Tɛla kɔ ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ zʋ

Tɛla kɔ Ndwokɔ mɔɔ bɛhyɩhyɛ

OZUMALƐDƖYƐ 09

Sa Ɔkʋla Oduwa Mpayɩwɔlɛ Zʋ Ebike Nyamɩnlɩ

Sa Ɔkʋla Oduwa Mpayɩwɔlɛ Zʋ Ebike Nyamɩnlɩ

Ɩyɛ a ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ ehyinyia abiye mɔɔ ikehile wʋ ɔhʋanɩ wɔ ɛbɩlawɔlɛ nu a? Asʋ̃ ɔwɔ ndwokɔɣizialɛ be mɔɔ nwʋmɔ ihyinyia mɔɔ ɛpɛɛ nwʋmɔ munwalɩyɛ a? Ehyinyia ɛɣɛlɛyɩkyɩlɛ be a? Ɛpɛ kɛɛ ɛtɩ nɣanlɩ kɛɛ eɣike Gyehova a? Mpayɩwɔlɛ ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa wʋ ma ekeli wʋ ahyinyiadɩ eyimmɔ munwatĩĩ nwʋ egyima. Naasʋ̃ mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mpayɩ a? Asʋ̃ Nyamɩnlɩ itiye mpayɩwɔlɛ munwala a? Mɩnla yɛ ɔkɔhʋla ɛkɛyɛ na ama iadiye mpayɩwɔlɛ a? Má yehila.

1. Aninyia yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ yɩ mpayɩ a, na mɩnla yɛ yɛkɔhʋla yɛkɔwɔ nwʋmɔ mpayɩ a?

Gyisɛsɩ ihileli yɛ kɛɛ yɛ Zɩ mɔɔ ɩwɔ sʋlɔ yɩ nkʋ̃ʋ̃ la yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ yɩ mpayɩ a. Gyisɛsɩ yɩzayɩ ɩwɔlɩ Gyehova mpayɩ. Ɩhanlɩ kɛɛ: “Ɔzɔ ti sɛ mʋnlʋmmɔ bɔbɔ mpayɩ a, bɔwɔ́ yɩ zɛ: ‘Yɛ Zɩ mɔɔ ɔwɔ sʋlɔ . . .’” (Matiyu 6:9) Sɛ yɛbɔ Gyehova mpayɩ a, nɩ yɛhyɛɛ yɛ nɩɩ yɩ ɔhɔnwʋvalɛ yi nu ɛzɩzɩbɛ.

Sa yɛkʋla yɛbɔ dɩyɛ bela mɔɔ yehyinyia nɩ nwʋ mpayɩ. Naasʋ̃ sɛ Nyamɩnlɩ ikediye yɛ mpayɩwɔlɛ a, ɩsɛ kɛɛ ɩ nɩɩ yɩ apɛdɩ iyiyia. “Yebizia dɩyɛ bela wɔ yɩ ɛkɛnɩ kɛmɔ [Nyamɩnlɩ] ɩpɛ a, itiye yɛ.” (1 Dwɔɔnʋ 5:​14) Gyisɛsɩ ihileli nninyeni be mɔɔ nwʋmɔ ihyinyia mɔɔ sa yɛkʋla yɛbɔ nwʋmɔ mpayɩ. (Kɩnga Matiyu 6:​9-​13.) Sɛ yɛbɔɔ mpayɩ a, íni kɛɛ yɛma yɛ ɛɣɛɛlɛ ifi kɛɛ yɛkɛla Nyamɩnlɩ asɩ na yɛaziã yɩ kɛɛ ɩwʋwá mmenii mvʋlɔ.

2. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mpayɩ a?

Bayɩbʋlʋ ɩhyɛ yɛ ɛzɩzɩbɛ kɛɛ ‘yɛhã yɛ ahʋnlɩnɩ nu ndwokɔ yehile Nyamɩnlɩ.’ (Ndwomi 62:8) Meti ɩsɛ kɛɛ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu munwatĩĩ yɛbɔ mpayɩ. Sa yɛkʋla yɛbɔ mpayɩ ma ifindenli ye munwa anzɛnyɩɩ yɛbɔ yɩ wɔ ye ti nu. Gyehova ɩáhã kɛɛ yɛwʋtʋ́, yɛwʋwá azɩ, anzɛnyɩɩ yegyiná yɛwɔ mpayɩ. Mɔɔ ihyinyia yɛ lɛ kɛɛ, yɛkɛyɛ ɔzɔ wɔ annidi ɔhʋanɩ zʋ. Sa yɛkʋla yɛbɔ mpayɩ mmɩlɩ bela wɔ dɩka bela.

3. Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ Nyamɩnlɩ itiye yɛ mpayɩwɔlɛ a?

Iduwa ɔhʋanɩ sʋ̃maa zʋ yɛ itiye a. Gyehova ɩva yɩ odwokɔ Bayɩbʋlʋ yɩ ɩma yɛ, na numɔ yɛ yenyia yɛ ndwokɔɣizialɛ nwʋ munwalɩyɛ a. Bayɩbʋlʋ ɛɣɩngalɛ “[ɩma] enii mɔɔ íni nnimidi nɩ ɩnwʋ nɣɛlɛbɛ.” (Ndwomi 19:7; kɩnga Gyemisi 1:5.) Sa ɩkʋla ɩma yenyia azʋ̃nudwolɩyɛ mmɩlɩ mɔ yeyiyiaa ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ nɩ. Na sa ɩkʋla sʋ̃ ɩma yɩ azʋ̃mɩvʋlɔ bɔbʋwa yɛ mmɩlɩ mɔ yehyinyia mmʋwalɩyɛ nɩ.

SUMÁ SƲ̃MAA

Sumá kezimɔ ɔkɔhʋla ɔkɔwɔ mpayɩ ma ɩkɔzɔ Nyamɩnlɩ anyɩ, na pɩbɛ kezimɔ ekenyia mpayɩwɔlɛ zʋ mfasʋ.

4. Nyamɩnlɩ ɩwɔ ɔhʋanɩ mɔɔ ɩpɛ kɛɛ yeduwa zʋ yɛbɔ mpayɩ

Mɩnla yɛ ɩkɛma Nyamɩnlɩ ikediye yɛ mpayɩwɔlɛ anzɛnyɩɩ ilétiye a? Yɩ́ VIDIYO nɩ.

Gyehova ɩpɛ kɛɛ yɛbɔ yɩ mpayɩ. Kɩnga Ndwomi 65:​2, na akʋ̃ bozunzú ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ:

  • Asʋ̃ osunzu kɛɛ “Mpayɩ Diyelɛvʋlɔ” yɩ ɩpɛ kɛɛ ɔbɔ yɩ mpayɩ a? Mɩnla ti a, anzɛnyɩɩ minla ti mɔɔ ɩ́dɩ ɔzɔ a?

Sɛ yɛpɛ kɛɛ Nyamɩnlɩ itiye yɛ mpayɩwɔlɛ a, ɩsɛ kɛɛ yɛfa yɩ mmɛla yɛbɔ yɛ ɛbɩla. Kɩnga Mika 3:4 nɩɩ 1 Pita 3:​12, na akʋ̃ bozunzú odwokɔɣizialɛ eyi nwʋ:

  • Kɛ ɩkɛyɛ na yɛanwʋ kɛɛ Gyehova ikediye yɛ mpayɩwɔlɛ a?

Sɛ kʋnɛ be si a ɔfʋã anwɩ̃ yɩ munwala bɔ mpayɩ kɛɛ Nyamɩnlɩ ɩma beli nkunimi. Asʋ̃ ntɩyɩasɩ wɔ numɔ kɛɛ Nyamɩnlɩ ikediye mpayɩ eyimmɔ a?

5. Ɩsɛ kɛɛ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛbɔ mpayɩ

Behile abiyemmɔ ma bɛhyɩ mpayɩwɔlɛ pɔkyɩɩ be bogua be ti nu mɔɔ bɔbɔ yɩ eɣile bela. Naasʋ̃ ɔzɔ yɛ Nyamɩnlɩ ɩpɛ kɛɛ yɛbɔ mpayɩ a? Kɩnga Matiyu 6:​7, na akʋ̃ bozunzú odwokɔɣizialɛ eyi nwʋ:

  • Kɛ ɩkɛyɛ na sɛ yɛbɔɔ mpayɩ a ‘yɛádʋwalɩ ndɛnɩ ndɩndɩnlɩ anzɛnyɩ yɛákã odwokɔ ɔkʋ̃ yɩ la mbɔmɩ sʋ̃maa’ a?

Eɣile bela sa ɔkʋla ɔdwɩnɩ dɩyɛ pɔkyɩɩ be mɔɔ Nyamɩnlɩ ɩyɛ ɩma wʋ nɩ na wʋala yɩ asɩ wɔ nwʋmɔ. Yɛ́ ɔzɔ eɣile bela wɔ dapɛnɩ nu, na ɔkɔnwʋ kɛɛ ɔwɔ nninyeni azʋlɔtʋ sʋ̃maa nwʋ mpayɩ, wɔ mmɩlɩ mɔ wʋákã odwokɔ ɔkʋ̃ yɩ la mbɔmɩ sʋ̃maa.

Ɛzɩlɛba bela ɩpɛ kɛɛ yɩ ɣa ɩzʋ̃ yɩ ahʋnlɩnɩ nu ɩ nɩɩ yɩ tɩndɛ. Ɔzɔ la yɛ Gyehova sʋ̃ ɩpɛ kɛɛ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛ nɩɩ yɩ tɩndɛ a

6. Mpayɩwɔlɛ ɩdɩ akyɛdɩ mɔɔ ɩzʋ̃ Nyamɩnlɩ yɩ ɛkɛnɩ

Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ mpayɩwɔlɛ ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa yɛ, titili wɔ mmɩlɩ mɔ yeyiyiaa ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ nɩ a? Yɩ́ VIDIYO nɩ.

Bayɩbʋlʋ ɩbɔ anʋhʋba kɛɛ mpayɩwɔlɛ ɩkɔhʋla ɩkɔwʋwa yɛ ma yɛ ahʋnlɩnɩ ɩkɔdɔ ye kunlu. Kɩnga Fɩlɩpɩmaa 4:​6, 7, na akʋ̃ bozunzú ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ:

  • Ɩwɔ numɔ kɛɛ, kɛ mmɩlɩ munwatĩĩ yɛ mpayɩwɔlɛ ɩyɩ yɛ ndwokɔ ɛzɩzɩbɛ wɔ ɛkɛnɩ a, naasʋ̃ mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩbʋwa a?

  • Mɩnla nninyeni yɛ ɛpɛ kɛɛ ɔbɔ nwʋmɔ mpayɩ a?

Ezi a?

Ɔdwokɔpɔkɔ “amɩnɩ” ikile kɛɛ “ɩyɛlɩ ɛkɛnɩ.” Ɔzʋmɩ Bayɩbʋlʋ mmɩlɩ nu munwala, bɛkã “amɩnɩ” wɔ mpayɩwɔlɛ yɩ awielɩyɛ.​—1 Mmɩlɩzʋdwokɔ 16:36.

7. Dé mmɩlɩ fa bɔ mpayɩ

Ɩyɛ a alagyɩ mɔɔ yéni nɩ ti, nɩ yɛ ɛɣɛɛlɛ ivi po kɛɛ yɛkɔwɔ mpayɩ. Na nɩ kɛ mpayɩwɔlɛ nwʋ ihyinyia Gyisɛsɩ ise a? Kɩnga Matiyu 14:​23 nɩɩ Maakɩ 1:​35, na akʋ̃ bozunzú ndwokɔɣizialɛ eyimmɔ nwʋ:

  • Mɩnla yɛ Gyisɛsɩ ɩyɛlɩ na ama ianyia mmɩlɩ ɩawɔ mpayɩ a?

  • Mɩnla mmɩlɩ yɛ ɔkɔhʋla ekenyia alagyɩ ɔkɔwɔ mpayɩ a?

ABIYEMMƆ BƐKÃ KƐƐ: “Nyamɩnlɩ mɛyɩ, ɩkyɛ ansaana iawuwa mpayɩ.”

  • Kɛ ɔdwɩnɩ nwʋmɔ ese a?

YƖ DƆKƆWƆLƐ

Sɛ yɛzʋ̃ yɛ ahʋnlɩnɩ nu yɛbɔ mpayɩ a ɩma yebike Nyamɩnlɩ, yɛ ahʋnlɩnɩ ɩtɔ ye kunlu, na ɩma yenyia anwʋzɩzɩbɛ yɛyɛ mɔɔ Gyehova ɩpɛ.

Kɛ Okowuwa Ekeze a?

  • Aninyia yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ yɩ mpayɩ a?

  • Mɩnla ɔhʋanɩ zʋ yɛ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ mpayɩ a?

  • Mɩnla mfasʋ yɛ ɩwɔ mpayɩwɔlɛ zʋ a?

Bʋtayɩ

PƖBƐ́ SƲ̃MAA

Pɩbɛ́ mpayɩwɔlɛ nwʋ ndwokɔɣizialɛ mɔɔ ebiye a ɛta ebizia nɩ nwʋ munwalɩyɛ.

“Nninyeni Asunwa Mɔɔ Ɩsɛ Kɛɛ Ɔnwʋ Ɛfalɩ Mpayɩwɔlɛ Nwʋ.” (Ɔwɩɛnɩlɛ Aɣanɩ, January 1, 2011)

Sumá sianti mɔɔ ɔnwʋmɔ ihyinyia kɛɛ ɔkɔwɔ mpayɩ nɩɩ kezimɔ ɔkɔhʋla okodu mpʋnɩ wɔ wʋ mpayɩwɔlɛ nu.

“Mɩnla Ti Mɔɔ Ɩsɛ Kɛɛ Mʋbɔ Mpayɩ a?” (Ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ jw.org zʋ)

Kila mɔɔ Bayɩbʋlʋ ikilehile ɩfalɩ enii mɔɔ ɩsɛ kɛɛ yɛbɔ yɩ mpayɩ nɩ nwʋ.

“Asʋ̃ Ɩsɛ Kɛɛ Mʋbɔ Nwanzanwanzamaa Mɔɔ Bowuwu Nɩ Mpayɩ a?” (Ndwokɔ mɔɔ ɩwɔ jw.org zʋ)

Wɔ ndwomi vidiyo eyi nu nɩ, kila kɛɛ ɔkɔnwʋ kɛɛ ihyinyia kɛɛ yɛbɔ mpayɩ wɔ dɩka anzɛnyɩɩ mmɩlɩ pɔkyɩɩ be a.

Bɔ Mpayɩ Mmɩlɩ Bela (1:​22)