Guiaj ga yoo

Guiaj lo índice

LECCIÓN 32

¡Yelarnhebheʼ ki Dios chi rnhebheʼ!

¡Yelarnhebheʼ ki Dios chi rnhebheʼ!

Yelarnhebheʼ ki Dios gzolho rnhebheʼ yiba yiza 1914. Lhezekan yizanhaʼ gzolho dza rheyochhilachhi ki yelarnhebheʼ ki benachi. Nákaʼ nezerha. Ni uyorha kaʼ gnheʼ Biblia gaka, lhezekan kaʼ rhaka lo lichhileyo lhen kaʼ rzorda ka beneʼ, ta gzolhothe yiza 1914 rlueʼ kanse naka.

1. Bi gnhe Biblia gaka

Libro zaa lo Bíblia rheelawe Daniel gnhe Yelarnhebheʼ ki Dios solho inhebheʼ katiʼ yiyochhi tan nheke kie «gachhi tiempo» (Daniel 4:​16, 17). Gde gayuane yiza, katiʼ bidaʼ Jesús Lichhileyo, lheze btzalaje ki tiempo ni katiʼ gneʼ «tiempo chi nakalaze ki ka nación», na gneʼ tiempo ni bine rheyochhi (Lucas 21:​24). Kaʼ uyorha ni, gachhi tiempo beyochhi yiza 1914.

2. Nákaʼ chi ktzaʼ kaʼ rhaka lichhileyo lhen kaʼ rzorda ka beneʼ ta gzolhothe yiza 1914

Beneʼ nookeʼ Jesús gnabekene leʼ: «Nobí gonabheʼ chi zelhoʼ lhen yiyochhi ta rhaka lo lichhileyo» (Mateo 24:3). Katiʼ Jesús bochhieʼ gneʼ nobí gaka katiʼ leʼ solaweʼ inhebeʼ yiba lo Yelarnhebheʼ ki Dios. Gneʼ, wataʼ dila, gbin lhen bedoxhoʼ (blaba Mateo 24:7). Biblia lhezekan gnhe nákaʼ gonka benachi lo «dza rheyochhilachhi» lhen «wegon zeedi sueirheajerha» (2 Timoteo 3:​1-5). Ta gzolhothe yiza 1914, kaʼ rhaka ni lhen kaʼ rzorda ka benachi gzolho rhakabhetherhe másrhe.

3. Bixhkieʼ gxhinaj másrhe kaʼ rhaka lichhileyo katiʼ gzolhothe rnhebheʼ Yelarnhebheʼ ki Dios

Gdezi tochiʼ katiʼ Jesús gzolaweʼ rnhebeʼ lo Yelarnhebheʼ ki Dios, grhee to dila yiba, na leʼ gdilalhenhe Satanás lhen ka taxhiwe kietaʼ. Satanás bi bhentaʼ gan na kaʼ rnhe Biblia, «bzaletaʼ lo lichhileyo, tzaxhen lhen ángeles kietaʼ» (Apocalipsis 12:​9, 10, 12). Satanás rchixhiguezetaʼ lheʼ nezetaʼ yastikaga na yenititaʼ. Lhekaʼ rsakayaataʼ lhen rbhekitaʼ taxhinaj lo Lichhileyo. ¡Tankaʼ chi gxhinaj másrhe lichhileyo ni! Sanlhe Yelarnhebheʼ ki Dios weyosniti derha ta zeedi ni.

KSEEDIRHA MÁSRHE KI TANÍ

Ni uyorha bi rhonabheʼ Yelarnhebheʼ ki Dios gzolho rnhebheʼ yiza 1914 lhen bi rhala gonrha tan nezerha kan naka.

4. Ta gnhe Biblia gaka yiza 1914

Dios bhenhe na Nabucodonosor, to beneʼ gnhebeʼ Babilonia, ineneʼ to yeelha. Kaʼ bozeajnia Daniel yeelha ki Nabucodonosor rlueʼ yelarnhebheʼ kieʼ kan Yelarnhebheʼ ki Dios naka tozi (le ulaba Daniel 4:​17). a

Le ulaba Daniel 4:​20-​26. Denhaʼ le ugonhechhin ga daʼ dibujo kuenda yochhilhe taní:

Yaga gneyeelha Nabucodonosor lhen Yelarnhebheʼ ki Dios

TA GNHE BIBLIA GAKA (Daniel 4:​20-​36)

Yelarnhebheʼ

A) To yaga sibigolha

Yelarnhebheʼ grhogo

B) «Leichogo yaganhaʼ» na le gde «lataj té gachhi tiempo»

Yelarnhebheʼ bebeeka

C) «Weyeyapakalho yelarnhebheʼ kioʼ»

Kaʼ bchhin goka lo yelarnhebheʼ ki Nabucodonosor:

KAʼ BCHHIN GOKA LO YELARNHEBHEʼ KI NABUCODONOSOR

Yelarnhebheʼ

D) Nabucodonosor, beneʼ rnhebeʼ Babilonia

Yelarnhebheʼ grhogo

E) Nabucodonosor gokatondogue katiʼ beyochhi yiza 606 a.e.c. b na be goka inhebeʼ non gachhi yiza

Yelarnhebheʼ bebeeka

F) Nabucodonosor beyakeʼ na gnhebhekeʼ tayobla

Kaʼ bchhin goka lo Yelarnhebheʼ ki Dios:

  • G) Nonoʼ goka yaganhaʼ (le ulaba 1 Crónicas 29:​23).

  • H) Bata bsankeʼ tan rnhebhekeʼ. Nákaʼ nezerha benho gnhebheʼ katiʼ Jesús bideʼ Lichhileyo (le ulaba Lucas 21:​24).

  • I) Noga lhen bata bebeeka Yelarnhebheʼ ni.

KAʼ BCHHIN GOKA LO YELARNHEBHEʼ KI DIOS

Yelarnhebheʼ

G) Beneʼ israelita gnhebhekeʼ lo Yelarnhebheʼ ki Dios

Yelarnhebheʼ grhogo

H) Bosnitike Jerusalén yiza 607 a.e.c.; grhogo yelarnhebheʼ ki ka israelita non 2.520 yiza

Yelarnhebheʼ bebeeka

I) Jesús gzolaweʼ rnhebeʼ lo Yelarnhebheʼ ki Dios yiza 1914

Nobala yiza naka ta gachhi tiempo.

Biblia rhon rhoʼo yodarhi tzeajnierha bi rhenheinhe. Kanho, Apocalipsis rnhe tzona tiempo yogatzaj naka 1.260 dza (Apocalipsis 12:​6, 14). Gachhi tiempo naka chopa kanla, taní rhenheinhe, 2.520 dza. Tzaweaj, lo Biblia to dza rhenheinhe to yiza (Ezequiel 4:6). Kanse rhaka lhen gachhi tiempo rtzalaj libro ki Daniel, rhenheinhe 2.520 yiza.

5. Yiza 1914 betzaʼ kaʼ rhaka lichhileyo

Jesús gneʼ nákaʼ gaka lo lichhileyo katiʼ solaweʼ inhebeʼ. Le ulaba Lucas 21:​9-​11 na le ktzalaj ki taní:

  • Ki derha tan gneʼ, kanho bi chi bleʼlho o chi benhelho rhaka.

Apóstol Pablo gneʼ nákaʼ gon ka beneʼ ikuake lo dza rheyochhilachhi ki yelarnhebheʼ ki benachi. Le ulaba 2 Timoteo 3:​1-5 na le ktzalaj ki taní:

  • Ki derha tan rnhe textoni, kanho bi chi bleʼlho.

6. Tan nezerha chi rnhebheʼ Yelarnhebheʼ ki Dios rhala gonrha ta rheyolachhiʼ Dios

Le ulaba Mateo 24:​3, 14 na le ktzalaj ki taní:

  • Bi chhin xhen banachhi rlueʼ Yelarnhebheʼ ki Dios chi rnhebheʼ.

  • Nákaʼ wazeke gdaʼ nianalho chhin ni.

Yelarnhebheʼ ki Dios chi rnhebheʼ, na yilhetiga rhegan kuenda inhebheʼ doxhenthe Lichhileyo. Le ulaba Hebreos 10:​24, 25 na le ktzalaj ki taní:

  • Bi rhala gonrha yogotherha «tan dzanhaʼ chi zua gago».

Nobí gonloʼ cheʼ yedieloʼ ta wazeke gon yodarhi beneʼ yobla lhen ksla yelaneban kieʼ.

BALAKEʼ RNABAKE: «Bixhkieʼ ka testigo ki Jeobá ziʼthe rtzalajke ki yiza 1914».

  • Bi yochhilhoʼ.

TA CHI BYEDIERHA

Tan rtzalaj lo Biblia lhen kaʼ rhaka lo lichhileyo rlueʼ Yelarnhebheʼ ki Dios chi rnhebheʼ. Rhoʼo rluerha rheajerhayee taní katiʼ rtzalajrha ki Yelarnhebheʼ ni, lhezekan katiʼ rhedobirha lo reunión ki testigos ki Jeobá.

A rhanelho

  • Nobí goka katiʼ beyochhi gachhi tiempo rtzalaj lo libro ki Daniel.

  • Bixhkieʼ rheajelhoyee, Yelarnhebheʼ ki Dios gzolho rnhebheʼ yiza 1914.

  • Nákaʼ waka gluelhoʼ rheajelhoyee Yelarnhebheʼ ki Dios chi rnhebheʼ.

Bzua gonloʼ kni

BYEDIE MÁSRHE

Nákaʼ betzaʼ lichhileyo ta gzolhothe yiza 1914. Blaba bi rnhe bala beneʼ chi bebeajniake ta chi goka.

«Katiʼ betzaʼ kaʼ rzorda ka benachi» (¡Despertad!, abril ki 2007)

Byo nákaʼ botzaʼ yelaneban ki to beneʼ kaʼ rnhe Mateo 24:​14.

«Yajxhenguesda kitaja béisbol» (La Atalaya, núm. 3 2017)

a Blaba  rhopathe artículo ki sección «Byedie másrhe» ta yooʼ lo lecciónni.

b Rgonhetochhin a.e.c. katiʼ rnendoʼ antes de nuestra era o antes de la era común. Na rgonhetochhin e.c. katiʼ rnendoʼ nuestra era o era común.