Skip to content

Skip to table of contents

39 NUENƆ

Kɛ̄ Bari Ɛp Miī Doo

Kɛ̄ Bari Ɛp Miī Doo

Miī lu nu a kuī. Lɔgɔ ii ii le edap tɔɔ̄dum lo miī naa i le loo. Bari na a i dɛm a, nyɔɔwo, alɛ na a ɛrɛ ekpo lo ekɔ i nɛ kɛ̄ i su miī daānu doo a. Ena a kɔ kiiloo miī a? Dapge lu eba ale yaa loo ni? E bu mɛ sīdee na o dap doo kaāna biaɛfii bu kɛ̄tɔɔ̄ ama a?

1. Jɛhova ɛmadɛɛ̄ miī doodoo wa?

Bu sɔ̄ a bee lu e’ɛm Baibol, Jɛhova bee kɔ nɛ pya a wee ye taāŋabah kɔ: “Dum ɛrɛgeba nu le bu ye miī.” (Levitikɔs 17:14) Kiikɛ̄ Jɛhova le, miī tɔɔ̄dɔ dum. Kuma sɔ̄ dum lu keebee dɔɔ̄nu, ale dɔɔ̄nu a le kaɛ a aabah Bari a, miī lenage kaɛ.

2. Mɛ sīdee su miī daānu na Bari naa yerekpotɛ̄ a?

Jɛhova bee nɛ lok pya a wee ye taāŋabah kɔ ba aa ba miī lɛɛ a gae lu bu dee Pya Nɛɛ Kraist. (Buū Jɛnɛsis 9:4 le Levitikɔs 17:10.) Lɛɛ sɔ̄ Kraist elua sah, Jɛhova bee sikɛ̄ wu lo lok agɛrɛ sɔ̄ eku a baɛbee bee zuurabahtɔ̄ Pya Nɛɛ Kraist kɔ ba a “aaloo miī.”—Buū Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 15:28, 29.

Ena aaloo miī kura a? Lo dɔktɔ kɔ a nɛ kɔ o kpooraloo aaloo mii a wee bumɛ nɛɛ, bu kaka, oo le e’ɔ̄ mii. Mɛ o dege nu ba su mii kwaā ale o suge egah pie mma tɛ̄ma bu sip yaaloo ni? Bu kaka oo le edoo wo. Bu aba lo sīdee, lok Bari a kɔ i aaloo miī kura kɔ ii le e’ɔ̄ miī ale ba nam a naa lu ekee lɛɛ miī loo. Ale i de ɛrɛgeba nuede ba su miī kwaā.

E kiiloo su miī daānu bu sīdee dooa pie loo a? Pio sīdee dooa pie loo gbee lok Bari. Pya lo sīdee na su yubeloo miī yere loo nɛɛ, ale su ziī yɛɛ pya gah a le loo miī doodoo, red cells, white cells, platelets, le plasma. Pya dɔɔ̄na sīdee naa aadee lu legere bee gbee lok Bari. Bu edoba, pio sīdee dooa pie loo wee gbī kɔ ba a su kina nu aāloo ziī gah a le loo miī. Pya dɔɔ̄na sīdee dooa pie loo kiinage loo su miī lɛɛ loo nɛɛ aa lu edoo pie loo a sere, lɛɛ sɔ̄ esaa alu esikɛ̄ ye yere loo. Sɔ̄ i gaa ɛp bu pya kɛ̄tɔɔ̄ ama, ziī ziī ii na i biaɛfii nɛ i loo a. aPya Galetia 6:5.

NƆ YERELOO

Nɔ lo esuā kɛ̄ o dap biaɛfii nyɔɔ sīdee dooa pie loo o gbī doo.

3. Biaɛfii nyɔɔ kɛ̄ o dooa pie loo doo bu sīdee a ɛɛrɛbu Jɛhova

Bu mɛ sīdee na o dap doo kɔ o biaɛfii nyɔɔ dooa pie loo a gbaaloo kɛ̄ Bari ɛmadɛɛ̄ miī doo ani? Bira lo VIDIO, lɛɛ o kɔ nu anua alu ebɛɛ̄ lo edoo pya nu alu e’ɛm kɛɛ̄ ama.

  • Yere kare bara suānu.—Jemes 1:5.

  • Gbī pya daakuu Baibol a gbaaloo le kɛ̄ o dap su daānu doo.—Kam 13:16.

  • Gbī pya sīdee dooa pie loo a le barasī o tɔɔ̄.

  • Yere nukuādɛɛ̄loo lo sīdee dooa pie loo a naa nia a.

  • Muɛ kɔ ɛrɛgeba biaɛfii o doo lu lo edoo kɔ o ekɛɛrɛ beenyiɛ aa a begee ue.—Doonu 24:16. b

  • Suā leere kɔ—kere o dam ale o wa, nɛɛ kanɛɛ, ale nɛɛ a wee a nɔɛ̄ Baibol—naale ekɔ a nɛ kɛ̄ o biaɛ nu fii doo sɔ̄ a ɛrɛ nu edoo kiiloo ekɛɛrɛ beenyiɛ.—Pya Rom 14:12.

  • Ɛm pya nu o biaɛfii lokwa pya dɔɔ̄na suā.

4. Pya Ekeebee Jɛhova wee gbī kaāna le sīdee dooa pie loo

A waɛ egbaɛ̄tɔ̄loo lok Bari nɛ nyɔɔ miī sa ɛrɛ le sīdee boa lo miī naale loo. Bira lo VIDIO.

Buū Taitɔs 3:2, lɛɛ o agara ebip ama:

  • Ena anua i tɔgɛ enwadɛɛ̄ sa lu fɛgɛ sɔ̄ i yaa nyɔɔnɛ pya dɔktɔ kɔnia ue a?

Naa Lee Esu

Nɛɛ Kraist ebiaɛfii

A. Blood plasma

Fractions a aaloo plasma

B. White cells

Fractions a aaloo white cells

C. Platelets

Fractions a aaloo platelets

D. Red cells

Fractions a aaloo red cells

 5. Sɔ̄ a ɛrɛ nu edoo kiiloo epɛɛ epɛɛ a aaloo miī alu ekure fractions

Miī ɛrɛ nia gbɛnɛ gah a le bu, lo a le red cells, white cells, platelets, le plasma. Pya gah ama ɛrɛ gbɛnɛ-edo esɔgɔ nu a legara bu, alu ekure fractions a aaloo miī. c Pio lo fractions lu esu kwaā pie lo a yerebah bebeloo dumɛloo ale a doo kɔ sɔ̄ nu ku nɛɛ miī aa si gbɛnɛ.

Sɔ̄ a ɛrɛ nu edoo kiiloo epɛɛ epɛɛ a aaloo miī alu ekure fractions, ziī ziī Nɛɛ Kraist ɛrɛ ebiaɛfii dɛɛa nyɔɔ ye ekɛɛrɛ beenyiɛ lo elua ekpɔā tɛ̄maloo Baibol. Pio nɛɛ dap biaɛfii kɔ ba naale esue lɔgɔ sīdee dooa pie loo a ɛrɛ nu edoo kiiloo fractions a aaloo miī. Ekɛɛrɛ beenyiɛ pya dɔɔ̄na dap wa lɛɛbaloo kɔ ba a su fractions.

Sɔ̄ o gaa doo oloo biaɛfii, kɛɛrɛbu ebip ama:

  • Bu mɛ sīdee na m baatɛ̄ nɛ dɔktɔ nu anua m kiī ale nu anua m su ziī epɛɛ a aaloo miī alu ekure fractions a?

ZIĪ NƐƐ DAP BIP KƆ: “Ena a bee piya a le loo yaa miī loo a?”

  • Ena olo kɛɛrɛ a?

TƐƐ̄NYƆƆ

Jɛhova gbī kɔ i ɛp miī nua nu a le kaɛ.

Ebip Tɛ̄ma Nyɔɔ

  • Ena anua Jɛhova ɛp miī nua nu a le kaɛ a?

  • I tɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ lok Bari a kɔ i aaloo miī kiiloo yaa miī loo?

  • Bu mɛ sīdee na o dap biaɛ nu fii leere nyɔɔ kɛ̄ esu miī daānu doo sɔ̄ o waa dooa pie loo a?

Nu Edoo

GBĪTƐ̄ NU

Ena o dasī kɛɛrɛbu loo lɛɛ o gae biaɛfii lo a le o yiga kɔ alu esu o miī daānu sɔ̄ aa lu edoo a pie loo a?

“Ebip Pya A Buū Bip” (The Watchtower, October 15, 2000)

Ena o kɛɛrɛbu loo sɔ̄ o gaa biaɛfii lo ale o su nwīepɛɛ epɛɛ a aaloo miī alu ekure fractions a?

“Ebip Pya A Buū Bip” (The Watchtower, June 15, 2004)

Ena a bee doo kɔ ziī dɔktɔ a yiga kɔ suānu le bu sīdee Jɛhova ɛp miī a?

“M Yerekpotɛ̄ Kɛ̄ Bari Ɛp Miī Doo” (Awake!, December 8, 2003)

Muɛ kɛ̄ pya kanɛɛ ba gaa si tam Hospital Liaison Kɔmitii yerebah nɛ pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa doo.

Jɛhova Yerebah Nɛ Pya Loo Dumɛ (10:23)

a Ɛp 35 Nuenɔ, “Kɛ̄ Ebiaɛ Nu Fii Bu Le Sīdee Doo.”

b Ɛp  5 barakpaɛ̄ a kɔ, “Sɔ̄ A Ɛrɛ Nu Edoo Kiiloo Epɛɛ Epɛɛ A Aaloo Miī Alu Ekure Fractions,” le 3 Ue ale dumɛ, “Pya Sīdee Dooa Pie Loo A Ɛrɛ Nu Edoo Loo Miī.”

c Siga pya dɔktɔ ɛp nia gbɛnɛ gah a le bu miī nua nwīepɛɛ epɛɛ a aaloo miī alu ekure fractions. Nyɔɔwo, alu ebɛɛ̄ kɔ o baatɛ̄ nɛ o dɔktɔ kɔ oo le eyaae miī loo, ale su lo a kura red cells, white cells, platelets, ale plasma.