Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

Shi kɛya he ni ato saneyitsei lɛ anaa yɛ lɛ

NIKASEMƆ 39

Bɔ Ni Nyɔŋmɔ Naa Lá Ehãa

Bɔ Ni Nyɔŋmɔ Naa Lá Ehãa

Lá he hiaa waa. Lá ji nɔ ni hãa wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ hiɔ wala mli. Nyɔŋmɔ ni bɔ wɔ, no hewɔ lɛ, lɛ ji mɔ ni esa akɛ etsɔɔ wɔ nɔ ni wɔkɛ lá afee. Mɛni ewie yɛ lá he? Ani abaanyɛ aye lá, agbala awo mɔ mli, loo ajie ahã mɔ ko? Ni mɛni baawa bo ni okpɛ yiŋ kpakpai yɛ sane nɛɛ he?

1. Te Yehowa naa lá ehãa tɛŋŋ?

Yehowa kɛɛ ejálɔi ni hi shi yɛ blema lɛ akɛ: “Heloo fɛɛ heloo wala ji elá lɛ.” (3 Mose 17:​14) Yɛ Yehowa hiɛ lɛ, lá damɔ shi kɛhã wala. Akɛni wala ji nikeenii krɔŋkrɔŋ ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ hewɔ lɛ, belɛ, lá hu yɛ krɔŋkrɔŋ.

2. Mɛni Nyɔŋmɔ taooo kwraa ni akɛ lá afee?

Yehowa fã ejálɔi ni hi shi dani ato Kristojamɔ shishi lɛ akɛ, amɛkaye lá. (Kanemɔ 1 Mose 9:43 Mose 17:​10.) Ehã gbɛtsɔɔmɔ kuu lɛ fã Kristofoi akɛ, “nyɛyaa nɔ nyɛtsia nyɛhe . . . kɛjea lá he,” ni ekɛtsɔɔ akɛ, famɔ nɛɛ miitsu nii lolo.​—Kanemɔ Bɔfoi 15:​28, 29.

Kɛ́ akɛɛ otsi ohe kɛje lá he lɛ, te atsɔɔ tɛŋŋ? Kɛ́ dɔkitafonyo ko kɛɛ bo akɛ otsi ohe kɛje dãa he lɛ, bɛ onuŋ? Shi ani obaaye niyenii ni dãa yɔɔ mli, loo obaahã akɛ dãa agbu bo? Ekã shi faŋŋ akɛ ofeŋ nakai. Nakai nɔŋŋ famɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhã akɛ wɔtsi wɔhe kɛje lá he lɛ tsɔɔ akɛ, esaaa akɛ wɔyeɔ lá, ni esaaa akɛ wɔyeɔ kooloo ko ni afɔseko elá ashwieko shi lɛ hu loo. Nakai nɔŋŋ esaaa akɛ wɔyeɔ niyenii ni lá yɔɔ mli.

Ni lá ni akɛtsuɔ nii yɛ helatsamɔ mli hu? Ekã shi faŋŋ akɛ, helatsamɔ gbɛi komɛi teɔ shi ewoɔ Nyɔŋmɔ mla lɛ. Nomɛi ji, lá loo nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá, ni ji, wala yibii tsuji, wala yibii yɛji, platelets,plasma ní ajieɔ ahãa mɔ ko loo agbalaa awoɔ mɔ ko mli. Helatsamɔ gbɛi krokomɛi yɛ ni anyɛŋ akɛɛ akɛ, eteɔ shi ewoɔ Nyɔŋmɔ mla lɛ loo eteee shi ewooo lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ ekomɛi tsuɔ nii yɛ helatsamɔ gbɛi komɛi amli. Bei komɛi hu lɛ, akɛ mɔ diɛŋtsɛ lá tsuɔ nii. Yɛ saji ni tamɔ enɛɛmɛi amli lɛ, wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ diɛŋtsɛ baakpɛ eyiŋ. a​—Galatiabii 6:5.

KASEMƆ PII OFATA HE

Obaana bɔ ni obaafee okpɛ yiŋ yɛ helatsamɔ gbɛi ni akɛ lá tsuɔ nii yɛ mli lɛ ahe.

3. Halamɔ helatsamɔ gbɛi ni saa Yehowa hiɛ

Te obaafee tɛŋŋ ohala helatsamɔ gbɛi ni kɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ naa lá ehãa lɛ baakpã gbee? Jiemɔ VIDIO lɛ, ni nyɛsusua bɔ ni ehe hiaa ni wɔfee nibii ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ he.

  • Sɔlemɔ obi hiɛshikamɔ.​—Yakobo 1:5.

  • Taomɔ Biblia mli shishitoo mlai kɛ bɔ ni obaafee okɛtsu nii.​—Abɛi 13:16.

  • Taomɔ helatsamɔ gbɛi ni akɛtsuɔ nii amrɔ nɛɛ yɛ he ni oyɔɔ lɛ.

  • Kwɛmɔ akɛ gbɛi nɛɛ ekomɛi yɛ ni osumɔŋ kwraa ni akɛtsu nii ahã bo lo.

  • Kpɛɛ yiŋ ni baahã ohiɛ henilee ni he tse mli.​—Bɔfoi 24:​16. b

  • Kaimɔ akɛ, yɛ saji ni esa akɛ mɔ adamɔ ehenilee nɔ ekpɛ eyiŋ yɛ he lɛ amli lɛ, esaaa akɛ ohãa ohefatalɔ, asafoŋ onukpa ko, loo mɔ ni kɛ bo kaseɔ nii lɛ po kpɛɔ yiŋ ehãa bo.​—Romabii 14:12.

  • Ŋmaa yiŋ ni okpɛ lɛ ofɔ̃ shi.

4. Yehowa Odasefoi taoɔ helatsamɔ ni hi fe fɛɛ

Abaanyɛ aye Nyɔŋmɔ mla ni kɔɔ lá he lɛ nɔ, ni nakai beiaŋ nɔŋŋ lɛ, atsɔ helatsamɔ gbɛ ni hi jogbaŋŋ ni akɛ lá tsuuu nii yɛ mli lɛ nɔ, atsa mɔ ko. Jiemɔ VIDIO lɛ.

Nyɛkanea Tito 3:2 lɛ, ni nyɛsusua sanebimɔ nɛɛ he:

  • Kɛ́ wɔkɛ dɔkitafoi miisusu nii ahe lɛ, mɛni hewɔ ehi waa akɛ wɔbaajie bulɛ kɛ mlijɔlɛ kpo wɔtsɔɔ amɛ lɛ?

Nibii ni Kristofonyo heŋ

Nibii ni mɔ baakpɛ eyiŋ yɛ he

A. Plasma

Nibii ni anáa kɛjɛɔ plasma mli

B. Wala yibii yɛji

Nibii ni anáa kɛjɛɔ wala yibii yɛji amli

D. Platelets

Nibii ni anáa kɛjɛɔ platelets amli

E. Wala yibii tsuji

Nibii ni anáa kɛjɛɔ wala yibii tsuji amli

 5. Ni nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ hu?

Nibii titrii ejwɛ feɔ lá, nomɛi ji​—wala yibii tsuji, wala yibii yɛji, platelets,plasma. Abaanyɛ aná nibii bibiibibii krokomɛi hu kɛjɛ nibii titrii ejwɛ nɛɛ amli. c Nibii bibiibibii nɛɛ ekomɛi yɛ tsofai ni akɛtsaa hela kɛ tsofai ni akɛmɔɔ lá naa lɛ ekomɛi amli.

Yɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ gbɛfaŋ lɛ, esa akɛ Kristofonyo fɛɛ Kristofonyo adamɔ ehenilee ni ekɛ Biblia lɛ etsɔse lɛ lɛ nɔ ekpɛ eyiŋ. Kristofoi komɛi kpɛɔ mli akɛ, amɛŋmɛŋ gbɛ ni akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ eko atsu nii yɛ amɛhelatsamɔ mli. Mɛi komɛi ahenilee ŋmɛɔ amɛ gbɛ ni akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ ekomɛi atsu nii yɛ amɛhelatsamɔ mli.

Kɛji ookpɛ oyiŋ lɛ, bi ohe sane nɛɛ:

  • Te mafee tɛŋŋ magbála nɔ hewɔ ni masumɔ ni akɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ eko pɔtɛɛ atsu nii ahã mi loo misumɔŋ ni akɛtsu nii ahã mi lɛ mli matsɔɔ dɔkitafonyo ko lɛ?

EKOLƐ MƆ KO BAABI BO AKƐ: “Kɛ́ wɔhã ajie wɔlá ahã mɔ ko loo wɔhe lá lɛ, bɛ tɔmɔ ko bɛ he?”

  • Bo hu te osusuɔ tɛŋŋ?

EMLI OTI

Yehowa sumɔɔ ni wɔna lá akɛ eyɛ krɔŋkrɔŋ.

Mɛni Okase?

  • Mɛni hewɔ Yehowa naa lá akɛ eyɛ krɔŋkrɔŋ lɛ?

  • Te wɔfeɔ tɛŋŋ wɔleɔ akɛ, famɔ ni Nyɔŋmɔ kɛhã akɛ atsi he kɛje lá he lɛ kɔɔ lá ni ajieɔ ahãa mɔ ko loo lá ni agbalaa awoɔ mɔ ko mli lɛ he?

  • Te ooofee tɛŋŋ okpɛ yiŋ kpakpai yɛ lá ni akɛtsuɔ nii yɛ helatsamɔ mli lɛ he?

Nɔ Ni Obaanyɛ Ofee

EHE SAJI KROKOMƐI

Mɛni baawa bo ni okpɛ oyiŋ yɛ bo diɛŋtsɛ olá ni akɛbaatsu nii yɛ ohelatsamɔ mli lɛ he?

“Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” (Buu-Mɔɔ, October 15, 2000)

Mɛni esa akɛ osusu he dani okpɛ oyiŋ yɛ nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ amli lɛ eko he?

“Sanebimɔi ni Jɛ Kanelɔi Adɛŋ” (Buu-Mɔɔ, June 15, 2004)

Mɛni hã dɔkitafonyo ko kpɛlɛ nɔ akɛ, bɔ ni Yehowa naa lá ehãa lɛ nɔ bɛ?

“Mibana Lá Taakɛ Nyɔŋmɔ Naa Lɛ Lɛ” (Awake!, December 8, 2003)

Obaana bɔ ni asafoŋ onukpai ni sɔmɔɔ akɛ Ajinafoi Akui Ni Kɛ Helatsamɔhei Shãraa (HLC) lɛ mli bii lɛ yeɔ amɛbuaa amɛnyɛmimɛi lɛ.

Yehowa Yeɔ Ebuaa Helatsɛmɛi (10:23)

a Kwɛmɔ Nikasemɔ 35 lɛ, eyitso ji, “Bɔ Ni Wɔbaafee Wɔkpɛ Yiŋ Kpakpai.”

b Kwɛmɔ  oti 5 ni yitso ji, “Ni Nibii Ni Anáa Kɛjɛɔ Nibii Titrii Ejwɛ Ni Feɔ Lá Lɛ Amli Lɛ Hu?” lɛ, kɛ Saji Krokomɛi 3, ni yitso ji, “Helatsamɔ Gbɛi Ni Akɛ Lá Tsuɔ Nii Yɛ Mli” lɛ.

c Dɔkitafoi komɛi naa nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá lɛ tamɔ bɔ ni amɛnaa nibii ni anáa kɛjɛɔ nibii titrii ejwɛ nɛɛ amli lɛ nɔŋŋ. No hewɔ lɛ, ekolɛ ehe baahia ni ogbála yiŋ ni bo diɛŋtsɛ okpɛ akɛ osumɔŋ ni ahã bo lá, loo nibii titrii ejwɛ ni feɔ lá, ni ji, wala yibii tsuji, wala yibii yɛji, platelets, loo plasma lɛ mli otsɔɔ dɔkitafoi lɛ.