Skip to content

Skip to table of contents

ƐLĀ Ō NWU ƆMƐ 25

Ɔdi Wɛ Ococɛ Ku Ɔwɔico Lɛ Alɔ A?

Ɔdi Wɛ Ococɛ Ku Ɔwɔico Lɛ Alɔ A?

Ubáyíbu ka ku “oyēeyī kú [ɔlɛɛcɛ] wɛ unwalu unwalu. Ó kē ī gbojī ɛ́ɛ́ nōo gē kwú ŋ́.” (Ujóbu 14:1) Ɛnyā wɛ ɔdā nɛ Ɔwɔico dɔka lɛ alɔ ɔkwɔɔkwɛyi a? Ɔdaŋ kóō wɛ ɔɔma ŋ, ɔdi kē wɛ ococɛ ku nu lɛ alɔ a? Ɛnyā géē ya gla? Má ohi ō tu ɔtu kwu ɔtu nɛ Ubáyíbu je a.

1. Ɛdɔ oyeeyi ɛgɛnyá nɛ Ujehofa dɔka lɛ alɔ a?

Ujehofa dɔka ku alɔ lā oyeeyi nōo lɔhi fiyɛ duu a. Eko nɛ ó ya ācɛ aflɛyi nōo wɛ Adam mla Iifu a, ó lɛ uwa kpo ba uparadais oheyifuu nōo wɛ iga ku Idɛn a. Anɔɔ “Ɔwɔicō lɛ ɔhā hɛ́ ce uwā, anɔ́ɔ ó da uwā kahíníī, ‘Aá ma ayí alɛwa kú aá nyīla tū ipú ɛcɛ. Cɛ́ɛ́ kú aá mīyɛ ɛcɛ tābɔ̄.’” (Ohútu 1:28) Ujehofa dɔka kéē ma ayi alɛwa, kē kwu oduudu ɛcɛ nyā piya uparadais, kéē klla leyi kwu aɛ́bɛ́ duu. Ococɛ ku nu wɛ ka alɛɛcɛ kéē jɔɔnyɛ oyeeyi opiyoo nōó lɛ ɛnyá ŋ.

Naana nɛ alɔ i lā ɛdɔ oyeeyi nɛ Ɔwɔico dɔka babanya ɛ ŋ ma, a ó kē piya ɔtu ku nu abɔ ɛ ŋ. (Ayisáya 46:10, 11) Ó dɔka ku alɛɛcɛ nōo gē lɛyitaajɛ lɛ ɔ a kéē lā oyeeyi opiyoo nōó lɛ ɛnyá duuma ŋ.—Jé Ɔdā Nēé Mafú Lɛ Ujɔ́ni 21:3, 4.

2. Ɛgɛnyá nɛ alɔ lɔfu jɔɔnyɛ oyeeyi olɔhi babanya a?

Ujehofa ya alɔ ɔwɛ nɛ alɔ géē “cɛgbá Ɔwɔicō.” Ɔɔma ya ɛɛ nōó gē ŋmo alɔ unwu ō jé ɔ klla gba ɔ ɛ̄gbā a. (Jé Umátiyu 5:3-6.) Ó dɔka ku alɔ wɛ okolobiya amāŋ ɔncɛnya nu nōo kwu ɔ ajaajɛ, ‘ku alɔ ya oduudu aɔdā nōó da alɔ klla yihɔtu nu’ mla ō gba ɔ ɛ̄gbā “ŋmá ipú ɔtū kú [alɔ].” (Oblatūkíne 10:12; Aíjē Kú Ɛ̄gbā 25:14) Ɔdaŋ ku alɔ ya lɛ a, alɔ géē lɛ eeye ɔkwɛyi naana nɛ alɔ yɔ i má unwalu ɛyɛɛyɛyi a. Ō gba Ujehofa ɛ̄gbā gē ya ku oyeeyi ku alɔ kóō lɛyi.

JÉ GƆBU

Nwu odee lɛyikwu ihɔtu nɛhi nɛ Ujehofa mafu eko nɛ ó yɔ i ya ɛcɛ mla ɔdā nɛ Ubáyíbu nwu alɔ lɛyikwu ococɛ ku nu lɛ alɛɛcɛ a.

3. Ujehofa dɔka ku alɛɛcɛ kéē lā oyeeyi olɔhi

Lɛ UVIDIO nyā mafu, cɛɛ ku aa kɔka lɛyikwu ɔka nyā.

  • Ɔdiya nɛ Ɔwɔico ya ɛcɛ oheyifuu nyā a?

Ɔ̄cokóītá 3:11, cɛɛ ku aa kɔka lɛyikwu ɔka nyā:

  • Ɔdi nɛ ɛnyā nwu uwɔ lɛyikwu Ujehofa a?

4. Ococɛ ku Ujehofa a i piyabɔ ɛ ŋ

Aíjē Kú Ɛ̄gbā 37:11, 29 mla Ayisáya 55:11, cɛɛ ku aa kɔka lɛyikwu ɔka nyā:

  • Ɛgɛnyá nɛ alɔ bi le jé ka ococɛ ku Ujehofa lɛ alɔ i piyabɔ ɛɛ ŋ ma?

5. Ō gba Ujehofa ɛ̄gbā gē ya ku alɔ lā ɛnɛɛnɛ oyeeyi

Ō jé ɔdā nōo wɛyi ku oyeeyi a gē ya ku alɔ gweeye. Lɛ UVIDIO nyā mafu, cɛɛ ku aa kɔka lɛyikwu ɔka nyā.

  • Ɛgɛnyá nɛ u Terumi lɛ itene ŋma ō nwu ɛlā lɛyikwu ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ alɔ yeeyi a?

Ɔ̄cokóītá 12:13, cɛɛ ku aa kɔka lɛyikwu ɔka nyā:

  • Abɔ Ujehofa lɛ ɔdā alɛwa ya lɛ alɔ ɛ ma, ɛgɛnyá nɛ alɔ géē mafu ka ɔdā nɛ ó ya a jɛ alɔ eyī a?

ƆCƐ LƆFU DA ƆKA KA: “Ɔdiya nɛ alɔ yeeyi a?”

  • Ɛgɛnyá nɛ a gáā cila ohi ku ɔka nyā a?

ƆDI NƐ A NWU A?

Ujehofa dɔka ku alɔ jɔɔnyɛ oyeeyi opiyoo nōó lɛ ɛnyá duuma ŋ ipu ɛcɛ nyā. Ɔdaŋ ku alɔ yɔ i gba Ujehofa ɛ̄gbā mla ɛjɛɛji ɔtu ku alɔ, oyeeyi ku alɔ géē lɛyi babanya.

Aɔka ō tu alɔ ɛlá kwu ɔdā nɛ alɔ nwu

  • Ɔdi nɛ Ɔwɔico bi ɔtu ɛɛ nɛ ó ya Adam mla Iifu a?

  • Ɛgɛnyá nɛ alɔ bi le jé ka ɔdā nɛ Ɔwɔico bi ɔtu lɛyikwu alɛɛcɛ a i piyabɔ ɛ ŋ ma?

  • Ɛgɛnyá nɛ a géē jé ɔkwɛyi lɛyikwu ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ alɔ yeeyi a?

Ɔdā nɛ a géē ya

JILA ƐLĀ NYĀ MÁ TŌŌTƆ̄Ɔ̄

Má ɔdā nōo mafu ka iga ku Idɛn yɔ ɔkwɔɔkwɛyi a.

“The Garden of Eden—Myth or Fact?” (The Watchtower, January 1, 2011)

Nwu odee lɛyikwu ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ alɔ kpɔtuce ka ɛcɛ nyā géē yɔ piyoo a.

“É Géē Je Ɛcɛ Nyā Yiifi?” (Web article)

Leyi yɛ ɔdā nɛ Ubáyíbu ka lɛyikwu ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ a yeeyi a.

“Ɔdiya Nɛ Alɔ Yeeyi A?” (Web article)

Má ɛgɛ nɛ ɔcɛnyilɔ éyi nōo gbɛla ka anuɔ lɛ ɛjɛɛji odee a gáā le má ka odee yɔ i bi ŋma oyeeyi ku nu a.

Babanya N Jé Ɔdā Nōo Ya Ɛɛ Nɛ Um Yeeyi A (3:55)

a Ipu ɛlā ō nwu nōo gboce ɛnyā, a géē jé ɔdā nōo ya ɛɛ nɛ alɔ yɔ i lā ɛdɔ oyeeyi nɛ alɔ lā icɛ a.