ɔkpani nu ka a nɛ ó ta taajɛ ipu uleta a. Ɔwɛ ekponu ɔɔma duu, alɛɛcɛ ta Ubáyíbu a, amáŋ olɛhɔ nōo yɔ ipu Ubáyíbu a kē ŋma ɛgiyi Ɔwɔico

5. Ubáyíbu le hɛta ŋma abɔ ku aolɛla

Ɔdaŋ ka Ubáyíbu wɛ ɛlā ku Ɔwɔico, alɔ leyice ka Ɔwɔico géē cɛ lɛ Ubáyíbu lɛ ogbotu. Ipu oyeeyi ku alɛɛcɛ, ācɛ nōo lɔfu a humayi ceyitikwu ka é lɛ Ubáyíbu yiifi. Aitica ku ɛlā ku Ɔwɔico humayi ceyitikwu ka é lɛ Ubáyíbu a tayinu. Amáŋ naana néē yɔ i bɛyikwu Ubáyíbu klla ka ku aa géē ŋmo ɔcɛ duuma nōo dɔka ō je ogbotu lɛ Ubáyíbu a, ācɛ alɛwa lɛ oyeeyi ku uwa kwu ikwū ajaajɛ o ya ɛɛ kéē lɛ Ubáyíbu gbotu. O ya ɛɛ ku a nwu ɛlā lɛyikwu ɔcɛ éyi ku ācɛ ɛgɔɔma, Lɛ UVIDIO nyā mafu, cɛɛ ku aa kɔka lɛyikwu ɔka nyā.

  • Ō jé ka é yuklɔ nɛɛnɛhi o ya ɛɛ kéē lɛ Ubáyíbu gbotu a lɛ abɔ kwu uwɔ ɔtu kóō yɔ i ŋmo uwɔ unwu ō jé Ubáyíbu? Ɔdiya a?

Aíjē Kú Ɛ̄gbā 119:97, cɛɛ ku aa kɔka lɛyikwu ɔka nyā:

  • Ɔdi lɛ abɔ kwu ācɛ alɛwa ɔtu kéē cɔwɔ ku Ubáyíbu klla kɔ lɛ ācɛ ɔhá a?

6. Ɔkpá ku ɛjɛɛji ācɛ

Ipu oduudu ɛcɛ Ubáyíbu wɛ ɔkpá néē cɔwɔ gā ipu uce alɛwa klla kɔ lɛ ācɛ fiyɛ duu a. Úklɔ́ kú Ācotɛ̄hɔ̄ 10:34, 35, cɛɛ ku aa kɔka lɛyikwu aɔka nōo ba nyā:

  • Ɔdiya nɛ Ɔwɔico dɔka ku Ubáyíbu kóō le cɔwɔ gā ipu uce alɛwa klla yɛ fu ācɛ alɛwa fiyɛ duu a?

  • Ɔdi he uwɔ ɔtu fiyɛ duu lɛyikwu Ubáyíbu a?

Ɛyinɛhi

ku ācɛ

ipu oduudu ɛcɛ

lɛ ɛga ō jé Ubáyíbu ipu

uce ku ɔlɛ uwa

Ubáyíbu yɔ ipu uce nōo fiyɛ

3,000

ɛjɛɛji ɔkpá ku Ubáyíbu amāŋ aya ku nu

5,000,000,000

Ubáyíbu néē ya wɛɛcɛ

nwune fiyɛ ɛjɛɛji ɔkpá doodu néē gē ya á

ĀCƐ ŌHĪ GĒ KA: “Ka Ubáyíbu wɛ ɔkpá nɛ alɛɛcɛ ta nōo kwu gbo ɛnɛ̄ncɛ̄ ɛ.”

  • Ɔdi nɛ a gbɛlá?

  • Ocabɔ nyá mafu ka Ubáyíbu wɛ Ɛlā ku Ɔwɔico a?

ƆDI NƐ A NWU A?

Ubáyíbu wɛ Ɛlā ku Ɔwɔico, ó kē ya kóō le fu ɛjɛɛji ācɛ.

Aɔka ō tu alɔ ɛlá kwu ɔdā nɛ alɔ nwu

  • Ɔdi wɛyi ō ka ka Ɔwɔico bi alɛɛcɛ le ta ɛlā ku nu nōo wɛ Ubáyíbu a?

  • Ɔdi lɛ abɔ kwu uwɔ ɔtu fiyɛ duu lɛyikwu ɔwɛ nɛ Ubáyíbu lɛ ogbotu, néē cɔwɔ ku nu klla kɔ gā ɛbɛɛbɛ a?

  • Ɛgɛnyá nɛ ōmiya nɛ Ɔwɔico ya ka ó kɛla gā uwɔ a lɛ abɔ kwu uwɔ ɔtu lɛ a?

Ɔdā nɛ a géē ya

JILA ƐLĀ NYĀ MÁ TŌŌTƆ̄Ɔ̄

Jé ɔka lɛyikwu Ubáyíbu ŋma eko ku manuscripts ku ikee jaa gā kwu eko ku alɔ icɛ nyā.

“How the Bible Came to Us” (Awake!, November 2007)

Nwu odee lɛyikwu ɛgɛ nɛ Ubáyíbu lɛ ogbotu ŋma unwalu nɛhi ɛta nōo géē yɛ i kwu Ubáyíbu i yiifi duudu a.

“The Bible—A Story of Survival” (The Watchtower No. 4 2016)

Má ɛgɛ nɛ ācɛ je oyeeyi ku uwa kwu ikwū ajaajɛ lɛ a, o ya ɛɛ kéē lɛ Ubáyíbu cɔwa gā ipu uce ɔhá a.

Ubáyíbu Jɛ Uwa Eyī (14:26)

É humayi ta Ubáyíbu taajɛ klla cɔwɔ ku nu igbalɛwa ɛ. Ɛgɛnyá nɛ alɔ gáā jé kpɔcii kéē piya ɛlā nōo yɔ ipu Ubáyíbu a abɔ ŋ ma?

“É Lɛ Ubáyíbu Piyabɔ Ɛ Nɛɛ?” (Web article)

a Ɛgɛ nɛ alɔ géē je ɔ teyi peee ɛlā ō nwu 07 a, alelekwu ihɔ ku Ɔwɔico wɛ ɔfu nɛ ó gē bi le yuklɔ a.